SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Prečítali sme u iných
Rozhovor s významným vedcom
Je v nekonečnom Vesmíre miesto pre Boha?

Rozprávala sa R. Weberova

Je možné vysvetliť vznik Vesmíru bez toho aby sme použili ideu Boha?
Je možné duševne prekonať nevyliečiteľnú nemoc bez toho aby sme sa obrátili k náboženstvu?

Zdalo by sa, že tieto otázky navzájom nesúvisia. Napriek tomu sú pre Sephena Hawkinga - najvýznamnejšieho fyzika súčasnosti - totožné. Veď už viac ako 20 rokov je vedec pripútaný k invalidnému vozíku. Mučivá nemoc ho zbavila nielen schopnosti pohybovať sa, písať, ale dokonca i rozprávať. Jeho komunikácia so svetom sa uskutočňuje pomocou šikovného počítača. Ale i tak píše knihy, prednáša. Bezmocnosť tela sa kompenzuje neobyčajnou silou ducha a intelektu. Najvýznamnejšie objavy urobil Hawking práve za posledných 20 rokov.

Ponúkame vám do pozornosti rozhovor S. Hawkinga s filozofkou R. Weberovou.

Weberová: Prečo vás tak zaujíma počiatočné štádium vývoja Vesmíru?

Hawking: Myslím si, že každý z nás by chcel vedieť, ako vznikol Vesmír.

W: Naše vedomosti v tejto oblasti sa zakladajú iba na logických úvahách. Môžeme dôverovať našim predstavám o nich, keďže sa všetky udiali veľmi dávno?

H: Je zrejmé, že niektoré teórie sú dôveryhodnejšie ako iné, ale podľa mojej mienky môžeme s dostatočnou istotou hovoriť, že poznáme históriu Vesmíru, počínajúc prvou sekundou od Veľkého tresku. To, čo sa udialo dovtedy, sa v podstate zakladá na dohadoch. Sú veľmi rôznorodé a môže sa ukázať že sú všetky nesprávne. Ale ja si myslím, že môžeme predpokladať, že máme teóriu vývoja vesmíru, počínajúc prvou sekundou.

W: Najviac ma z tejto teórie zaujíma práve ta prvá sekunda.

H: Zdá sa mi, že to je najzaujímavejšia otázka. Ale ak odpovieme, čo sa udialo v tej prvej sekunde, stane sa život menej zaujímavý. Veď vtedy by sme skutočne vedeli všetko. Uhádneme všetky záhady a budeme sa nudiť.

W: A vtedy odhalíme tajomstvo kde a akým spôsobom sa vzal pôvodný materiál pre Veľký tresk, kde je práve ten zvláštny bod.

H: Možno žiadny zvláštny bod neexistoval. Pôvodný materiál tiež nie je potrebný. Silné gravitačné polia môžu vytvárať hmotu.

W: Ale v takom prípade predpokladáme, že už "niečo" existovalo - a to práve silné gravitačné pole, z ktorého sa zrodila hmota.

H: Možno vo Vesmíre neexistujú veličiny stabilné v čase. Hmota ako veličina je nestabilná, nakoľko môže vznikať a zanikať. Ale mohli by sme povedať, že energia Vesmíru je stabilná, pretože na vznik hmoty sa spotrebováva energia V určitom zmysle je energia Vesmíru nemennou veličinou. A je rovná nule: kladná energia hmoty sa rovná presne negatívnej energii gravitačného poľa. Vesmír tak môže začať svoj vývoj z nulovej energie a látka sa bude napriek tomu vytvárať. Je zrejmé, že rozvoj Vesmíru začína v určitom konkrétnom okamihu. Teraz sa môžete spýtať, čo bolo impulzom k začiatku vývoja Vesmíru?

W: Áno, skôr, či neskôr všetci začíname premýšľať o príčinách.

H: Vôbec nie je nevyhnutné, aby mal Vesmír určený počiatočný bod. Ak do modelu doplníme oba rozmery, tak si priestor a čas súčasne môžeme predstaviť ako niečo, čo pripomína povrch Zeme kde stupne šírky ukážu plynutie času. Vtedy môžeme povedať, že povrch Zeme začína v bode Severného pólu a pri pohybe pozorovateľa nadol po šírke je táto stále väčšia a väčšia, čo zodpovedá rozpínaniu Vesmíru. Keď pozorovateľ dosiahne rovník, bude rozmer po dĺžke maximálny, to zodpovedá Vesmíru, ktorý dosiahol maximálny rozmer.

W: Prečo je také dôležité vysvetliť, či je časopriestor nekonečný?

H: Dôležitosť tejto otázky je zrejmá: ak je časopriestor ohraničený, bude niekto musieť riešiť, čo sa deje na jeho hranici. A skutočne by vtedy bolo treba pribrať na pomoc ideu Boha.

W: A čo z toho vyplýva?

H: Ak chcete, vysvetlím to. Môžeme charakterizovať Boha ako hranicu Vesmíru, ako toho kto musí uviesť svet do pohybu.

W: Potrebujete ideu Boha kvôli nevyhnutnosti vysvetliť, čo je to hranica Vesmíru?

H: Áno, ak chceme vytvoriť úplnú teóriu, potom musíme vedieť, čo sa deje na tejto hranici. V opačnom prípade nebudeme schopní riešiť rovnice našej teórie.

W: Zdá sa, že používate Boha skôr ako princíp podobný existujúcim zákonom prírody. A z toho sa vytvára obraz vysoko morálnej bytosti.

H: To nemôže mať žiadny vzťah k morálke.

W: Používate tento pojem ako kategóriu logiky a príčinnosti?

H: Áno.

W: Povedali ste: ak je Vesmír konečný, potom si budeme musieť pomôcť ideou boha. Sú podľa vás dôkazy o tom, že je vesmír konečný?

H: V tejto chvíli neexistujú presvedčivé dôkazy ani za ani proti.

W: Práve ste povedali: ak by sme poznali odpovede na tieto otázky, nebol by život taký zaujímavý. Ale dokonca aj keď budeme predpokladať, že už chápeme všetko, prečo by to malo oslabiť záujem o tajomstvo? Tajomstvo by sa mohlo stať ešte záhadnejším.

H: Pocit tajomstva života je v z mnohých dôvodov osobná záležitosť. Chápeme zákony chémie, a mnohí si nemyslia, že je v nich nejaké tajomstvo.

W: Ale na vašej stene visí plagát s Einsteinovým citátom o tom, že najkrajším pocitom dostupným pre človeka je pocit tajomstva sveta.

H: Ten plagát mi niekto poslal a ja som ho jednoducho odložil. Myslím, že ho našla moja sekretárka a rozhodla sa ním skrášliť pracovňu.

W: Už visí na tej stene dlho?

H: Asi rok. Veľmi sa mi nepáči.

W: Prečo?

H: Lebo z neho cítiť mysticizmus, a mne nie je mysticizmus veľmi po vôli.

W: Poznám váš názor na mystiku. Mohli by ste mi povedať, prečo sa vám tak veľmi nepáči?

H: Zdá sa mi, že sú to zadné dvierka pre nevzdelancov. Ak sa niekomu teoretická fyzika a matematika zdajú príliš zložité, obráti sa k mystike. Podľa môjho názoru, ten kto verí v mysticizmus fyziky sa jednoducho nevyzná v matematike.

W: Delíte ľudí na tých čo používajú rozum a tých, ktorí ho stratili. Čítala som, že súčasné pokusy niektorých vedcov spojiť fyziku a východnú filozofiu považujete za úplný nezmysel. Rada by som vedela, aké na to máte dôvody.

H: Je to založené na mojej nevraživosti k mystike.

W: Hovorili ste, že mysticizmus je únik. Tým možno vysvetliť jeho príťažlivosť pre jedných, ale ako je to s druhými, ktorí chápu jazyk vzorcov, takými ako Bom a Kapra, ktorí sa výborne vyznajú v teoretickej fyzike a napriek tomu sa pokúšajú nájsť takýto vzťah? Ako sa pozerať na takých ľudí?

H: Nie som presvedčený o tom, že chápu teórie, ktoré sa objavili v poslednom období. Nie som presvedčený, že tie teórie vôbec niekto chápe. Celý zmysel vedeckej teórie je v tom, že dá ucelený logický model a umožňuje predpovedať niečo celkom konkrétne. Ale naopak východný mysticizmus zahaľuje všetko závojom nejasnosti. Neumožňuje predpovedať nič konkrétne.

W: Diskutovala som o týchto otázkach s Davidom Bomom a on povedal, že takí ľudia ako Stephen Hawking a Roger Penrose nepochybne hľadajú niečo viac ako jednoducho možnosť predpovede obrazu sveta a schopnosti riadiť ho, inakšie by sa tým všetkým nezaoberali. Povedal, že vaša snaha nájsť konečnú vlnovú funkciu Vesmíru nie je len hľadaním fyzikálneho princípu. Má pravdu?

H: Hľadáme niečo viac, ako len praktické vedomosti, ale nepovedal by som, že hľadáme "niečo" okrem fyzikálnych princípov.

W: Dá sa zostaviť filozofický model tých rovníc, objasňujúci ich podstatu?

H: Znamenajú to isté, čo i každý iný model. Nie je rozdiel medzi našimi súčasnými teóriami a Newtonovou teóriou príťažlivosti, súčasné teórie sú jednoducho oveľa zložitejšie. Ale znamenajú to isté.

W: Ale v 17. storočí bola situácia iná. Kepler a Newton si mysleli, že vidia prekrásny, prísne logický usporiadaný Božský rozum. Nakoľko my už v také niečo neveríme, čo vidíme cez tie rovnice?

H: My si aj naďalej myslíme, že Vesmír je logický a krásny. Jednoducho sme sa vzdali slova "Boh".

W: Niečím ste ho nahradili?

H: Nie.

W: Je logika vlastná samotnej hmote a energii?

H: Myslíme si, že ich možno pochopiť rozumom a pomocou logiky.

W: Povedali ste, že prvotné štádium vývoja Vesmíru v sebe tají odpoveď na hlavnú otázku - o pôvode všetkého vrátane života. Váš výskum začína najranejším známym okamihom existencie kozmu a jeho následným vývojom. Hovoriac o cieli výskumu, skúmate stvoriteľský začiatok v samostatne rozvíjajúcom sa Vesmíre alebo skúmate to, čo bolo od počiatku skryté v tých prvotných podmienkach?

H: Podľa môjho názoru ten celkom prvý okamih vzniku Vesmíru sa neodlišoval ničím mimoriadnym, presne ako Severný pól nie je mimoriadnym bodom zemského povrchu. Jednoducho sme sa rozhodli merať šírku od severného pólu. Rozhodli sme sa počítať čas od okamihu Veľkého tresku. Ale ja si myslím, že časopriestorový bod Veľkého tresku je podobný všetkým ostatným bodom časopriestoru.

W: A dovtedy neplatili zákony prírody?

H: Zaoberať sa otázkou o tom, čo bolo pred Veľkým treskom, je to isté ako sa pýtať, čo sa nachádza vo vzdialenosti jednej míle na sever od severného pólu.

W: Čo si myslíte, má príroda nejaký stvoriteľský počiatok?

H: Myslím si, že to nie je najvhodnejšie slovo. Zdá sa mi, že Vesmír je sebestačný. Nemá ani počiatok ani koniec, nevzniká ani nezaniká.

W Povedali ste, že otázka ohraničenosti alebo nekonečnosti Vesmíru nie je zatiaľ jednoznačne vyriešená a spájate ohraničenosť vesmíru s Bohom alebo niečím podobným ako božský princíp.

H: Je veľmi ťažké dokázať nekonečnosť Vesmíru, ale ak to urobíme, potom budeme môcť vysvetliť všetko vo Vesmíre stavajúc na hypotéze o jeho nekonečnosti a ja si myslím, že taká teória bude oveľa úspornejšia a prirodzenejšia.


(Preklad z ruštiny, uverejnene v časopise Veda a náboženstvo 6/1999 s. 26-27)
S. W. HAWKING
S. Hawking


Jeden z najvplyvnejších mysliteľov našej doby.

Narodil sa v r. 1942. Je profesorom matematiky na univerzite v Cambridgi, je to významné miesto, ktoré v minulosti zastával I. Newton.

V šírokej verejnosti je najznámejšia je jeho kniha Stručná história času, ktorá sa stala bestsellerom. ale i ďalšia Vesmír v orechovej škrupinke.


Copyright © 2000—2004 Spoločnosť PROMETHEUS, Grosslingova 8, 811 09 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk