SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
D o k u m e n t

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

UČEBNÉ OSNOVY

Etická výchova pre základné školy

I. stupeň

Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 13.4.2004 pod číslom CD-2004-5691/11376-1:096 s platnosťou od 1.9.2004 začínajúc prvým ročníkom

I. CHARAKTERISTIKA PREDMETU

Etická výchova má v učebnom pláne základnej školy osobitné postavenie. Od školského roku 1993/94 je povinne voliteľným predmetom na druhom. stupni základných škôl v alternácii s náboženskou výchovou. Od školského roku 2004/05 sa v rovnakom postavení zavádza aj na prvom stupni základných škôl a špeciálnych základných škôl, s výnimkou špeciálnych základných škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím a základných škôl pri zdravotníckych zariadeniach. Predchádzajúcich 10 rokov bola na prvom stupni základných škôl ako nepovinný predmet.

Etická výchova sa prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Prosociálne správanie je také správanie, ktoré prináša prospech druhej osobe alebo skupine osôb, nevyplýva z povinností a nie je sprevádzané očakávaním aktuálnej odmeny.

Etická výchova má štyri základné zložky:

  1. Výchovný cieľ.
  2. Obsah /výchovný program, ktorý sa premieta do jednotlivých tém v osnovách/.
  3. Výchovný štýl (vzťah, prístup učiteľa k žiakovi - podrobnejšie sa o ňom hovorí v procesuálnej stránke osnov).
  4. Výchovné metódy.
    Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá:
    • má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe aj prosociálnosť,
    • má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou,
    • jej správanie je určované osobným presvedčením a zvnútornenými etickými normami vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od tlaku spoločnosti,
    • má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne reagovať aj v neočakávaných a zložitých situáciách,
    • charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania,
    • koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad medzi emóciami a chcením - nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti.

    Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj:

    • rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných…/,
    • podpora mentálnej hygieny - podieľa sa na primárnej prevenciu porúch správania a učenia.

Výchova zameraná na také náročné ciele nemôže počítať s rýchlym úspechom. Výchova, ktorá pod tlakom zodpovednosti volí rýchlu cestu, síce na prechodný čas potlačí negatívne správanie, ale neprináša trvalé výsledky, pretože nepodporuje interiorizáciu (zvnútornenie) etických hodnôt.

Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií osobnosti, ktoré uvádza M. Zelina v systéme KEMSAK:


    K - kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť, riešiť problémy,
    E - emocionalizácia - jej cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie, prežívanie, rozvíjať jeho city,
    M - motivácia - cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej aktivity,
    S - socializácia - jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich komunikovať, tvoriť progresívne medziľudské vzťahy,
    A - axiologizácia , ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu osobnosti, učiť hodnotiť,
    K - kreativizácia - cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života.
Obsah etickej výchovy je orientovaný na atribúty, ktoré treba v dieťati rozvíjať, aby sme dosiahli výchovné ciele. Tieto atribúty sa premietajú v tematických celkoch učebných osnov. Ide o tzv. desať základných tém a šesť aplikačných tém:
  1. otvorená komunikácia,
  2. sebaúcta, pozitívne hodnotenie seba,
  3. pozitívne hodnotenie iných,
  4. tvorivosť a iniciatíva,
  5. vyjadrovanie citov,
  6. empatia,
  7. asertivita,
  8. reálne a zobrazené vzory,
  9. prosociálne správanie - pomoc, darovanie, delenie sa, spolupráca, priateľstvo,
  10. komplexná prosociálnosť,
  11. etika - hľadanie koreňov prosociálneho správania,
  12. etika a ekonomické hodnoty,
  13. etika a náboženstvá - tolerancia a úcta,
  14. rodina v ktorej žijem,
  15. výchova k manželstvu a rodičovstvu,
  16. ochrana prírody a životného prostredia,
Ďalšie dve zložky etickej výchovy budú ozrejmené v procesuálnej stránke učebných osnov.

