SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Osobnosti o náboženstve
Náboženstvo a homaranizmus
L. L. Zamenhof o práve nevyznávať žiadne náboženstvo

Som si vedomý, že náboženstvo musí byť len vecou úprimnej viery, ale nemá hrať úlohu dedičného kameňa sváru medzi národmi, a preto svojím náboženstvom alebo svojím svetonázorom pomenujem len to náboženstvo alebo ten svetonázor, ktorému skutočne verím. Akákoľvek je však moja viera, vyznávam ju podľa neutrálne ľudských (homaránskych) princípov, ktoré sú nasledujúce:

  1. Najvyššiu pre mňa nevysvetliteľnú Silu, ktorá je prapríčinou materiálneho a duchovného sveta, môžem pomenovať menom „Boh“ alebo iným menom, ale som si vedomý, že podstatu tejto Sily má každý právo predstavovať si tak, ako mu to diktuje rozum a srdce alebo učenie jeho cirkvi. Nikdy nesmiem nenávidieť alebo prenasledovať niekoho za to, že jeho viera je iná ako moja.
  2. Som si vedomý, že podstata skutočných náboženských príkazov leží v srdci každého človeka v podobe svedomia, a že hlavná, pre všetkých ľudí záväzná podstata týchto príkazov je: zaobchádzaj s inými tak, ako si želáš, aby oni zaobchádzali s tebou: na všetko ostatné v náboženstve sa pozerám ako na dodatky, ktoré má každý človek, v zhode so svojou vierou, považovať buď za Božie slovo, pre neho záväzné, alebo za komentáre, ktoré nám zmiešané s legendami odovzdali veľkí učitelia ľudstva z rôznych národov, a za obyčaje, ktoré zaviedli ľudia a ktorých dodržiavanie alebo nedodržiavanie závisí od našej vôle.
  3. Ak neverím v žiadne z existujúcich zjavených náboženstiev, nemusím len z etnických dôvodov zostať veriacim niektorého z nich, svojím zotrvávaním uvádzať ľudí do omylu o mojom presvedčení a svojím správaním povzbudzovať rozdelenosť, ktorá sa dedí cez nespočetné generácie, ale sa mám – ak to dovoľujú zákony mojej krajiny – otvorene a oficiálne vyhlásiť za „človeka slobodného vyznania“, pod čím sa nemyslí práve ateizmus, ale plná sloboda svetonázoru. Ak v mojom okolí vo vzájomnej zhode vznikne spoločnosť ľudí bez vyznania, bez etnickosti a bez doktrín, ku ktorej sa budem môcť prihlásiť s čistým svedomím a s pokojným srdcom, vtedy – aby som pevne a jasne ukotvil svoju náboženskú neutralitu a uchránil svoje potomstvo od ideového vákua a následného znovuupadnutia do národnostno-náboženského šovinizmu – sa úplne oficiálne a dedične prihlásim k tejto spoločnosti slobodného vyznania a prijmem za svoje jej neutrálne meno, jej spoločné podujatia, jej nepovinné neutrálne ľudské sviatky a obyčaje, jej neutrálne ľudský kalendár atď.; dovtedy sa môžem oficiálne hlásiť k tomu náboženstvu, s ktorým som sa narodil, ale vtedy musím vždy k jeho menu pridať „slobodného vyznania“, aby som dal najavo, že sa k nemu hlásim len prechodne, zo zvyku a pre potreby úradov.


Na margo

Ak vám aj nič nehovorí meno Zamenhof, určite ste počuli o esperante a Zamenhof bol jeho tvorcom.

O esperante počul takmer každý. Nie už tak o homaranizme. A práve k Deklarácii homaranizmu pridal Zamenhof – svoj – desiaty článok týkajúci sa postoja k náboženstvu, ktorý tu publikujeme.

Celú deklaráciu nájdete, ako vždy na internete. Je to dokument, ktorý priam dýcha toleranciou.

O deklarácii možno viesť spory, dá sa jej mnohé vytknúť. Treba si ale uvedomiť kedy a v akých spoločenských pomienkach vznikla. Jedno je však isté, Zamenhof bol humanista, tolerantný človek a hľadal cesty ako zjednotiť ľudstvo v jeho prospech, napríklad aj na báze spoločného jazyka.


Copyright © 2000—2006 Spoločnosť PROMETHEUS, Gunduličova 12, 811 05 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk