Knižná polička / Paragrafy
HOLBACH
„Zdravý rozum…“

§ 11. POMOCOU NÁBOŽENSTVA VYUŽÍVAJÚ ŠARLATÁNI ĽUDSKÚ HLÚPOSŤ

Kto bol už od detstva naučený triasť sa od strachu zakaždým, keď počuje niektoré slová, ten potrebuje počuť tieto slová a potrebuje skusovať strach. Preto je človek skôr ochotný počúvať toho, kto v ňom budí strach, než toho, kto ho chce upokojiť. Poverčivý človek dychtí po strachu, jeho obrazotvornosť to vyžaduje. Možno povedať, že človek sa ničoho tak nebojí ako toho, že by sa nemal čoho báť. Ľudia sú len zdanlivo chorí a ziskuchtiví šarlatáni sa ich snažia udržiavať v ich nerozumnosti, aby mali odbyt pre svoje lieky. Ľudia vždy radšej počúvajú lekárov, ktorí im predpisujú hodne liekov, než tých, ktorí im odporúčajú správnu životosprávu alebo sa nazdávajú, že si príroda pomôže sama.

§ 12 NÁBOŽENSTVO VÁBI NEVEDOMCOV ZÁZRAKMI A TAJOMSTVAMI

Keby náboženstvo bolo zrozumiteľné a jasné, bolo by zďaleka menej príťažlivé pre nevedomcov; títo potrebujú nejasnosti, záhady, hrôzy, báchorky, zázraky a iné neuveriteľné veci, ktoré ustavične živia ich fantáziu. Romány, rozprávky a historky o strašidlách a čarodejníkoch majú pre nevzdelaných ľudí oveľa väčšie čaro než skutočné príbehy.

§ 13. POKRAČOVANIE

V náboženských otázkach sú ľudia iba veľkými deťmi. Čím je náboženstvo nezmyselnejšie a čím väčšiu úlohu v ňom hrajú divy, tým väčšmi má na nich vplyv. Pobožný človek verí, že svojej viere nesmie klásť nijaké hranice. Čím je náboženstvo nepochopiteľnejšie, tým božskejšie sa mu vidí. Čím je neuveriteľnejšie, tým je záslužnejšia jeho viera, ako sa nazdáva.

§ 14. NÁBOŽENSTVO ĎAKUJE ZA SVOJ VZNIK STÁROČNEJ NEVEDOMOSTI A BARBARSTVU

Pôvod náboženstva sa zvyčajne kladie do doby barbarstva, do doby ranného detstva ľudstva. Zakladatelia náboženstva sa vždy obracajú na ľudí primitívnych, nevedomých a hlúpych. Pre nich vytvorili bohov, náboženské obrady, mýty a zázračné i hrôzostrašné báchorky. Všetky tieto výmysly, nekriticky prijaté našimi predkami, sú odovzdávané s menšími-väčšími obmenami potomkom azda civilizovanejším než ich otcovia, ale často rovnako nerozumným.

§ 15. KAŽDÉ NÁBOŽENSTVO VZNIKÁ Z VLÁDYBAŽNOSTI

Prví zákonodarcovia si určili za úlohu ovládnuť svoje národy. Najľahšie to mohli dosiahnuť tak, že ich zastrašili a zabránili im rozumne uvažovať. Viedli ich krivolakými chodníčkami, aby nemohli vniknúť do ich skutočných zámerov; ľudí nútili dvíhať oči k nebu, aby nevideli, čo majú pod nohami. Cestou ich zabávali všelijakými rozprávkami. Slovom, zaobchádzali s nimi ako pestúnky, ktoré sa pokúšajú raz piesňami, raz hrozbami uspať alebo utíšiť deti.

§ 16. NAJPOCHYBNEJŠIA VEC V KAŽDOM NÁBOŽENSTVE JE JEHO ZÁKLAD

Základom každého náboženstva je existencia boha. Zdá sa, že len málo ľudí pochybuje o jeho existencii. Lenže práve tento najdôležitejší článok viery každého náboženstva je predovšetkým kameňom úrazu pre každého mysliaceho človeka. Prvý článok každého katechizmu bol a vždy bude nerozlúštiteľnou hádankou.*

§ 17. O EXISTENCII BOHA SA NEMOŽNO PRESVEDČIŤ

Môže byť niekto naozaj úprimne presvedčený o existencii bytosti, ktorej prirodzenosť je nedostupná všetkým zmyslom človeka a o ktorej sa ustavične tvrdí, že jej vlastnosti sú nám nepochopiteľné? Aby ma niekto presvedčil o tom, že nejaká bytosť existuje alebo môže existovať, musí mi predovšetkým povedať, čím táto bytosť je, ďalej uviesť o nej také skutočnosti, ktoré by si neodporovali a nevylučovali sa navzájom. Napokon, aby ma plne presvedčil o existencii tejto bytosti, musí ju opísať tak, aby som ju mohol pochopiť, a dokázať mi, že je nemožné, aby neexistovala bytosť, ktorej sa tieto vlastnosti pripisujú.