Etická výchova na prvom stupni ZŠ

Mladší školský vek je obdobím, keď dieťa vychádza z rodiny, v ktorej bolo spravidla chránené a milované a vstupuje do reálneho sveta mimo rodiny. Je vhodné, aby škola nadväzovala na to, čo dieťa prežíva doma. V rodine získava primárne skúsenosti prijímania i podriaďovania sa rodinnému spoločenstvu (pocit istoty, starostlivosti, ale aj spravodlivosti, trestu, vytvárania a prijímania pravidiel v rodine…). Rovnako so životom v rodine môže súvisieť i prvá skúsenosť s neprijatím, ponížením, odmietnutím, konfliktom... Skúsenosti vyplývajúce zo vzťahov k najbližším sú v mladšom školskom veku východiskom pri výchove k prosociálnosti. A naopak - rodina je prvým miestom, kde sa môže testovať prosociálne správanie dieťaťa, v istom zmysle účinnosť etickej výchovy.

Na I. stupni ZŠ je zvlášť dôležité venovať potrebný čas rozvíjaniu sebaúcty a úcty k iným, rozvoju sociálnych zručností orientovaných na interpersonálne vzťahy žiakov a na zvyšovanie ich odolnosti voči negatívnym sociálno-patologickým, či antimorálnym vplyvom, ktoré stále viac zasahujú nižšie vekové kategórie detí na základnej škole.

    Cieľom etickej výchovy ako povinne voliteľného predmetu na I. stupni ZŠ je:
    • viesť dieťa k sebaúcte, k autonómnemu cíteniu a mysleniu,
    • naučiť hodnotiť, zaujímať stanoviská, rozlišovať dobro od zla,
    • naučiť prvky efektívnej komunikácie, dôvody a prvky prosociálneho správania primerané veku,
    • spoznať zásady dobrých medziľudských vzťahov,
    • zvnútorňovať prosociálne hodnoty, postoje a sociálne normy,
    • podporovať rozvoj sociálnych zručností,
    • formovať spoločenstvo detí.

    Uvedené ciele etická výchova metodicky realizuje hrovými formami a interaktívnymi metódami. Prostredníctvom nich sa s využitím princípov aktívneho sociálneho učenia vytvárajú pozitívne sociálne skúsenosti žiaka v interakcii s učiteľom i spolužiakmi, prezentujú sa pozitívne vzory správania v rozprávkach, v umení aj v každodennom živote. Prežitú skúsenosť postupne žiak rozumovo chápe a vytvára si tak racionálne komponenty svojho prosociálneho správania.

    Obsahovo je etická výchova pre I. stupeň koncipovaná ako program výchovy k prosociálnosti zostavený podľa modelu R. R. Olivara a rozšírený o témy korešpondujúce s vývinovými osobitosťami žiakov, ktoré priniesla skúsenosť ETV ako nepovinného predmetu na I. stupni ZŠ.

    Vo vzťahu k iným predmetom je etická výchova otvorená. Prezentuje morálne postoje, je oporou mnohých tematických celkov v prvouke, vlastivede, v slovenskom jazyku, výtvarnej výchove, hudobnej výchove, telesnej výchove. Podieľa sa na výchove k manželstvu a rodičovstvu, na environmentálnej výchove, výchove k tolerancii, rasovej a náboženskej znášanlivosti.

Zároveň etická výchova čerpá z týchto predmetov a oblastí podnety a v súčinnosti s nimi prispieva k postupnému dozrievaniu osobnosti žiaka, podporuje v ňom sebadôveru a dôveru voči širšiemu sociálnemu prostrediu, samostatnosť, odvahu a iniciatívnosť, dozrievanie etických postojov a sociálnych zručností.

II. VÝCHOVNÉ CIELE A TEMATICKÉ CELKY V JEDNOTLIVÝCH ROČNÍKOCH

1. ročník

Výchovný cieľ:
Viesť k sebaúcte, autonómii cítenia a myslenia dieťaťa.Vytvárať prosociálne spoločenstvo detí.Osvojovať si sociálne zručnosti potrebné v sociálnych kontaktoch s inými ľuďmi.
  1. Postoje a zručnosti medziľudských vzťahov
    - ponúknuť žiakom víziu spolupracujúceho spoločenstva ako základu pre dobré spolužitie (jeho jednoduché a viditeľné komponenty - sedenie v kruhu, formulovanie pravidiel typu mať právo byť vypočutý, právo nevyjadriť sa, mať vzájomnú úctu a dôveru - nevysmievať sa, hovoriť pravdu, chrániť veci svoje i iných…),
    - prvé kontakty v triede a v škole (zoznamovanie, oslovovanie, pozdrav),
    - komunikácia zameraná na sebaprezentáciu a sociálne vzťahy,
    - pravidlá podporujúce spolužitie v skupine (po istom čase možno pravidlá prehodnocovať, dopĺňať).
  2. Prvky prosociálneho správania v detskom kolektíve:
    - vzájomná úcta pri komunikácii (pekne sa oslovovať, pozdraviť sa, počúvať sa navzájom...),
    - úcta k vzájomným požiadavkám, vďačnosť za vykonané dobro (prosím, ďakujem),
    - vzájomná pomoc medzi spolužiakmi i členmi rodiny.
  3. Ľudská dôstojnosť a sebaúcta:
    - uvedomovanie si vlastnej hodnoty (rozdiel medzi mnou a ostatným svetom),
    - poznanie a postupné zvnútorňovanie povedomia jedinečnosti a nedotknuteľnosti,
    - vedenie k sebaovládaniu a znášaniu námahy pri prekonávaní prekážok.
  4. Pozitívne hodnotenie iných:
    - človek a jeho hodnota - spoznávanie pozitívnych vlastností svojich najbližších v rodine, v triede, v škole, v rovesníckych vzťahoch… (Čo sa mi najviac páči na mojej mamičke, ockovi, starkých…),
    - verbálne vyjadrovanie pozitívneho hodnotenia druhých,
    - prehodnocovanie negatívnych skutočností (dobro - zlo, napr. branie si vecí navzájom, posudzovanie a ponižovanie, urážanie menej zdatných detí v oblasti intelektu a prejavov - spevu, kreslenia, pohybu, oblečenia, rodinnej situácie…, klamanie a žalovanie…),
    - postoj k ľuďom, ktorí sú nám nesympatickí, spôsobujú nám alebo druhým zlo (úmyselne, neúmyselne).
  5. Naša rodina:
    - uvedomovanie si hodnoty rodiny pre jednotlivca i pre spoločnosť (Čo sa mi na našej rodine najviac páči?)
    - príbuzenské vzťahy (S kým z rodiny si najviac rozumiem...? Čo by som mohol urobiť pre lepšie vzťahy v našej rodine, ktoré z rodinných pravidiel sa mi najťažšie dodržiavajú...),
    - rodičovská láska a jej význam v živote dieťaťa (konkrétne emocionálne prejavy, prejavy starostlivosti, pomoci...),
    - úcta, komunikácia a pomoc medzi členmi rodiny (Koho rád pozorujem pri práci? Čo by som rád vedel ako moji blízki...),
    - význam blízkeho človeka pre život jednotlivca.

2.ročník

Výchovný cieľ:
Rozvíjať a posilňovať komunikačné zručnosti - učiť sa vyjadrovať city. Prežívať radosť z napĺňania potreby byť akceptovaný inými a mať rád iných. Poznávať svoje práva a povinnosti.
  1. Postoje a spôsobilosti medziľudských vzťahov:
    - pripomenutie si tém a z nich vyplývajúce správanie z prvého ročníka,
    - počúvanie iných ako prvý predpoklad úspešnej spolupráce,
    - sebaovládanie pri prijímaní informácií o sebe od iných,
    - základy spolupráce v skupinách (uvedomovanie si práv a povinností).
  2. Tvorivosť:
    - objavovanie vlastných daností - talentu - pozitívnych stránok (V čom som výnimočný, čo viem dobre robiť, čo mi ide dobre...),
    - rozvoj fantázie a pozorovacích schopností,
    - tvorivosť, ktorú od nás prijímajú, očakávajú iní (Vymyslieť darček pre súrodencov, rodičov, starých rodičov...),
    - tvorivosť iných, ktorá nás obohacuje (Ako dobre nám padne, keď nás iní prekvapia niečím novým, zaujímavým - napr. mama novým jedlom...),
    - využitie tvorivosti v živote triedy (tvorba pravidiel správania sa v triede, ak si ich pamätáme z minulého ročníka, treba ich však prehodnotiť).
  3. Iniciatíva :
    - iniciatíva v sebapoznaní (Kto som? Aký vplyv má fungovanie môjho tela na moje prežívanie, pohodu, či nepohodu? Prečo reagujem tak, ako reagujem?),
    - iniciatíva vo vzťahu k iným,
    - hľadanie možností ako vychádzať v ústrety iným ľuďom (v rodine, v triede, v kruhu kamarátov...) a ich realizácia,
    - iniciatíva, ktorá nie je prijatá inými, a iniciatíva iných, ktorá je pre mňa neprijateľná (riešenie problémov - navádzanie na klamstvo, podvádzanie, kradnutie, ohováranie…), iniciatíva, ktorá ohrozuje moje zdravie a osobnú bezpečnosť (fajčenie, alkohol, drogy, sexuálne zneužívanie detí).
  4. Vyjadrovanie citov:
    - vyjadrenie vďačnosti, ochoty, láskavosti, obdivu verbálne aj neverbálne (Ako si vzájomne vyjadrujeme city v rodine, vo vzťahoch s priateľmi, spolužiakmi?),
    - úcta k žene - matke, sestre, spolužiačke… (Čo sa mi páči a čo sa mi nepáči na ženách a dievčatách?),
    - úcta k mužovi - otcovi, bratovi, spolužiakovi…(Čo sa mi páči, a čo sa mi nepáči na mužoch a chlapcoch?),
    - kultivované vyjadrovanie negatívnych citov (hnev, vzdor, smútok…),
    - akceptovanie citov iných.
  5. Naša trieda - spoločenstvo detí:
    - správanie sa medzi sebou, vzťahy medzi chlapcami a dievčencami - slušnosť, ohľaduplnosť, čestnosť, pomoc slabším, rešpektovanie inakosti (Čo sa mi v našej triede najviac páči? Som tu spokojný? Sú iní spokojní so mnou?),
    - kamarátstvo a priateľstvo - úprimné a falošné priateľstvo (Čo je dôležité pre priateľstvo? Mám v našej triede priateľov? ),
    - dodržiavanie pravidiel správania v triede - podpora vzájomnosti, spokojnosti, tolerancie a spolupráce (Môžem niečo zmeniť na sebe, aby sa so mnou v našej triede lepšie žilo? Mám dajaký návrh na vylepšenie našich vzťahov?).

3. ročník

Výchovný cieľ:
Napomáhať zvnútorňovaniu prosociálnych hodnôt a postojov. Učiť sa efektívne komunikovať s rovesníkmi. Nadobúdať sociálne zručnosti - asertivitu, empatiu.
  1. Postoje a zručnosti v medziľudských vzťahoch:
    - dodržiavanie dohodnutých pravidiel správania,
    - kvalita otvorenej komunikácie - pravdivosť, objektívnosť, prijímanie pravdy o sebe aj o iných,
    - asertívne správanie ako súčasť efektívnej komunikácie, nácvik bezpečného správania sa v rizikových situáciách (odmietnutie zla, postavenie sa proti šikanovaniu, vedieť povedať nie na negatívne ponuky).
  2. Vcítenie sa do prežívania iných - empatia
    - hľadanie dôvodov na radosť a smútok u seba a u iných,
    - pochopenie situácie iných ľudí prostredníctvom vlastných zážitkov (u spolužiakov, a členov rodiny…),
    - odovzdávanie radosti a zmierňovanie smútku najbližších,
    - záujem o zdravotne postihnutých, starých a chorých ľudí.
  3. Riešenie konfliktov - výchova k zmierlivosti:
    - právo na omyl a možnosť nápravy,
    - význam odpúšťania v medziľudských vzťahoch,
    - rozvíjanie sebaovládania a jeho upevňovanie - prehlbovanie vzájomnosti i sebaúcty,
    - súťaživosť a kooperácia.
  4. Pomoc, darovanie, delenie sa
    - vnímanie a prežívanie prosociálosti (základy starostlivosti o prírodu, ochrana zvierat),
    - zámerné robenie dobra iným, rozdiel medzi psychickou a materiálnou pomocou,
    - podelenie sa a darovanie v rámci rodiny a žiackeho kolektívu,
    - príprava žiakov na možné neprijatie dobra inými.
  5. Naša škola:
    - poznávanie kvalít a predností školy ( Čo by som porozprával o našej škole priateľovi zo zahraničia?),
    - rozvíjanie povedomia a príslušnosti k svojej škole - osobnosti, prostredie, atmosféra, učebné predmety (Čo sa mi na našej škole najviac páči? ),
    - účasť žiakov na živote a úspechoch školy (Podieľam sa na vytváraní dobrej atmosféry na našej škole? Ktoré problémy na našej škole ma znepokojujú? Čo môžem urobiť ja pre vylepšenie života na našej škole?).

4. ročník

Výchovný cieľ:
Poznávať a uplatňovať svoje práva a plniť svoje povinnosti. Osvojovať si sociálne normy. Rozvíjať mravný úsudok. Prezentovať prosociálne vzory.
  1. Sociálne postoje a zručnosti v medziľudských vzťahoch:
    - tolerancia vo vzťahoch (Čo nechceš, aby ľudia robili tebe, nerob ty iným.),
    - rešpekt a úcta voči všetkým ľuďom (rovnoprávnosť pohlaví, rás...),
    - dôležitosť komunikačných interpersonálnych zručností v medziľudských vzťahoch,
    - kultivované správanie k osobám iného pohlavia (vnímanie rozdielov nielen v stavbe tela a jeho fungovaní, ale aj v myslení, prežívaní, správaní, záujmoch a následné empatické správanie voči osobám iného pohlavia).
  2. Reálne a zobrazené vzory:
    - sloboda a zodpovednosť (každé rozhodnutie nesie so sebou dôsledok),
    - pozitívne a negatívne vplyvy TV, filmu, počítačových hier…(reklama, akčné filmy, čas strávený pred TV),
    - prezentácia prosociálnych vzorov v bezprostrednom okolí dieťaťa (rodičia, priatelia rodičov, učitelia, spolužiaci, kamaráti),
    - čitateľský návyk ako možný zdroj objavovania prosociálnych vzorov (vyhlásenie súťaže o najlepšieho čitateľa - čo a koľko čítaš?).
  3. Rozvoj tvorivosti a iniciatívy
    - podporovanie záujmov, ktoré rozvíjajú osobnostné kvality (šport, umelecké aktivity, sociálna činnosť, činnosť na ochranu prírody...),
    - osobnostné kvality využívané pre dobro jednotlivca i pre celé spoločenstvo,
    - tvorivosť, iniciatívnosť a vytrvalosť pri riešení každodenných problémov.
  4. Napĺňanie obsahu Dohovoru o právach dieťaťa:
    - súvislosti práv detí, dôvody, prečo vznikli a ich akceptácia v demokratických krajinách, podiel UNESCO na ochrane dieťaťa (Čo znamená mám právo? Čo znamená mám zodpovednosť?),
    - Opčný protokol k právam dieťaťa (medzinárodné spoločenstvo pritvrdilo),
    - práva dieťaťa v slovenskom právnom poriadku (Ako je to u nás? Ako sa to týka mňa?),
    - solidarita a prijatie odlišností (uvedomenie si svojich práv a ich akceptácia v našom prostredí vedie k solidarite s deťmi, ktoré sú vykorisťované, zaťahované do vojnových konfliktov, zneužívané na ťažkú prácu, alebo sexuálne…).
  5. Náš región - vlasť:
    - rozvíjanie povedomia a príslušnosti k svojmu regiónu - k svojej vlasti (Čo sa mi najviac páči na našom regióne, na našom Slovensku? Čo z neho by mi najviac chýbalo?),
    - iniciatíva pri poznávaní a ovplyvňovaní vlastného regiónu - dobre poznať svoje bydlisko a jeho okolie - geografiu, kultúru, osobnosti, ale aj vedieť, čo nášmu regiónu chýba, čo by bolo treba v ňom vylepšiť (objavovanie tradícií, ochrana a ich rozvoj), ekologické správanie, vzťah k faune a flóre regiónu (Čo sa mi nepáči alebo čo ma trápi na našom regióne? Čo by som mohol urobiť v jeho prospech ja alebo my spoločne).

III. PROCES

Výchovný štýl

Do procesuálnej stránky etickej výchovy patrí výchovný štýl. Je to vzťah učiteľa k žiakom, ktorý je charakterizovaný nasledujúcimi zásadami:

  1. Vytvorme z triedy výchovné spoločenstvo.
  2. Prijmime dieťa také, aké je a prejavujme mu priateľské city.
  3. Pripisujme deťom pozitívne vlastnosti, najmä prosociálnosť (vyjadrujme pozitívne očakávania).
  4. Formulujme jasné a splniteľné pravidlá.
  5. Nabádajme, je to osvedčený výchovný prostriedok.
  6. Na negatívne javy reagujme pokojným poukázaním na ich dôsledky (induktívna disciplína).
  7. Odmeny a tresty používajme opatrne.
  8. Do výchovného procesu zapojme aj rodičov.
  9. Buďme nositeľmi radosti.

Účinnosť etickej výchovy vo veľkej miere závisí od špecifického vzťahu, ktorým je predovšetkým dobroprajný, partnerský, priateľský, ale náročný a vo svojich požiadavkách dôsledný vzťah k žiakovi.

Výchovné metódy

Dosahovanie cieľov sa realizuje najmä prostredníctvom zážitkových metód, ktoré vytvárajú optimálne podmienky pre budovanie mravného úsudku a zvnútorňovanie ponúkaných hodnôt.

Postup prijatia hodnôt ETV do života žiakov je daný skutočnosťou, že každému rozhodnutiu človeka predchádza poznanie (reflexia) a každé poznanie sa začína zmyslovým vnímaním. V ETV je odporúčaná schéma vyjadrená v pojmoch:

  1. senzibilizácia - scitlivenie (emocionálne i kognitívne) na problém, na tému, na hodnotu
  2. nácvik v podmienkach triedy,
  3. reálna skúsenosť - transfer (v rodine, na ulici, medzi kamarátmi…).

Učiteľ pritom používa rôzne metódy a techniky (hru, hranie rolí, hranie scénok, anketové metódy, metódu posilňovania, problémové vyučovanie, dramatizácia …) V etickej výchove im hovoríme zjednodušene - cvičenia, aktivity. Je dôležité si uvedomiť, že aktivity sú len prostriedkom, ktorý umožní hodnotovú reflexiu, tá je súčasťou každého kroku. (Hodnotenie prežitého rozumom napr. - Čo som prežil? Čo som si uvedomil? Ako to súvisí so životom vo mne, okolo mňa? Čo z toho vyplýva pre môj život?) Bez reflexie by ostal žiakovi iba pekný zážitok, ktorý sotva ovplyvní jeho postoje a správanie. Preto je v metodických príručkách osobitná časť venovaná otázkam vhodným na reflexiu. Ak nacvičíme so žiakmi určité správanie (napr. pozdrav, ospravedlnenie, odmietnutie…) v triede, ešte to neznamená, že to budú robiť aj doma a na ulici. Máme však k dispozícii viacero techník, ktoré napomáhajú tomu, aby žiaci osvojené zručnosti a skúsenosti prenášali do každodenného života (napr. záznamy pozorovaní, vedenie denníka, zbieranie článkov, interview s rodičmi alebo inými osobami…). Tejto časti hovoríme v etickej výchove transfer - prenos z hodiny ETV do bežného života rodiny, triedy a iných vzťahov, do ktorých žiak vstupuje.

Základom výchovno-vzdelávacieho procesu etickej výchovy je zážitkové učenie, ktoré učiteľ v jeho technikách, cvičeniach a aktivitách prispôsobuje veku žiakov a situácii v žiackom kolektíve. Aktivity pomáhajú precítiť etické hodnoty, uľahčujú porozumieť normám, ktoré súvisia s očakávaným správaním, umožňujú nácvik zodpovedajúceho správania a prenos získaných skúseností do správania sa v reálnom svete.

Žiaci počas hodín ETV sedia v kruhu, aby si videli navzájom do tváre, aby sa vzájomne poznávali. Je to východisková pozícia, ktorá nie je cieľom, ale prostriedkom. Samozrejme, je možné aj iné usporiadanie priestoru v závislosti od metódy, ktorú učiteľ na danú aktivitu zvolil.

Pri vyučovaní etickej výchovy v špeciálnych základných školách sa využívajú metódy a formy primerané jednotlivým druhom postihnutia žiakov.

Vyučovaciu hodinu najmä na prvom stupni treba členiť tak, aby sa rešpektovali zvláštnosti tohoto vývinového obdobia (napr. sedenie v kruhu treba striedať s pohybovými cvičeniami na uvoľnenie i aktivizáciu dieťaťa). Treba mať pripravených viac aktivít k danej téme. Prostriedkom, ktorý učiteľ často využíva, je čítanie rozprávok, príbehov. Vhodné obrázky, audio i videonahrávky, CD-romy môžu poslúžiť ako motivačný materiál. Deti v mladšom školskom veku radi kreslia a robia pohybové aktivity. Toto všetko sa dá zapojiť do vytvárania situácií, v ktorých sa uplatňujú formy zážitkového učenia.

Učiteľ je na hodine facilitátor, moderátor aktivít. Jasne vysvetľuje inštrukciu. Svojou autoritou napomáha zdarnému priebehu aktivity (z času na čas zasiahne, aby veci usmernil či objasnil). Po každej aktivite učiteľ vedie žiakov k reflexii - uvažovaniu a komunikovaniu poznanej skutočnosti s odkazom na prepojenie so životom. Domáce úlohy (transfer) sa netýkajú písomného vypracovávania, ale konkrétnych jednoduchých cvičení či predsavzatí orientovaných na požadované správanie. Dôležitou súčasťou každej hodiny je podelenie sa s niekým so získanou skúsenosťou v bežnom živote.

Etická výchova nepoužíva učebnicu. Podnety na činnosť nachádza učiteľ v metodických príručkách a v iných materiáloch, ako aj v obsahu vyučovacích predmetov prvého stupňa. Aktualizuje ich podľa podmienok skupiny, cieľov a obsahu etickej výchovy.

Prepojenie ETV s inými prvkami alternatívnych výchovných postupov (ITV, Montessori, Waldorfská škola...), ktoré sú kompatibilné s cieľmi etickej výchovy, je možné. Upozorňujeme však, že nie je vhodné zamieňať, nahrádzať, resp. uplatňovať tieto projekty v predmete ETV.

Na hodine etickej výchovy žiakov nehodnotíme známkou. Je vhodné a žiaduce jednotlivcov slovne oceniť počas hodiny a skupinu žiakov priebežne i na konci hodiny. Žiaci by mali tiež mať priestor na vyjadrenie, ako sa cítili, ako sa im hodina páčila, v čom by privítali zmenu.

Literatúra
Absetz, B.: Robíme to spolu. Bratislava : Hevi, 1996. ISBN 80-85518-52-1
Amnesty International: Deťom o Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Bratislava : Archa, 1992. ISBN 80-7115-035-5
Heidbrink, H.: Psychologie morálního vývoje. Praha : Portál, 1997. ISBN 80-7178-154-1
Kovaliková, S.- Olsenová, K.: Integrované tematické vyučovanie. Bratislava : Faber, 1996. ISBN 80-967492-6-9
Lencz, L.: Pedagogika etickej výchovy. Výchova k prosociálnosti. Bratislava : Metodické centrum v Bratislave, 1998.
Lencz, L.: Metódy etickej výchovy. Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1993.
Lencz, L. - Križová, O.: Metodický materiál k predmetu etická výchova, Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1997.
Páleník, Ľ.: Prosociálne správanie. In: Vybrané kapitoly zo psychológie. Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1995.
Podhradský, J. - Kucek, J.: Vieš to? Bratislava: SPN, b.r. ISBN 80-08-01767-8
Kolláriková, Z. - Pupala, B.: Predškolní a primární pedagogika. Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál, 2001. ISBN 80-7178-585-7
Roche Olivar, R.: Etická výchova. Bratislava : Orbis Pictus, 1992.
Vacek, P.: Morální vývoj v psychologických a pedagogických souvislostech. Hradec Králové : Gaudeamus, 2002. ISBN 80-7041-101-5

Vypracovali:
PaedDr. Oľga Križová, MPC v Bratislave, Tomášikova 4, predsedkyňa Ústrednej predmetovej komisie pre ETV pri ŠPÚ Bratislava
PhDr. Ľubica Kopinová, MPC v Bratislave, Tomášikova 4, metodička ETV a prvého stupňa
Mgr. Eva Lišková, MPC Bratislava, Exnárova, metodička ETV a prvého stupňa


Na margo

Tento dokument uverejňujeme na opakované požiadavky viacerých pisateľov i pre informovanosť širokej verejnosti v súvislosti s aktuálne diskutovanými témami povinne voliteľných predmetov náboženstvo a etika.


Copyright © 2000—2004 Spoločnosť PROMETHEUS, Grosslingova 8, 811 09 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk