DOMOV

O nás    Čo robíme
Klerikalizmus
 Aktuality Názory    Odkazy ENGLISH 

Bratislavská rada Spoločnosti Prometheus, 811 09 Bratislava, Grösslingova 8

Stanovisko k financovaniu cirkví a náboženských spoločnosti

Začiatkom februára roku 2000 sa na stránkach denníka Pravda začala "celospoločenská" diskusia o financovaní cirkví a náboženských spoločnosti. Ide o veľmi vážny problém, ktorý sa dotýka každého občana Slovenska - či už nábožensky založeného alebo s nenáboženským svetonázorom, ktorý pred rôznymi prejavmi a formami "zjavných" náboženských právd jednoznačne dáva prednosť vede.

Pri posudzovaní oprávnenosti financovania cirkví a náboženských spoločností vychádzame predovšetkým zo základného zákona SR, t. j. Ústavy Slovenskej republiky. V jej Základných ustanoveniach - článok 1 - sa hovorí: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo."

Podľa tohto článku Ústavy by si štát ako aj jeho ústavní predstavitelia, teda ústavní činitelia, pokiaľ vystupujú pred verejnosťou (a samozrejme, aj pri rôznych rokovaniach) mali počínať vo vzťahu k cirkvám a náboženským spoločnostiam neutrálne. Každodenná skúsenosť nás však presviedča o porušovaní tohto neutrálneho postoja.

Bratislavský klub Spoločnosti Prometheus, tak ako Spoločnosť Prometheus celkovo, zastáva názor, že by mala byt uzákonená dôsledná odluka cirkvi od štátu. Dôsledkom takejto odluky by malo byt aj samofinancovanie cirkví a náboženských spoločností. Uvedomujeme si skutočnosť, že prijatím Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou v dohľadnom čase k odluke, ktorej sa tak predstavitelia cirkví a súčasného KDH pred rokom 1989 dožadovali, teda aj k "samofinancovaniu" cirkvi svojej činnosti, nedôjde. Navyše doterajšie rokovania medzi Ministerstvom kultúry SR a cirkvou svedčia o tom, že MK SR vychádza cirkvám a náboženským spoločnostiam maximálne v ústrety. Zachovanie doterajšieho modelu ich financovania, t. j. zo štátneho rozpočtu, považujeme zásadne za nesprávny a v rozpore s Ústavou SR. Sme toho názoru, že nábožensky veriaci - členovia cirkví - by si mali vydržiavať kňazov a náklady na cirkevný život z vlastných prostriedkov.

Čím cirkev zdôvodňuje nevyhnutnosť a nároky na svoje vydržiavanie štátom?

1. Štát po roku 1948 zoštátnil cirkevný majetok. Preto je štát povinný cirkvi poskytovať financie.

Súčasný štát však reštitúciami majetok vrátil. Navrhujeme uskutočniť inventarizáciu všetkého hnuteľného i nehnuteľného majetku, ktorý bol poštátnený a porovnať jeho hodnotu s nákladmi štátu, ktorými doteraz dotoval cirkvi na Slovensku. Toto urobiť za roky od poštátnenia až do reštitúcií, resp. až dodnes. Rozdiel doplatiť v prospech cirkvi štátom alebo naopak. Pri posudzovaní zverejniť prehľad, čomu a komu daný majetok slúžil.

2. Dôležitosťou poslania cirkvi v spoločnosti:

Je známe, že človek nie je tým, čo si sám o sebe myslí. To platí i o spoločnosti, prípadne spoločenských organizáciách. Sme toho názoru, že rôzne cirkvi a náboženské spoločnosti (kresťanské, moslimské, židovské, budhistické alebo rôzne sekty) sú občianske združenia, ktoré sú povinné dodržiavať Ústavu a zákony SR. Nesúhlasíme s výsadným postavením ktorejkoľvek cirkvi. Rovnoprávnosť musia cítiť, musia byt zabezpečené i pre organizácie nenáboženskej orientácie.

3. Aj veriaci platia dane a majú právo, aby sa im niečo vrátilo.

Dane však platia i nenábožensky orientovaní občania. Na rozdiel od veriacich vôbec nič nedostávajú navyše.

4. Cirkev je chudobná, bez finančnej pomoci by živorila. Cirkevný majetok nie je majetkom slovenskej katolíckej cirkvi. Je to majetok Vatikánu.

Avšak katolícka cirkev na Slovensku je správcom cirkevného majetku. Vatikán iste nie je chudobný. Kontrola cirkevného majetku zo strany štátu neexistuje. Pritom cirkev má veľmi bohaté skúsenosti získavania finančných prostriedkov od veriacich občanov, obcí i štátu okrem oficiálneho príspevku. U kriticky mysliacich občanov vznikajú oprávnené otázky: Kto platí nákladné púte do Ríma? Z akých prostriedkov sa financujú púte Armády Slovenskej republiky do Vatikánu a Lúrd? Kto platí pastoráciu v armáde, väzniciach, nemocniciach? Z akých finančných zdrojov je vydržiavané Programové centrum duchovného života v Slovenskej televízii? Koľko stojí jedna hodina cirkevného programu, priamych prenosov kázní v STV a SRo? Kto platí náklady Pastoračného centra vo vysokoškolskom internáte v Mlynskej doline? Ako je možné, že verejnoprávna - štátna Univerzita Konštantína filozofa v Nitre externe zavádza 10-semestrové štúdium v odbore sociálna práca so zameraním na misijnú činnosť? Kto platí výchovu, pôsobenie a vysielanie misionárov na Ukrajinu, do Ruska, Kazachstanu, Afriky a vôbec - misií do rôznych kútov sveta?

Rôznorodosť foriem mnohých aktivít cirkví, najmä katolíckej, je taká bohatá a vynaliezavá, prenikajúca do všetkých pórov spoločnosti s patričnými finančnými nákladmi, že potom nezostáva dostatok peňazí na platy a administratívnu činnosť biskupských úradov. Lenže to už nie je problém štátu, ale cirkvi.

Presnejšie, mal by byt. U nás je to však stále problém štátu. Neustále sa priebežne rokuje o tom, koľko cirkvám a náboženským spoločnostiam dať, odkiaľ a na čí úkor im ešte prilepšiť, ak im na čosi chýba... Pritom už v predchádzajúcom období dostávali niekoľko sto miliónov ročne, v roku 2000 takmer 600 mil. Sk pri pôvodne plánovaných 530 miliónoch, na tento rok je plánovaných pre ich potreby opäť 528,3 mil. korún. Diskusia o formách a spôsoboch financovania cirkví však nie je verejná. Len sporadicky sa dozvedáme o tom, ktorý variant má prednosť. Ak aj prejde model asignácie, ktorý uvažuje o určitej diferenciácii a "samorozhodovaní", teda že samotní občania sa budú môcť rozhodnúť, kam jedno percento z ich daní pôjde, nepovažujeme ho za spravodlivý. Po prvé, ide vlastne opäť o uberanie určitej čiastky na financovanie cirkví zo spoločnej kasy štátneho rozpočtu, po druhé, ak aj bude odhlasované, že nenábožensky orientovaní občania budú mat možnosť povedať, aby ich čiastka z dane išla na financovanie záchrany kultúrnych pamiatok, pýtame sa - a nábožensky orientovaní občania nemajú radi kultúrne pamiatky?! Tým viac, že hádam aj polovica z nich sú cirkevné. Ak bude prijatý model financovania podľa poctu obyvateľov hlásiacich sa k cirkvi, tak žiadame, aby pomernú finančnú podporou k sume pridelenej cirkvi dostali aj občania nehlásiaci sa k náboženstvu na rozvoj svojich kultúrnych, spoločenských, osvetových, sociálnych a ďalších aktivít v prospech obyvateľov Slovenskej republiky.

Vráťme sa však k Ústave SR. Podľa jej nedávno prijatej novely sa v článku 1 hovorí aj o tom, že "Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky." Je známe, že dnes už všetky civilizované štáty na svete prijali zásadu, že všetci občania sú vo svojich nárokoch voči štátu rovnakí a že štát musí zaručovať pluralitu občianskych smerov a ich zmýšľania.

Ak toľko hovoríme u nás o potrebe občianskej spoločnosti, tak jej podstatným rozmerom je kultúrny život občanov, ich právo zachovávať si a rozvíjať pre každú skupinu občanov ich vlastnú osobitnú kultúru. Medzi tieto typy kultúry patrí právo občanov udržiavať a rozvíjať si svoju náboženskú, ale rovnako aj nenáboženskú kultúrnu a životnú filozofiu. Všetky medzinárodné normy bez výnimky potvrdzujú, že medzi náboženskou a nenáboženskou filozofiou je absolútna rovnosť. Jednostranná (medzi iným aj finančná) podpora dominancie jedného smeru štátom je neprípustná a je porušovaním Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach aj v zmysle Maastritských smerníc o porušovaní hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, ktorá bola prijatá 22. - 26. januára 1997. Podľa odseku 6 tohto dokumentu štáty majú tri typy povinností - rešpektovať, chrániť a plniť svoje záväzky voči občanom s rôznou orientáciou (životnou filozofiou). Podľa odseku 16 štát, do pôsobnosti ktorého prináležia títo občania, je povinný zaviesť mechanizmy na odstránenie porušovania týchto práv, vrátane monitorovania, vyšetrovania a zabezpečovania nápravy pre obete.

Pokiaľ bude uskutočňované financovanie cirkví a náboženských spoločnosti, žiadame:

a/ finančné dotovanie humanistických nenáboženských spoločností,

b/ adekvátnu pozornosť a zastúpenie v rôznych orgánoch MK SR a ďalších štátnych, verejnoprávnych inštitúciách, činnosť ktorých sa dotýka otázok duchovného a kultúrneho života. Zároveň žiadame vytvorenie adekvátneho zastúpenia v programovej komisii alebo vytvorenie Programového centra nenáboženského vysielania vo verejnoprávnych médiách SR.

Bratislava, máj 2001

Bratislavský klub

Spoločnosti Prometheus

ODPOVEĎ CIRKEVNÉHO ODBORU (html )
  POZRI ORIGINÁL  ( POZOR! Dlho sa načítava!   PDF! )

                               

DOMOV