§ 18. POKRAČOVANIE

Vec, ktorá v sebe zahrnuje dva navzájom si odporujúce pojmy, ktoré nemožno pochopiť ani myšlienkovo nijako uviesť do súladu, je nemožná. To, čo je ľuďom úplne zrejmé, môže sa zakladať iba na stálom svedectve našich zmyslov, ktoré sú jediným zdrojom predstáv a umožňujú posúdiť ich spoľahlivosť alebo nevhodnosť. Vec, ktorej bytie by v sebe zahrnovalo rozpor, nemôže existovať. Tieto všetkými uznávané pravdy zlyhávajú, ak ide o existenciu boha. Všetko, čo bolo dosiaľ o ňom povedané, je alebo nepochopiteľné, alebo si úplne odporuje a už preto sa musí zdať nemožné každému človekovi so zdravým rozumom.

§ 19. EXISTENCIA BOHA NIE JE DOKÁZANÁ

Všetko ľudské poznanie sa postupne rozvíja a zdokonaľuje. Aké osudné okolnosti majú na svedomí, že naše vedomosti o bohu sa nedostali ani o krok vpred? Najcivilizovanejšie národy a najhlbší myslitelia sú v tejto veci rovnako ďaleko ako najprimitívnejší divosi a najnevzdelanejší hlupáci. No nielen to, pri podrobnejšom rozbore uvidíme, že naše znalosti o bohu sú čoraz viac zatemňované najrozličnejšími výmyslami a fantáziami. Dosiaľ každé náboženstvo sa zakladá iba na tom, čo sa v logike nazýva vedením dôkazu z toho, čo sa ešte len má dokázať (petitio principii). Vytvorí si neodôvodnené predpoklady a potom ich používa ako dôkazy pre svoje tvrdenie.

§ 20. TVRDENIE, ŽE BOH JE DUCH, NEMÁ NIJAKÝ REÁLNY ZMYSEL

Metafyzickými úvahami sa dospelo k záveru, že boh je číry duch. Dostala sa v tomto ohľade dnešná teológia aspoň o krôčik vpred v porovnaní s teológiou divochov? Divosi uznávajú za pána vesmíru akéhosi veľkého ducha. Divosi tak ako všetci nevedomci pripisujú pôsobeniu duchov všetky javy, o skutočných príčinách ktorých sa nemôžu presvedčiť z vlastnej skúsenosti. Spýtajte sa divocha, čo spôsobuje, že vaše hodinky idú. Odpovie vám: Duch. Spýtajte sa našich učencov, kto pohybuje vesmírom. Povedia vám: Duch.

§ 21. NEHMOTNOSŤ JE CHIMÉRA

Keď divoch hovorí o duchu, pripisuje tomuto slovu aspoň nejaký zmysel. Rozumie tým nejakú silu podobnú vetru, prúdiacemu povetriu alebo vánku, ktorý nebadateľne vyvoláva viditeľné účinky. Dnešní teológovia sa zamotávajú do svojich výmyslov a nielenže sa stávajú nepochopiteľnými inými, lež prestávajú rozumieť i sami sebe. Spýtajte sa ich, čo rozumejú pojmom duch? Odpovedia vám, že je to neznáma podstata, ktorá je úplne jednoduchá, nezaujíma nijaký priestor a nemá vôbec nič spoločné s hmotou. Ruku na srdce: môže si vôbec nejaký smrteľník utvoriť i najnepatrnejšiu predstavu o takejto podstate? Znamená teda pojem duch v jazyku dnešnej teológie niečo iné než absolútnu neprítomnosť predstáv? Pojem „duševno“ je predstava, ktorá neodráža nijakú skutočnosť.

§ 22. VŠETKO, ČO EXISTUJE VZNIKLO Z LONA HMOTY

Nie je prirodzenejšie a pochopiteľnejšie odvodzovať všetko existujúce z hmoty samotnej, ktorej existencia je dokázaná všetkými našimi zmyslami, ktorej účinky nepretržito pociťujeme, ktorú vždy vidíme v činnosti a pohybe, ktorá neprestajne prenáša pohyb ďalej a ustavične ho rodí, než pripisovať vznik všetkých vecí neznámej sile, netelesnej bytosti, ktorá nemôže zo seba odvodiť to, čo sama nemá, a ktorá pre duchovnú podstatu, ktorá sa jej pripisuje, nemôže ani nič vytvoriť ani uviesť do pohybu? Nie je úplne zrejmé, že predstava, ktorú sa nám teológovia usilujú nanútiť o pôsobení ducha na hmotu, je rovnako bezpredmetná a neodráža nijakú skutočnosť?

§ 23. ČO JE TO METAFYZICKÝ BOH DNEŠNEJ TEOLÓGIE?

Jupiter, ktorého si v staroveku predstavovali ako bytosť telesnú, mohol uvádzať do pohybu, tvoriť, ničiť a plodiť bytosti sebe podobné. Lenže boh v poňatí dnešnej teológie je bytosť neplodná. V súlade s pripisovanou mu prirodzenosťou nemôže ani zaujímať miesto v priestore, ani uvádzať do pohybu hmotu, ani vytvoriť viditeľný svet a ani splodiť ľudí alebo bohov. Metafyzický boh sa podobá bezrukému robotníkovi: je schopný tvoriť iba nezmyselnosti, fantázie, bláznovstvá a spory.


* Roku 1701 pátri Vedômskeho oratória** hájili tézu, že existencia boha podľa učenia Tomáša Akvinského nie je a nemôže byť predmetom viery (dei existentia nec ad fidem attinet, nec attinere potest iuxta sanctum Thomam) (viď Basnage, Histoire des ouvrages des savants, zv. XVII, 277).

** Akási teologická fakulta

  « späť paragrafy ďalej