Knižná polička / Paragrafy
HOLBACH
„Zdravý rozum…“

§ 42. EXISTENCIA ČLOVEKA NIJAKÝM ČINOM NEDOKAZUJE EXISTENCIU BOHA

Odkiaľ pochádza človek? Aký je jeho prapôvod? Je výsledkom náhodného zhluknutia atómov? Bol prvý človek naozaj stvorený z hliny? Neviem. Človeka pokladám za výtvor prírody priam tak ako všetko ostatné. Bol by som v takom istom pomykove, keby som vám mal vyložiť, ako vznikli prvé kamene, prvé stromy, prvé levy, prvé slony, prvé mravce, prvé žalude atď., ako keby som mal vysvetliť pôvod ľudského rodu.

Nepoznávate, tvrdí sa nám ustavične, ruku pánovu, ruku nekonečne rozumného a všemohúceho tvorcu vo výtvore takom obdivuhodnom ako človek? Súhlasím s tým, že človek je zjav naozaj úžasný. Keďže však existuje v prírode, nepokladám sa za oprávneného tvrdiť, že jeho vytvorenie nie je v silách prírody. Dokladám, že stvorenie človeka mi bude ešte menej pochopiteľné, keď sa mi povie na vysvetlenie, že ho stvoril duch, ktorý nemá ani oči, ani nohy, ani ruky, ani hlavu, ani pľúca, ani ústa, ani dych a že ho stvoril tak, že vzal kus hliny a vdýchol do nej život.

Primitívnych paraguajských* obyvateľov pokladám za hlupákov, lebo veria, že pochádzajú z mesiaca. Európski teológovia veria, že pochádzajú z číreho ducha. Je toto tvrdenie rozumnejšie?

Človek je rozumná bytosť; z toho vyplýva, že môže byť dielom iba rozumnej bytosti, nie prírody postrádajúcej rozum. Hoci niet nič vzácnejšieho než človek používajúci rozum, ktorým sa tak veľmi chvasce, plne súhlasím s tým, že je rozumný, že jeho potreby v ňom budia túto vlastnosť a spoločnosť iných ľudí najväčšmi prispieva k jej rozvoju. Lenže v človekovi ani v rozume, ktorým je obdarený, nevidím nič, čo by zjavne svedčilo o nekonečnom rozume tvorcu, ktorý vraj stvoril človeka na svoju česť a slávu. Vidím, že tento veľkolepý ľudský stroj sa môže pokaziť. Vidím, že tento obdivuhodný rozum je často zakalený a niekedy ho človek vôbec stráca. Z toho vyvodzujem, že ľudský rozum závisí od určitého usporiadania telesných orgánov. Z toho, že človek je bytosť rozumná, nemožno ešte vyvodzovať, že boh musí byť rozumný, ako nemožno usudzovať, že boh je hmotný, z toho, že človek je bytosť hmotná. Rozum človeka nemôže byť dôkazom rozumu boha priam tak ako zákernosť človeka nemôže dokazovať zákernosť boha, ktorému sa stvorenie človeka pripisuje. Nech už teológovia rozberajú túto otázku z ktoréhokoľvek hľadiska, boh bude vždy príčinou, ktorá je v rozpore so svojimi následkami a ktorú nemožno posudzovať podľa jej výtvorov. Stále vidíme, ako zlo, nedokonalosť, bláznovstvo vyplývajú z príčiny, ktorá je vraj nanajvýš dobrotivá, dokonalá, múdra.

§ 43. A JEDNAKO ANI ČLOVEK, ANI VESMÍR NEMÔŽU BYŤ NÁSLEDKOM NÁHODY

Mysliaci človek, poviete teda, ako aj celý vesmír so všetkým, čo obsahuje, je následok náhody. Ani myslieť, opakujem! Vesmír nie je následok. On sám je príčinou všetkých následkov. Všetko, čo na svete existuje, je nevyhnutným následkom tejto príčiny, ktorá nám niekedy zjavuje svoje pohnútky, ale väčšinou zákony jej činnosti zostávajú pre nás skryté. Človek používa slovo náhoda, aby zakryl svoju neznalosť skutočných príčin. Nech už sú tieto príčiny človekovi známe alebo nie, ich pôsobenie je podriadené celkom určitým zákonom. Nijaký následok nie je bez príčiny.

Príroda je slovo, ktorým označujeme nesmierne množstvo bytostí a telies, nesčíselné kombinácie a najrozličnejšie pohyby, odohrávajúce sa nám pre očami. Všetky telesá, či už organické alebo neorganické, sú nevyhnutným následkom určitých príčin, ktoré nevyhnutne vyvolávajú následky, ktoré vidíme. Nič v prírode nemôže byť náhodné, všetko sa správa rovnakými zákonmi a tieto zákony predstavujú nevyhnutné spojenie istých následkov s ich príčinami. Ani jediný atóm hmoty sa nemôže ľubovoľne či náhodou stretnúť s iným atómom. Toto stretnutie závisí od nemenných zákonov, nevyhnutne predurčujúcich konanie každej bytosti, ktorá sa v daných podmienkach nemôže správať inakšie. Hovoriť o ľubovoľnom pohybe atómov alebo pripisovať akékoľvek následky náhode značí nepovedať nič, alebo sa priznať k absolútnej nevedomosti o zákonoch, ktorými sa telesá v prírode riadia, podľa ktorých sa stretávajú, spájajú či oddeľujú.

Všetko sa deje náhodne iba pre tých, čo vôbec nepoznajú prírodu ani jej vlastnosti a následky, ktoré nevyhnutne vyplývajú z pôsobenia istých príčin. Nie je náhoda, že slnko je v strede našej planetárnej sústavy. Je to preto, že hmota, z ktorej sa skladá, musí podľa svojej podstaty zaujímať práve toto miesto a z tohto miesta musí vyžarovať svetlo a teplo, aby sa udržiaval život i na iných planétach.

§ 44. TAKISTO ANI ZÁKONY VESMÍRU NEDOKAZUJÚ EXISTENCIU BOHA

Tí, čo velebia boha, vidia práve v svetovom poriadku nezvratný dôkaz existencie rozumnej a múdrej bytosti, ktorá ho riadi. Lenže tento poriadok je iba následok pohybov nevyhnutne vyvolaných príčinami alebo okolnosťami, ktoré sú nám zavše priaznivé, zavše škodlivé; preto niektoré schvaľujeme a na iné sa ponosujeme.

Príroda sa správa stále rovnakými zákonmi. To značí, že tie isté príčiny vyvolávajú tie isté následky, kým sa tento vzťah neporuší inými príčinami, ktoré spôsobujú, že prvotné príčiny majú iné účinky. Ak pôsobenie a váha príčin, ktorých následky na sebe zvyčajne pociťujeme, sú prerušené inými príčinami, ktoré sú priam také prirodzené a nevyhnutné, hoci sú nám neznáme, sme celí ohúrení a hovoríme o zázraku. Tento zázrak pripisujeme príčine, o ktorej vieme ešte oveľa menej než o tých príčinách, ktorých účinky vidíme na vlastné oči.

Vo vesmíre odjakživa panuje poriadok; vo vesmíre nemôže byť chaos. Ak sa ponosujeme na neporiadok, to značí, že len náš ľudský stroj je pokazený. Všetky telesá, všetky príčiny, všetky bytosti, ktoré napĺňajú tento svet, nevyhnutne pôsobia tak, ako ich vidíme pôsobiť, či už s následkami tejto činnosti súhlasíme alebo nie. Zemetrasenia, sopečné výbuchy, povodne, epidémie, neúroda sú rovnako nevyhnutnými účinkami a rovnako vyplývajú z poriadku prírody ako pád telies, tok riek, prílivy a odlivy mora, fúkanie vetra, zúrodňujúce dažde a všetky nám osožné následky, za ktoré chválime prozreteľnosť a ďakujeme jej za priazeň. Byť vo vytržení nad tým, že no tomto svete panuje istý poriadok, je to isté, ako čudovať sa tom, že tie isté príčiny vyvolávajú vždy tie isté následky. Pohoršovať sa nad prírodným katastrofami značí zabúdať na to, že ak sa zmenia príčiny alebo ak sú pod vplyvom nejakých iných činiteľov, ani ich následky nemôžu zostať bezo zmeny. Čudovať sa poriadku prírody značí čudovať sa tomu, že vôbec niečo existuje, byť prekvapený svojou vlastnou existenciou. Čím je poriadok pre jedného, tým je neporiadok pre druhého. Všetci zlí ľudia súdia, že všetko je v poriadku, keď môžu beztrestne všetko uviesť do neporiadku; naopak, vidí sa im, že všetko je v neporiadku, ak sa im zabráni vyvádzať zlé kúsky.

§ 45. POKRAČOVANIE

Ak boha pokladáme za stvoriteľa a hybnú silu prírody, musíme tiež pripustiť, že na svete nemôže byť nijaký neporiadok, ktorého by priamo či nepriamo nebo pôvodcom, pretože všetky príčiny, ktoré stvoril, nevyhnutne musia byť v súlade s vlastnosťami, podstatou a podnetmi, ktoré im boli dané. Keby boh náhle zmenil zvyčajný beh vecí, nebol by nezmeniteľný. Keby poriadok vesmíru, v ktorom sa vidí najpresvedčivejší dôkaz existencie boha, jeho múdrosti, všemohúcnosti a dobroty mohol byť porušený, vyskytli by sa pochybnosti, či boh vôbec existuje, alebo aspoň by ho bolo možno obviniť z nestálosti nemohúcnosti, nedostatočnej predvídavosti a múdrosti pri prvotnom usporiadaní sveta. Právom by ho bolo možno obviniť z nedbalosti pri výbere síl a prostriedkov, ktoré pripravuje alebo uvádza do činnosti. Keby poriadok prírody dokazoval všemohúcnosť a múdrosť božiu, každé porušenie tohto poriadku by bolo dôkazom božej slabosti, nestálosti a nerozumnosti.

Vraví sa nám, že boh je všadeprítomný, že svojou nesmiernosťou napĺňa všetko, že nič sa nedeje bez neho a že hmota by bola mŕtva, keby ju nebol uviedol do pohybu. Lenže v takom prípade musíte uznať, že váš boh je tiež pôvodcom chaosu, že práve on vnáša neporiadok do prírody, že je otcom zmätku a že riadi ľudské činy aj vo chvíli, keď človek hreší. Ak je boh všadeprítomný, je vo mne, koná so mnou, mýli sa so mnou, spolu so mnou uráža boha a popiera jeho existenciu. Ó, teológovia! Nikdy si nerozumiete, keď hovoríte o bohu!


* Holbach tu má zrejme na mysli pôvodných obyvateľov Paraguaja, kmeň Guarani.

  « späť paragrafy ďalej