SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Názor ateistu

Rozhovor novín Express s J. K. Dulumanom


[02. 09. 12] eduluman.jpg, 10,0kB

Môže človek prežiť celý svoj život bez viery v boha, v Absolútno...?

J. K. Duluman: Výsledkom dlhodobého evolučného vývoja pred 40 tisíc rokmi bolo, že sa na planéte Zem objavil súčasný druh človeka — homo sapiens sapiens. Tento človek, ktorý sa vyčlenil zo sveta zvierat neveril v boha, tak ako neveria v boha ani zvieratá. Až po 15-20 tisícoch rokoch existencie sa u človeka objavili prvé znaky náboženstva. Po ďalších 10-15 tisícoch rokoch sa náboženstvo pevne zakorenilo v ľudskej spoločnosti. Do histórie, ktorá sa vyznačuje vznikom písma, vstupuje človek a s ním celé ľudstvo s pevne zakoreneným náboženstvom. V súčasnom svete sa podľa výskumov odborníkov hlási k viere v boha približne 80 % dospelého obyvateľstva.

V skutočnosti však nie je veriacim každý, kto sa za veriaceho označuje. Výskumy v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku ukazujú, že približne 70 % občanov týchto krajín sa v súčasnosti hlási k pravosláviu, ale skutočných pravoslávnych „cirkevníkov” ako ich volajú duchovní, je iba 2–5 %. Podľa rovnakých výskumov vedcov sa v súčasnosti hlási k ateizmu 20 % dospelého obyvateľstva na zemeguli. Žijú a umierajú bez viery v boha.

Absolútno nechajme bokom. Nie každá bohom vyznávaná podstata je absolútna, alebo disponuje znakmi absolútnosti. Okrem toho „absolútno” je filozofický pojem a vy sa ma pýtate na náboženstvá.

Dá sa hovoriť o viere vo vedu?

J. K. Duluman: Hovoriť možno hocičo. Veda však nedáva človeku vieru, ale poznanie. V tomto zmysle treba správne položiť otázku takto: Dá sa poznať veda? Na to je správna odpoveď: Áno! Dá, ale na otázku: Dá sa veriť vede? Treba odpovedať: Ak vo vede čo-to aj nevieš, potom skutočnej vede môžeš i veriť. Laureát Nobelovej ceny, akademik Ivan Petrovič Pavlov hovoril: Kto nič nevie, tomu neostáva nič iné iba veriť.

Prečo vo svete, kde vedecko-technický pokrok nadobúda šialený rozvoj, je tak veľa ľudí, ktorí ešte veria v Krista, Jehovu, Alaha, Budhu? Nie je to iba daň tradícií?

J. K. Duluman: Odpoviem priamo príkladom. Najtypickejšou krajinou v ktorej, ako vy hovoríte, „nadobúda vedecko-technický pokrok šialený rozvoj” je Japonsko, v ktorom je len 7–10 % veriacich. Pravda, náboženské obrady rôznych cirkví Japonci dodržiavajú ako národné, alebo medzinárodné sviatky. Na Vianoce a Nový rok zdobia vianočný stromček, nakupujú darčeky; na Veľkú noc pečú veľkonočné koláče a maľujú vajíčka, na cisárove narodeniny chodia do chrámu Jakusuni... Výskumníci vtipkujú: „Ak by sa spočítalo koľko ľudí v Japonsku oslavuje náboženské sviatky, ukázalo by sa, že v Japonsku je veriacich niekoľkonásobne viac, ako samotných Japoncov”.

A ešte. V celosvetovom rozsahu je zistené, s výnimkou USA, že čím chudobnejšie krajiny, čím je v nich nižší vedecko-technický pokrok a úroveň vedeckých poznatkov, tým vyššia je v nich religiozita. A naopak, vedecko-technický pokrok a rozšírenosť vedeckých poznatkov sú vždy spojené s vysokou úrovňou ateizmu medzi obyvateľstvom krajiny. Pravda náboženské obrady rôznych náboženstiev všetci Japonci dodržiavajú ako národné, alebo medzinárodné sviatky.

A teraz k podstate vašej otázky. Na rôznych miestach veria ľudia v rôznych bohov. Ale to je, ako správne hovoríte, „daňou tradíciám”. Práve pod vplyvom tradícií veria v Európe a v Amerike v Krista, v Ázii v Alaha a v bohyňu Amaterasu, na severe Ruska v šamanov a rôznych duchov. Ale súčasne, v organickom spojení s tým je viera v toho, alebo iného boha vôbec, či v rôznych bohov, výsledkom nesprávnej výchovy dorastajúceho pokolenia. Bez tradícií a bez nesprávnej výchovy sa viera v boha alebo v bohov za žiadnych iných okolností neprejavuje v masovom rozsahu a neexistuje.

Niektorí ľudia označujú ateizmus za istý druh náboženstva. Čo si myslíte o takýchto názoroch?

J. K. Duluman: Tieto názory sú, vo svojej podstate, nesprávne. Náboženstvo je forma spoločenského vedomia, ktorá obsahuje vieru v existenciu nadprirodzených bytostí (bohov, duchov, čertov, anjelov); systém obradov (modlitieb, klaňania sa, sviatkov na počesť týchto bytostí) a city lásky, strachu, vďaky, závislosti od týchto nadprirodzených bytostí. Bez viery v bohov, bez modlitieb k ním a bez obradov niet náboženstva. Ateizmus je svetonázor, ktorý nie je otrávený vierou v bohov, čertov, duchov. V ateizme nie sú žiadne obrady, ateista nepociťuje ani strach ani vďaku, ani iné city voči prvkom svojho svetonázoru.

Ktoré zo súčasných náboženstiev je, podľa vás, najprogresívnejšie? Alebo také v zásade neexistujú?

J. K. Duluman: Pojem „progresívne” nemá k náboženstvu a náboženstvám žiadny vzťah. Náboženstvo nikdy nebolo a nemôže byť progresívnym. Sú rozvinutejšie, alebo menej rozvinuté náboženstvá. Ale „rozvinuté” nikdy neznamená „progresívne”, nerozvinuté „neprogresívne”. Z hľadiska vedy sa náboženstvá klasifikujú podľa rôznych znakov: prvotnopospolné (ranné), neskoré a súčasné; kmeňové, národné a svetové; polyteistické, genoteistické a monoteistické; atď. Ale prívlastok „progresívne” sa k náboženstvám nikdy nepridáva, pretože takými nie sú.

Čo dnes možno ponúknuť súčasníkovi namiesto náboženstva, viery v boha?

J. K. Duluman: Namiesto viery v boha netreba súčasnému človeku ponúkať nič. Ak sú ľudia vo svete nemocní na osýpky, maláriu, chrípku, treba im vari namiesto nich ponúknuť iné choroby: rakovinu, AIDS, vtáčiu chrípku, chorobu šialených kráv alebo sarkóm? Náboženstvo je choroba ducha a treba ju liečiť, nie nahradiť inou chorobou.

Čo si myslíte, koľko nových náboženstiev sa môže objaviť počas budúcich 500 rokov? Ktoré stratia zmysel? Aké to bude mať následky?

J. K. Duluman: Nebudem hádať. Mňa ani vás sa to nijako netýka. Nedotkne sa to ani našich súčasníkov. V dohľadnej budúcnosti nás čaká spolunažívanie s náboženstvami, ktoré už existujú. Na túto otázku nemôžem, ani sa nepokúšam odpovedať, hoci by som mohol o tejto téme uvažovať. Ale to nie je na rozhovor...

Môže sa stať, že sa ľudia vzdajú všetkých náboženstiev?

J. K. Duluman: Myslím si, že v dohľadnej budúcnosti bude existovať náboženstvo, tak ako budú existovať aj iné ľudské nedostatky a zlozvyky: závisť, lenivosť, hlúposť; neopätovaná bláznivá láska, samovraždy i náboženské tmárstvo... Hoci povinnosťou ľudstva bude bojovať proti týmto nedostatkom, nádej na absolútny úspech v prekonávaní náboženstva je zatiaľ malá. Najdôležitejšie, najhlavnejšie je to, že na existencii náboženstiev majú záujem vládnuce, vykorisťovateľské triedy. Len zlikvidovaním vykorisťovania človeka človekom bude možné začínať vážny rozhovor o konečnom prekonaní náboženstva. Vykorisťovatelia nebudú sami seba likvidovať a náboženstvo samo od seba neodumrie. Vykorisťovateľom i náboženstvu treba v tejto šľachetnej veci, tak či onak, pomôcť.

Ak hovoríme o vás, vždy ste boli ateistom?

J. K. Duluman: Nie, nie vždy. V mladosti som bol veriacim človekom. „Veriacim” to je silný výraz. Bol som veriacim, ktorý chcel presne vedieť: existuje boh, alebo nie? Kvôli riešeniu tejto otázky pre seba som po skončení ôsmej triedy vstúpil do Odeského duchovného seminára, kde som sa rýchlo stal hlboko, fanaticky veriacim pravoslávnym. Po ukončení duchovného seminára som študoval na Moskovskej duchovnej akadémii, ktorú som ukončil v roku 1951, získal som vedeckú hodnosť kandidáta bohoslovia. Potom som bol rok v Saratovskom duchovnom seminári pomocníkom inšpektora a docentom základnej a mravnej teológie. Hlbokým štúdiom náboženstva som nakoniec pravdu o náboženstve spoznal. Pravda je v tom, že v ktoromkoľvek náboženstve žiadnej pravdy niet! Po takomto zistení som opustil seminár, vzdal som sa cirkvi, vzdal som sa viery v boha a vrátil som sa do rodného kolchozu, kde som pracoval a diaľkovo ukončil strednú školu.

Vstúpil som na Odeský ekonomický inštitút, po skončení ktorého som ešte vyštudoval Filozofickú fakultu Kyjevskej univerzity, kde ma nadchla ateistická propaganda, pod vplyvom ktorej, a podľa môjho príkladu, sa stovky pravoslávnych i katolíckych kňazov, desiatky protestantských pastierov a desiatky moslimských duchovných, rozišli s náboženstvom a vierou v boha. Za to na mňa v roku 1959, sedem rokov po mojom rozchode s náboženstvom, moskovský patriarcha uvalil kliatbu. Po uvalení kliatby som vyštudoval na Kyjevskom štátnom inštitúte, tu som obhájil kandidátsku a potom i doktorskú dizertáciu. Teraz som profesorom Kyjevskej polytechnickej univerzity, prednášam na nej filozofické predmety (filozofiu, etiku, religionistiku, logiku). Podrobne som o sebe napísal v brožúre „Prečo som prestal veriť v Boha”, ktorá je dostupná na A-portáli www.ateism.ru a na mojej osobnej stránke www.sotref.com.

Pokúša sa vás niekto presvedčiť o existencii boha?

J. K. Duluman: Aktívne si píšem s bohoslovcami, duchovnými i veriacimi. Presviedčajú ma a ja presviedčam ich. Ako sa to deje a aké sú výsledky si môžete prečítať na vyššie spomínanom portáli.

Sú vaši rodičia a príbuzní veriaci?

J. K. Duluman: Sú veriaci i neveriaci, ale aj s tými aj s druhými nažívam v dobrom vzťahu, ako s príbuznými. Veriaci príbuzní sa nemiešajú do môjho ateizmu, a ja sa nemiešam do ich viery v boha.

Pokúšate sa niekoho presvedčiť, že boh neexistuje? Pokúša sa vás niekto presvedčiť, že boh existuje?

J. K. Duluman: Ja sa pokúšam, aj oni sa pokúšajú presvedčiť mňa. O tom všetkom vedú oni so mnou a ja s nimi nekonečné rozhovory. Na A-portáli a na mojej stránke www.sotref.com. Tu je jeden príklad z poslednej korešpondencie tohto roku.

Krátky dôkaz o nepravdivosti náboženstva:

9-10-2011 07:07 — duluman — náboženstvo „Bohoslovie Redigovať” Z listu zvedavého: študent štvrtého ročníka fakulty IPSA Kyjevského polytechnického inštitútu, môj bývalý študent, vrták, ešte z druhého ročníka N. sa uštipačne pýta:

Vážený Jevgraf Kaljenevič! Odpovedzte mi stručne, prístupným spôsobom a po rusky „Aký je najpresvedčivejší dôkaz lživosti náboženských vier v existenciu nadprirodzeného?” (Študent paroduje výzvu parížskeho študenta, budúceho zakladateľa filozofie pozitivizmu Augusta Comta, ktorý sa obrátil na Hegla s otázkou: „Vážený pán Hegel! Vysvetlite mi, prosím, obsah vašej filozofie stručne, prístupným spôsobom a po francúzsky.” Klasik nemeckej filozofie odpovedal: „Vážený môj mladší kolega! Moja filozofia sa nedá vysvetliť ani stručne, ani prístupným spôsobom a tým menej po francúzsky.” Hovorím to študentom pri výklade štúdia filozofie.)

Odpovedal som mu: Taký dôkaz existuje. Tu je:

Všetky náboženstva, ich druhy, poddruhy i poddruhy poddruhov, každé jednotlivo hovoria, že „Len výlučne a iba v našej vlastnej viere je úplná, nedotknuteľná, svätá a absolútna pravda. A všetky ostatné náboženské viery sú prekrútením absolútnej pravdy, omylom, lžou”. Práve to je najpresvedčivejší, krátky a prístupný dôkaz toho, že všetky náboženstva klamú. J. K. Duluman.

Preložil: F. Jedinák
Info

Express newspaper interview with J. K. Duluman

Abstract: Translation of an interview in Express newspaper with professor J. K. Duluman, who graduated from Odessa seminary and the Moscow theological academy. He served as an assistant inspector and docent of basic and moral theology in the Saratov theological seminary. Upon realizing that there is no truth in any religion, he left the seminary and gave up his church membership and belief in god. J. K. Duluman graduated from the Odessa economic institute and from the Faculty of Arts of the Kiev University, taking special interest in atheist propaganda. Thus, in 1959, seven years after his ‘divorce’ from religion, the Moscow patriarch pronounced an interdict on him. Currently, he serves as a professor of philosophy, ethics, religion studies and logic at the Kiev polytechnic university.

Text je prevzatý z časopisu Prometheus č. 1/2012

Odporúčame tiež články:

  • Korešpondencia s „nevzdelaným človekom“
  • Z jedného staršieho výskumu v Rusku


  • Copyright © 2000—2012 Kontaktná adresa:
    Spoločnosť PROMETHEUS
    Pod Bánošom 14
    974 11 Banská Bystrica
    Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
    Adresa elektronickej pošty:kancelariasp@mail.t-com.sk