O nás    Čo robíme
Klerikalizmus
 Aktuality Názory    Odkazy ENGLISH 


  Sekulárne humanistické hnutie v súčasnom svete 

 

ORGANIZAČNÉ ZÁKLAD Y
ŠTRUKTÚRA MEDZINÁRODNEJ HUMANISTICKEJ A ETICKEJ ÚNIE
STRATEGICKÉ PLÁNY IHEU ( 1998 – 2003)
ZO STRATÉGIE Levi Fragela, prezidenta IHEU
DOMOV 

 Úvodné poznámky


Pojem "humanizmus " sa v minulosti, avšak aj v súčasnosti chápal v istom veľmi širokom zmysle, čo mohlo a môže viesť aj k nedorozumeniam.Je to pochopiteľné najmä ak uvážime historické aspekty vývoja celej, no najmä európskej civilizácie , keď v jej počiatkoch sa pojem humanizmus chápal ako súčasť náboženského svetonázoru. Až v osemnástom storočí sa začal humanizmus identifikovať s jednoznačne sekulárnym postojom a náplňou. Preto je vhodné aj dnes používať pre pojem humanizmus aj prívlastok sekulárny ., aby sa jasne odlíšil od „ Kresťanského humanizmu" ako ho formuloval v dvadsiatom storočí Jacques Maritain.
Britská encyklopédia definuje pojem „ humanizmus" ako „životnú filozofiu zakladajúcu sa na záujme o ľudstvo - skôr než na viere v boha . Humanisti sú presvedčení, že existuje iba tento svet a že by sme mali robiť všetko čo môžeme, aby sme z neho vytvorili niečo lepšieho pre každého."
Toto myšlienkové hnutie nie je celkom iba "modernistickým, novodobým filozoficko - etickým" hnutím. Jeho základy siahajú v histórii ľudstva veľmi ďaleko do minulosti. Preberá na pr. . už Konfúciom hlásanú orientáciu na ľudské schopnosti, podľa ktorých človek si má sám vytvárať hodnoty a normy- teda nie preberať direktívy "mimosvetského pôvodu". Od Sokrata preberajú humanisti zásadu samostatného myslenia ako návodu k ľudskému konaniu.

Neudržateľnosť viery v nadpozemské sily a dušu , ako aj etiku zameranú v pozemský život možno odvodiť už od filozofov staroveku ako Plato, Demokritus, Epikuros, Lukrécius. No solídne základy myšlienok súčasného humanizmu možno odvodzovať predovšetkým od pokrokov vedy a z nich prameniaceho osvietenstva osemnásteho storočia, ktorého myšlienky napriek útokom deistických militantných kruhov ostávajú živé.
Organizačné formy humanistických hnutí možno označiť za relatívne mladé , najmä v porovnaní s deistickými organizačnými formami početných tradičných i netradičných náboženstiev po celom svete.
Prvé zakladajúce kroky sa urobili až v období medzi dvomi svetovými vojnami, keď bol prvý humanistický manifest prijatý v r. 1933. Pri zrode tohoto stáli okrem ateis
ticky zmýšľajúcich osobností aj progresívni teológovia z kruhov Unitáriánskeho hnutia v Spojených štátoch.
Druhý Humanistický Manifest , o ktorý sa opierajú aj doterajšie hnutia a organizácie bol prijatý v r. 1973 , (čiže blížiace sa 25. ročné výročie nab
áda k jeho aktualizácii. )
Dnešná organizačná forma sekulárne humanistického hnutia sa vykryštalizovala až v r. 1952, čo bolo istou odpoveďou na hrôzy druhej svetovej vojny. Zakladatelia si uvedomili potrebu medzinárodnej spolupráce a zakladajúci „otcovia
" organizácie vytvorili platformu pre medzinárodné hnutie. Zakladatelia pochádzali z Holandska Spojených štátov a Veľkej Británie .. Prvým predsedom spoločnosti , ktorá si už vtedy osvojila názov IHEU sa stal Julian Huxley, prvý generálny riaditeľ UNESCO,(organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru ) jeho spolupracovníci boli riaditeľ FAO (organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo ) a riaditeľ WHO (svetová zdravotnícka organizácia ) Sir Boyd Orr a Brock Chisholm. Všetci stáli neskôr aj pri zrode základných dokumentov o ľudských právach a hnutie, ktoré založili naďalej patrí medzi popredných obhajcov demokracie, pluralizmu, tolerancie a bojovníkov proti akýmkoľvek formám diskriminácie.


DOMOV 



 

ORGANIZAČNÉ ZÁKLADY
Celosvetová strešná organizácia je teda IHEU, čo je skratka anglického názvu Medzinárodná humanistická a etická únia. Ako zaujímavosť treba pripomenúť, že v súčasnosti sa vedú diskusie o tom, či nevynechať z mena organizácie slovko „etická", keďže toto je implicitne vyjadrené už samotným pojmom „humanistická" .
Ak chceme zhrnúť v základných bodoch aktivity Organizácie sú to tieto:
...viesť trvalo kampaň za práva a presvedčenie humanistov.
...podporovať humanistické skupiny a projekty
...uplatňovať morálny vplyv na spoločnosť aj v takých otázkach, kde náboženstva a iné občianske skupiny zaujímajú váhavý postoj. (Ako príklad môžu slúžiť právo sebaurčenia, vrátane sexuálnych vzť
ahov, dobrovoľnej eutanázie, práva o rozhodovaní rodičovstva atd.)
...úsilie upevniť a rozvinúť medzinárodné vzťahy humanistov.
....predstavovať svetovú humanistickú verejnosť v základných medzinárodných organizáciách ako OSN , UNESCO, UNICEF, Rada Európ
y, Európska Únia a Parlament, kde všade má IHEU svojich delegátov.

IHEU má dnes takmer sto členských organizácií vo viac než tridsiatich krajinách , čo predstavuje asi päť miliónov členov. Táto cifra , pravda, zďaleka nevystihuje počty ľudí s humanistickým presvedčením a svetonázorom, keďže títo nie sú „ registrovaní" V tomto ohľade je humanistické hnutie veľmi znevýhodnené v porovnaní s náboženskými štruktúrami, pretože do týchto sa „upisujú" už občania priamo pri narodení - a zväčša ostávajú zotrvačnosťou registrovaní aj vtedy ak všetky svoje styky prerušili a svoje presvedčenie zmenili.
Zaujímavé sú aj vzťahy IHEU a iných spoločenských organizácií podobného zamerania, najmä organizácií
„slobodnomyšlienkárov" Ich programy sa v mnohom prekrývajú. Niekedy je veľmi ťažké dokonca viesť ostrú hranicu medzi nimi. Bez nárokovania na úplnosť by som sa chcel pokúsiť načrtnúť hlavné rysy v ktorých vidím rozdiely.
Na prvom mieste je tradícia, ktorej sa členovia slobodnej myšlienky nechcú vzdať a preto niektoré orga
nizácie ostávajú ako odlišné zoskupenie , ktoré sa nechce asimilovať do veľkej skupiny humanistov. Pravda spolupráca sa z času na čas nadväzuje, niektoré skupiny vstupujú do humanistickej organizácie avšak doteraz je nie celkom uspokojivá spolupráca s tými čo si úzkostlivo strážia svoju svojbytnosť.
Väčšina skupín slobodnomyšlienkárov sa sústreďuje na kritiku deistických ideológií a z nich vyplývajúcich dopadov na osudy ľudstva., majú záujem o zásadné zmeny, ktoré treba prijať v medzinárodnom práve, avšak
s porovnaním k humanistickým skupinám menší dôraz kladú na praktické aktivity ako pomoc starším a handicapovaným, občianske obrady, poradenstvo v armáde a väzniciach ,odborná výchova až do stupňa vysokoškolského vzdelania a iné.


DOMOV 



 

ŠTRUKTÚRA MEDZINÁRODNEJ HUMANISTICKEJ A ETICKEJ ÚNIE


Na čele organizácie je prezident t.č.Levi Fragell (Nórsko),
V posledných rokoch sa vytvorila funkcia plateného výkonného riaditeľa (Babu R.R.Gogineni),ktorý je vedúci administratívy a k tomu určenej kancelárie so sídlom v Londýne.(kde sa organizácie presťahovalo iba nedávno z Holandska) .
Kolektívnym vrcholným orgánom je Výbor riaditeľov
, ktorý rozhoduje aj o návrhoch Výkonného výboru (trikrát do roka). Zásadné rozhodnutia, vrátane zmeny stanov prijímajú zjazdy, ktoré sa konajú raz za päť rokov.
Samotné členské organizácie možno zaradiť do týchto kategórií:
A.) Plné členstvo ( do skupiny patria zväčša tie najväčšie a najvplyvnejšie organizácie)
B.) Špecializované členstvo ( toto je zložené z Inštitúcií, teda nie z členských organizácií.)
C.) Pridružené členské organizácie ( väčšina organizácií zložených z individuálnych členov- patrí k n
im aj naša organizácia „Prometheus")
D.) Spolupracujúce organizácie ( Tieto sú v podstate nezávislé, uvádzame ich v záujme úplnosti ako aj preto , že sa k aktivitám niektorých z nich vrátime)
Koordinácia práce medzinárodnej organizácie zloženej z početný
ch zložiek naráža na ťažkosti,ktoré by mali riešiť špecializované SEKRETARIÁTY, vytvorené v sídlach tých členských organizácií, kde sú na to vhodné podmienky .Z dvadsiatich šiestich takýchto plánovaných sekretariátov je dodnes iba šesť funkčných. Sú to :
A
) Sekretariát pre rozvoj- sídlo Amherst NY, USA ( vedúci Levi Fragell)
B) Sekretariát pre bioetiku - zriadený v rámci EHF (Európskej Humanistickej Federácie-sídlo Brussel, vedúci Steinar Nilson a Claude Wachtelaer)
C) Sekretariát pre humanistických profesionálov v Utrechte ( vedúci R. Tielman a Hans Hammelburg- konzultujú aj iné úlohy ako výchova, poradenstvo v armáde a vo väzeniach, v nemocniciach a útulkoch, humanistickí officianti pre civilné obrady, rozvoj, ľudské práva.)
D) Sekretariát pre sociálne aktivit
y - HUMANITAS, Amsterdam, ( vedúci Erik Stibbe)
E) Sekretariát pre média , Hilversun, Holandsko ( Marcel van Coesant)
F) Posledný sekretariát je pre Strednú a Východnú Európu, so sídlom v Berlíne ( vedúci F.Schrammar). Tento však zastavil činnosť, pretož
e nedostal finančné krytie na svoje činnosti z IHEU. ( doterajšie náklady financoval Humanistische Veband Deutschlands)
Treba sa zmieniť ešte o najmladšej zložke Humanistického svetového hnutia a to je
Európska Humanistická Federácia EHF/FHE
Táto bola vytvorená v júli 1991 v Prahe , má sídlo v Bruseli. Jej členom je každý člen IHEU,ktorý o to požiada (riadne členstvo) ako aj iné organizácie , ktoré nie sú členmi IHEU, ale požiadajú o členstvo ( pridružené členstvo). Založenie tejto organizácie bolo motivované rozpadom sovietskeho bloku štátov , ktorých integrácia do európskych štruktúr sa stala aktuálnou.. Výhodou tejto organizačnej štruktúry je hlavne bezprostredný prístup reprezentantov EHF/FHE do orgánov EU, Rady Európy a Európskeho parlamentu. Je zaujímavé, že vzájomnévzťahy EHU a IHEU nie sú ešte celkom vyjasnené , hlavne z hľadiska financovania akcií, na ktoré EHF nemá dostatok prostriedkov. Pre úplnosť zasluhujú si osobitnú zmienku niektoré špecializované členské organizácie.
A) Centre d ´ Action Laique (CAL, niekedy : C.A. D. E. L ) so sídlom v Paríži- sústreďuje frankofonné členské organizácie a udržuje vo svojej stratégii istú samostatnosť.
B) Council for Democratic and Secular Humanism ( Rada pre demokratický a sekulárny humanismus)
CODS ( predtým CODESH) - je akýmsi mozgovým trustom pre teoretické otázky hnutia.
C) Humanistisch Instituut voor Ontwikkelingssaenwerking (HIVOS)- v podstate ide o nadáciu, ktorá poskytuje ročne asi 100000 holandských guldenov pre rozvoj humanizmu v rozvojových štátoch.
D) Prometheus Books (PB) Vydavateľstvo v Amherste (USA) . ktoré vydáva výhradne humanistickú literatúru a časopisy.
E) Universitait voor Humanistik v Utrechte- Holandsko poskytuje vysokoškolské vzdelanie pre profesie poradenstva a vedeckej práce v obl
asti humanizmu.
F) International Humanist and Ethical Youth Organisation ( IHEYO) sústreďuje organizácie humanistickej mládeže (pracuje viac-menej samostatne, je pridruženým členom IHEU)
G) Medzinárodná organizácia humanistickách učiteľov, poradcov a vedúcich ( Pridružená organizácia)
H) Committee for Scientific Investigation of Claims of the Paranormal
( CSICOP)- Komisia pre vedecké skúmanie údajov o paranormálnych javoch,sústreďuje pracovníkov a podobne zamerané spoločnosti skeptikov po celom svete ( aj na Slovensku je takáto spoločnosť)


DOMOV
 



 
 
STRATEGICKÉ  PLÁNY  IHEU na roky 1998 – 2003

Stojíme na prahu nového tisícročia a preto humanisti sa musia zamýšľať na stratégiou na toto budúce obdobie.. Tvorba takéhoto strategického plánu a jeho uskutočňovanie je však záležitosť a zodpovednosť nie len ústredných orgánov, ale celej širokej masy členstva a sympatizujúcich po celom svete.. Je to teda výzva pre nás všetkých, aby sme prispeli aj my svojou „troškou" do spoločného .
IHEU zaslala členským organizáciám predbežný návrh takejto stratégie, z ktore třeba spomenúť iba niektoré body ako výzvu na pozmeňovacie, upresňujúce a doplňujúce návrhy a myšlienky
A. Pracovať n
a tom, aby sa prijala Univerzálna Deklarácia Hodnôt v OSN ako morálna charta pre celý svet (vynára sa teda úloha pre humanistov presadiť v nej formulácie, ktoré by jednoznačne zabezpečili aj práva sekulárne orientovaných občanov )
B. Upevniť vplyv reprezentantov IHEU v medzinárodných orgánoch. Ako aj tejto činnosti dať viac publicity na globálnej (celosvetovej ) úrovni.
C. Podstatne rozšíriť spoluprácu s inými NGO (mimovládnymi organizáciami)
D. Rozširovať sieť organizácií IHEU do takých oblastí, kde doteraz nie sú ( poznámka: prvoradé oblasti sú Južná Amerika, Stredná Ázia a moslimské kraje)
E. Zlepšiť vzájomný tok informácií medzi zložkami hnutia za účinného využitia Internetu, elektronickej pošty a ostatných moderných elektronických komunikačných prostriedkov
F. Docieliť nárast členskej základne vo všetkých národných organizáciách.
G. V médiách zabezpečiť väčší podiel a vytvoriť programy propagujúce humanizmus.
H. Vypracovať vedúcu stratégiu aktivít vyplývajúcich z presadzovania princípov humanizmu
a túto stratégiu presadzovať na medzinárodných fórach.


DOMOV 



 

Zo stratégie Levi Fragela, prezidenta IHEU - Medzinárodnej humanistickej a etickej únie

vyberáme:

Strom rastie zo svojich koreňov. Je mnoho spôsobov organizovaného rastu, závislých od miestnych a celoštátnych podmienok, ale východiskom musí byť vždy snaha získať prívržencov. Na druhom mieste je stratégia - na jeden deň alebo na rok. Treba ju stále hodnotiť a ihneď opustiť metódy, ktoré nevedú k ničomu. Tu je niekoľko návrhov:
-Odvaha obžalovať panujúcu moc, ak porušuje humanistické princípy, aj keď je to miestny biskup alebo vládny činiteľ. Zdvorilé listy veľa
nezmôžu. Lepšie sú čo aj malé demonštrácie - mimo kostolov a radníc -, najmä ak sa dobre pripravia a prídu zástupcovia tlače.
-Nevychádzaj z domu alebo úradu bez pár humanistických letákov a prihlášok (do spolku Prometheus) vo svojej aktovke.
-Pripni si
na chlopňu kabáta medzinárodný humanistický symbol na identifikáciu seba samého a svojho presvedčenia.
-Osvoj si jednoduché logo humanizmus s desiatimi písmenami ako svoj identifikačný emblém, bez mätúcich dodatočných prívlastkov.
-Podporuj našich repre
zentantov v medzinárodných organizáciách ako OSN, UNESCO, EÚ atď., aby rozhodne bránili našu zástavu, keď sa hovorí o otázkach humanizmu.
-Nevenuj viac ako 5 percent svojho cenného času hádkam s inými humanistami.
Samozrejme som si vedomý nevyhnutnosti m
ať v intelektuálnom a akademickom prostredí filozoficky kompetentných humanistických lídrov. Dnes je ich veľmi málo na barikádach, a práve to je náš problém: nemali sme účinnú rastovú stratégiu tam, kde sme nevedeli eficientne využiť našich učených ľudí.
Sto vynikajúcich humanistických rečníkov na humanistickom kongrese neurobí pre naše hnutie toľko, ako jeden dobrý rečník pred sto vysokoškolákmi.
Povedal som to už niekedy? Iste. Ale ani teraz to nie je naposledy


DOMOV