Knižná polička / Paragrafy
HOLBACH
„Zdravý rozum…“

§ 33. PÔVOD PREDSUDKOV

Ľudský mozog je najmä v detstve ako mäkký vosk, v ktorom sa zachovávajú odtlačky všetkých predstáv, ktoré sú mu vštepované. Výchovou si človek osvojí takmer všetky názory v dobe, keď nie je schopný samostatne uvažovať. Veríme, že nám príroda vnukla správne či nesprávne predstavy alebo že sme sa s nimi už narodili, v skutočnosti nám boli vštepené v útlom detstve výchovou. A toto presvedčenie je jedným z hlavných prameňov našich omylov.

§ 34. AKO SA PREDSUDKY ROZŠIRUJÚ A ZAKOREŇUJÚ?

Predsudok prispieva k tomu, že sa v nás upevňujú názory našich vychovávateľov. Pokladáme ich za rozumnejších, než sme sami. Nazdávame sa, že sú plne presvedčení o tom, čo nás učia, a máme k nim úplnú dôveru. Vďaku tomu, že sa o nás starali vtedy, keď sme sa nemohli zaobísť bez ich pomoci, súdime, že nie sú schopní klamať nás. To sú pohnútky, prečo prijímame tisíce omylov len pod vplyvom nebezpečných ponaučení tých, čo nás vychovávali. Ba i to, že nám zakazujú rozmýšľať o tom, čo nám rozprávajú, nielen nepodkopáva našu dôveru k nim, lež naopak, skôr ešte zvyšuje našu úctu k ich názorom.

§ 35. ĽUDIA BY NIKDY NEUVERILI V DOGMY DNEŠNÉHO BOHOSLOVIA, KEBY NEBOLI VŠTEPOVANÉ VO VEKU, KEĎ ČLOVEK NIE JE SCHOPNÝ UVAŽOVAŤ

Učitelia ľudstva si počínajú veľmi predvídavo, keď ľuďom vštepujú náboženské zásady prv, než sú schopní rozoznať pravdu od nepravdy a ľavú ruku od pravej. Vštepiť štyridsaťročnému človekovi neprimerané predstavy o bohu, ktoré si my osvojujeme už od detstva, bolo by priam také ťažké, ako vyhnať tieto predstavy z hlavy človeka, ktorý bol v nich vychovaný od najútlejšieho detstva.

§ 36. DIVY PRÍRODY NASKRZE NEMÔŽU BYŤ DÔKAZOM EXISTENCIE BOHA

Tvrdí sa nám, že vraj stačí pozorovať divy prírody a dospejeme k presvedčeniu o existencii boha i plne uznáme túto dôležitú pravdu. Lenže koľko ľudí na svete má dosť voľného času, dosť možností a schopností na to nevyhnutných, aby skúmalo prírodu a zamyslelo sa nad jej zákonmi? Väčšina ľudí jej vôbec nevenuje pozornosť. Dedinčana naskrze nedojíma krása slnka, ktoré vidí každý deň. Námorníka neprekvapuje striedanie prílivov a odlivov a nevyvodzuje z toho nijaké teologické závery. Divy prírody dokazujú existenciu boha len pár predpojatým ľuďom, ktorých náboženstvo vedie k tomu, aby hľadali prst boží vo všetkých javoch, ktorých príčiny sú im nezrozumiteľné. Učenec bez predsudkov vidí v divoch prírody len jej silu, jej nezmeniteľné a rozmanité zákony a nevyhnutné výsledky rozličných kombinácií zázračne sa obmeňujúcej hmoty.

§ 37. DIVY PRÍRODY MOŽNO VYSVETLIŤ PRIRODZENÝMI PRÍČINAMI

Môže niečo väčšmi zarážať než logika početných hlbokomyseľných učencov, ktorí namiesto aby sa priznali k svojej slabej znalosti prírodných síl, hľadajú vysvetlenie za hranicami prírody, t. j. vo svete pomyselnom, v sile ešte menej známej než príroda, o ktorej si môžu vytvoriť aspoň nejakú predstavu? Tvrdiť, že boh je tvorcom všetkých javov, ktoré vidíme vôkol seba, neznamená pripisovať tieto javy nejakej tajomnej príčine? Čo je boh? Čo je duch? To sú príčiny, o ktorých nemáme ani najmenšiu predstavu. Vedci! Študujte prírodu a jej zákony! Ak sa vám podarí odhaliť pôsobenie prirodzených príčin, neuchyľujte sa k príčinám nadprirodzeným, ktoré nielenže vám nepomôžu ujasniť si predstavy, lež naopak, čím ďalej tým väčšmi vás budú miasť a pripravia o možnosť rozumieť sami sebe.

§ 38. POKRAČOVANIE

Príroda, vravíte, je bez boha naskrze nevysvetliteľná. Preto, aby ste vysvetlili to, o čom viete veľmi málo, potrebujete príčinu, o ktorej neviete vôbec nič. Tvrdíte, že objasňujete, čo je temné, zatiaľ však robíte tmu ešte nepreniknuteľnejšou. Nazdávate sa, že rozväzujete uzol, zatiaľ však iba pridávate ďalšie uzly. Nadšení učenci! V snahe dokázať nám existenciu boha len spisujte dlhé botanické rozpravy, len skúmajte čo najpodrobnejšie všetky časti ľudského tela, len sa vzneste do oblakov, aby ste mohli pozorovať pohyb hviezd. Potom sa zas vráťte na zem, aby ste mohli obdivovať prúdenie vodných tokov, buďte vo vytržení nad motýľmi, hmyzom, mechúrnikmi, organickými živými atómami, v ktorých vidíte veľkosť svojho boha! Toto všetko ešte nedokazuje existenciu boha; dokazuje to, naopak, že nemáte správnu predstavu o nesmiernej rôznorodosti hmoty a o účinkoch jej nekonečne rozmanitých kombinácií, z ktorých sa skladá vesmír. Všetky vaše pozorovania dokazujú iba to, že neviete, čo je príroda, a nemáte ani najmenšiu predstavu o jej sile, keď sa nazdávate, že nie je schopná vytvoriť nespočetné množstvo foriem a tvarov, z ktorých vaše oči, aj keď sú ozbrojené mikroskopom, vidia len nepatrnú časť. A nakoniec sa presvedčíte, že vaša neznalosť síl, ktoré sú dostupné zmyslovému alebo rozumovému poznaniu, vedie vás k tomu, že pokladáte za ľahšie uchyľovať sa k slovu, ktorým označujete silu, o ktorej si nikdy nebudete môcť utvoriť ani najmenšiu reálnu predstavu.

§ 39. SVET NEBOL STVORENÝ A HMOTA SA POHYBUJE SAMA OD SEBA

Celkom vážne sa nám vraví, že niet následku bez príčiny; ustavične sa nám opakuje, že svet nevznikol sám od seba. Lenže svet je príčinou, nie následkom, nie je dielom božím, svet nebol stvorený, pretože je nemožné aby bol býval stvorený. Svet tu bol od večnosti a jeho existencia je nevyhnutná. Svet má svoju príčinu sám v sebe. Príroda, ktorej podstatou je zrejme činnosť a plodenie, nepotrebuje na to, ako vidíme na vlastné oči, nijakú hybnú silu, ktorá je ešte menej známa než ona sama. Hmota sa pohybuje vlastnou silou, ktorá nevyhnutne vyplýva z jej rôznorodosti. Rozmanitosť pohybov hmoty alebo rozmanitosť prejavov jej činnosti je tiež jednou z príčin mnohotvárnosti hmoty. Jednotlivé javy rozlišujeme od seba iba podľa rozmanitosti našich vnemov a podľa toho, ako pôsobia na naše zmyslové orgány.

§ 40. POKRAČOVANIE

Vidíte, že v prírode je všetko v ustavičnom pohybe, ale tvrdíte, že príroda sama osebe je mŕtva a bez vlastnej sily! Veríte, že príroda, ktorá je svojou podstatou činorodá, ešte potrebuje nejakú hybnú silu! Nuž, aká je teda tá vaša hybná sila? Je to duch, t. j. bytosť absolútne nepochopiteľná a protikladná! Navrhujem vám teda, aby ste z toho vyvodili záver, že hmota sa pohybuje sama od seba; prestaňte mudrovať o duchovnej hybnej sile, ktorá nemá čím by uviedla hmotu do pohybu. Nechajte tak svoje neplodné teórie a vráťte sa z pomyselného sveta do sveta skutočného. Držte sa príčin druhotných a teológom nechajte ich prvotnú príčinu, ktorú príroda nepotrebuje na to, aby mohla vytvoriť všetko to, čo vidíte vôkol seba.

§ 41. NIEKTORÉ ĎALŠIE DÔKAZY, ŽE POHYB JE HMOTE VLASTNÝ A ŽE TEDA NASKRZE NETREBA PREDPOKLADAŤ EXISTENCIU DUCHOVNÉHO HÝBATEĽA

Vnímame veci a javy hmotného sveta, vytvárame si o nich pojmy a predstavy, rozlišujeme ich medzi sebou a pripisujeme im tie či oné vlastnosti len podľa rozmanitých dojmov alebo účinkov, ktorými na nás pôsobia. Aby sme mohli spozorovať či vnímať nejakú vec, je potrebné, aby táto vec pôsobila na naše zmyslové orgány. Nijaká vec nemôže na nás pôsobiť a nevyvolať v nás samotných nejaký pohyb; tento pohyb v nás môže vyvolať len preto, že je sama v pohybe. Môžem vidieť nejaký predmet iba vtedy, keď upúta moju pozornosť. Nemôžem si predstaviť svetlo, zrakový vnem bez pohybu nejakého svietiaceho, priestorového a farebného telesa, ktoré pôsobí na môj zrak čiže na sietnicu môjho oka. Ak cítim nejaký zápach, je potrebné, aby môj čuch bol podráždený pohybom častíc telesa, z ktorého tento pach vychádza. Ak počujem nejaký zvuk, môj ušný bubienok musí zachytiť náraz vzduchovej vlny, vyvolanej pohybom zvučiaceho telesa, ktoré by nevydávalo nijaký zvuk, keby samo nebolo v pohybe. Z toho celkom jasne vyplýva, že bez pohybu nemôžem ani vnímať ani cítiť, ani rozoznávať, porovnávať alebo súdiť o predmetoch, ani rozmýšľať o akejkoľvek forme hmoty.

V škole nás učia, že podstatou každého bytia je to, z čoho všetky vlastnosti tohto bytia vyplývajú.* Je teda zrejmé, že všetky vlastnosti telies alebo hmoty, o ktorých máme predstavy, sú vyvolávané pohybom, ktorý jedine nás môže upovedomiť o ich existencii a poskytuje nám o nich naše prvé pocity. O vlastnej existencii môžu ma upovedomiť a presvedčiť iba pohyby, ktoré v sebe pociťujem. Som teda nútený vyvodiť z toho záver, že pohyb je hmote vlastný priam tak ako priestorovosť a že bez pohybu hmotu, nemožno vnímať.

No ak budú tieto nesporné dôkazy, že pohyb je hmote vlastný, zanovito popierané, bude treba aspoň pripustiť, že veci zdanlivo mŕtve a pozbavené akejkoľvek energie samy od seba sa dostávajú do pohybu, len čo môžu navzájom na seba pôsobiť. Napríklad kyselina pyrofosforečná sa nemôže zapáliť, kým je zavretá vo fľaši bez prístupu vzduchu. Nevzbĺkne však naskutku, len čo príde do styku so vzduchom? Nezačne múka s vodou kysnúť, len čo ich zamiešame? Neživá hmota teda sama zo seba plodí pohyb. Pohyb je teda základným znakom hmoty. A príroda nepotrebuje pre svoju činnosť nijakú hybnú silu, ktorej sa pripisujú vlastnosti znemožňujúce jej akúkoľvek činnosť.


* Essentis est quid primum in re, fons et radix omnium rei proprietatum.

  « späť paragrafy ďalej