SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Naše videnie problému
Náše výhrady proti výhrade svedomia

(K reaktivovaným snahám o „urýchlené podpísani zmluvy o výhrade vo svedomí medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou“.)

Pápež Benedikt XVI. dňa 13. septembra 2007 počas prijímania poverovacích listín nového slovenského veľvyslanca pri Svätej stolici Jozefa Draveckého privítal ubezpečenie, že slovenská strana je zaviazaná zavŕšiť tvorbu základnej zmluvy týkajúcej sa výhrady svedomia. Pri tejto príležitosti Pápež vyzval Slovensko aby ratifikovalo zmluvu, ktorá obsahuje klauzulu o „výhrade svedomia“.

Je legitímnou otázka, čo toto má vlastne znamenať? Je Slovenská republika s jej najvyšším zákonom - Ústavou Slovenskej republiky naďalej svojbytným, suverénnym, právnym štátom? Akú relevanciu a záväznosť má Programové vyhlásenie súčasnej vlády? Z poverenia koho konal tak ako konal pán veľvyslanec Jozef Dravecký, keď dáva takéto škandálne ubezpečenia najvyššiemu predstaviteľovi RKC? Alebo sa zmenili natoľko hodnoty, okolnosti a vektory svetovej a európskej politiky, že zmieňovaný návrh zmluvy o výhrade vo svedomí, ktorý okrem toho, že svojím dielom prispel k povaleniu predchádzajúcej vlády, a my učičíkaní občania sme ani nepostrehli, že to čo mnohí právnici, politickí, kultúrni predstavitelia, ako aj predstavitelia nevládnych organizácii na Slovensku a v Európe pri jeho prvej a druhej verzii kritizovali ako jeden neuveriteľný nonsens, je odrazu tým najlepším čo nás len mohlo postretnúť? Kde je tu pravda? Nemanipuluje sa tu opäť neviem už po koľký krát s dôverou a trpezlivosťou nás občanov? Treba si veľmi vážne položiť otázku, či toto nie je ďalším dôkazom toho na čo poukazujú kritici strany SMER SD, že táto strana svojou reálnou politikou vyprázdňuje portfólio demokracie, ako jeden zo svojich základných politických pilierov na ktorých fungujú strany tohto typu.

Treba so všetkou vážnosťou povedať, že snahy o tzv. „zavŕšenie tvorby základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou týkajúcej sa výhrady svedomia“, nie sú vôbec okrajovou témou a je potrebné ju vnímať na širšom medzinárodnom, ako aj vnútroštátnom podloží, v jej historických a vývojových tendenciách a súvislostiach. Preto by malo byť eminentným záujmom najmä strany SMER SD a ostatných politických strán, ale aj širšie všetkých pokrokovo demokraticky orientovaných občianskych, kultúrnych, politických, spoločenských a v neposlednom rade aj cirkevných predstaviteľov rozprúdiť čo najširšiu a najucelenejšiu informačnú kampaň, ktorá by nielen ozrejmila všetky atribúty, ale aj dopady na život občanov Slovenska a v Európe, aby bol občan vo svojej krajine naozaj nespochybniteľným suverénnym nositeľom moci.

Spoločnosť PROMETHEUS má ambíciu sa svojím videním témy k tomuto úsiliu pripojiť.

Toto teda nie je okrajová diskusia. Toto je súčasťou zápasu o ďalšie smerovanie Slovenska, Európy a sveta, neustály zápas o slobodu a demokraciu, kde spor s paralelne vzopätými nacionalistickými ideológiami, je len jedným z čiastkových bojísk, na ktorom sa teraz vedie zápas s vlnou pravicového nábožensky založeného autoritárstva, snažiaceho sa ovládnuť ako Európu, tak aj USA.

Aby snáď, čo aj neúmyselne nedochádzalo k efektu tzv. „babylónskeho spletenia jazykov“ považujeme za vhodné aspoň v základných aspektoch objasniť aj niektoré odlišnosti obsahu pojmového aparátu, s ktorým sa pri traktovaní tejto témy často operuje (O slobode svedomia a výhrade vo svedomí na podloží vzťahu štátu a cirkví aspoň v našom geopoliticky najbližšom okolí).

Vzťah štátu a cirkvi v sebe zahŕňa aspekt slobody vyznania ako individuálneho ľudského práva a vzťah medzi cirkvou a štátom ako inštitúciami. V prvom prípade je hlavnou otázkou, na aké konanie alebo nekonanie má právo konkrétny veriaci z dôvodu svojho náboženského presvedčenia, t. j. kedy a do akej miery musí štát uznať náboženské presvedčenie ako platný dôvod neplnenia si nejakej ináč všeobecnej povinnosti. Ide tu o povinnosť štátu voči jednotlivcovi. V druhom prípade štát vystupuje ako nositeľ povinnosti voči spoločnosti ako celku a zaväzuje sa konať nestranne a neuprednostňovať žiadne náboženstvo. Z hľadiska teórie štátu a práva je štátna moc jednotná, to znamená na území jedného štátu môže byť jeho nositeľom len jeden subjekt. Cirkevná moc tento atribút už nemá, minimálne od dôb reformácie. Odvtedy je normálna situácia taká, že na území jedného štátu existuje viacero cirkví, ktoré vykonávajú svoju (obmedzenú) moc nezávisle jedna od druhej. Podľa dnešného chápania je pôvodnou moc štátu, ktorá pochádza priamo od ľudu a je originárnou normotvornou mocou. Cirkevnú moc vidíme ako odvodenú od štátnej moci: výkon tejto moci je vždy podriadený štátom ustanovenému právnemu poriadku. Nakoniec štátna moc je univerzálna, podľa teritoriálneho princípu sa vzťahuje na každého, kto sa zdržuje na štátnom území, kým moc cirkevná sa vzťahuje len na členov cirkvi - nech toto členstvo vzniklo dobrovoľne alebo nedobrovoľne a nech zahŕňa akýkoľvek počet ľudí.

Po tomto nevyhnutnom krátkom odbornom exkurze, by sme mali pri posudzovaní zmluvy o výhrade vo svedomí postupovať podľa kritéria dialektiky formy a obsahu (aj keď to dnes možno nie je také populárne), pretože najlepšie vyjadruje jej poslanie.

Zmluva (aspoň nám známe prvé dve verzie) je po formálnej stránke od začiatku pripravovaná ako medzinárodná zmluva, venovaná otázke ľudských práv a teda stojaca nad zákonmi SR. Uzavretie tejto zmluvy vychádza zo záväzku obsiahnutom v Základnej zmluve medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou. Napriek tomu, že štyri dodatkové zmluvy mali byť prijímané vládou SR, už zmluva o katolíckej náboženskej výchove bola prijatá ako medzinárodná.

Navyše zmluva o výhrade vo svedomí pokračuje v trende postaviť zmluvy so Svätou stolicou ako jednostranne nevypovedateľné, čo je z historického hľadiska návrat k podriadeniu štátnej suverenity krajiny sakrálnej legitimizácii moci cirkvi. Podobné zmluvy sú prijímané ako medzivládne a vypovedateľné zmluvy. Zmluvy s touto formou (ako je navrhovaná citovaná zmluva o výhrade vo svedomí) sú ústupom od občianskych princípov. V týchto súvislostiach treba povedať, že pripravovaná zmluva s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami má len vnútroštátny charakter a teda hovoriť o rovnakej právnej sile oboch zmlúv je minimálne diskutabilné. Zmluvy nerovnakej úrovne nerovnako ochraňujú práva v nich obsiahnuté...

Prečo je to tak, je zrejmé predovšetkým z posúdenia obsahu zmluvy.

Sloboda svedomia patrí medzi základné ľudské práva. Právo na výhradu vo svedomí sa však neuvádza medzi žiadnymi základnými listinami ľudských práv. Sloboda svedomia a výhrada vo svedomí (tak ako je uvedená v návrhu) sú dve odlišné kategórie:

- Sloboda svedomia patrí do kategórie základných ľudských práv. Vznikla ako odpoveď na jednostranný ideologický nátlak, ako zásada tolerancie, práva na vlastné, nezávislé, myslenie, ako koncepcia súkromia bez zasahovania štátu, cirkvi a pod.

- Výhrada vo svedomí patrí do kategórie katolíckej vierouky, nie však do kategórie základných ľudských práv. Uplatňovať si výhradu vo svedomí jedine podľa učenia Magistéria katolíckej cirkvi je proti logike práva na slobodu svedomia! Aká je sloboda svedomia, možnosť slobodného uplatnenia si výhrady vo svedomí, keď ju môžeme uplatniť len podľa učenia katolíckej cirkvi?

Pri diskusii k zmluve o výhrade vo svedomí sa často argumentuje faktom, že výhradu si budú môcť uplatniť všetci občania nášho štátu. Je zrejmým faktom, že v našej spoločnosti žije veľa morálnych ľudí, ktorí svojimi pozitívnymi humanistickými hodnotami, postojmi a činmi prispievajú k rozvoju našej krajiny. Ako si však humanisticky orientovaní ľudia môžu uplatniť výhradu vo svedomí v súlade so svojim presvedčením? Keď navyše sa zatiaľ ani neuvažuje o príprave zmluvy s ich organizáciami.

Tu jednoducho nejde o slobodu svedomia, ale o fakticky odlišné právne postavenie občanov Slovenskej republiky, o pozitívnu diskrimináciu na základe vierovyznania. Tu sa v princípe prelamuje ústavný princíp rovnosti v právach občanov (článok č. 12. Ústavy). Prečo si niektorí môžu uplatniť výhradu svedomia v súlade so svojim presvedčením a iní nie? Uzatváraním týchto zmlúv štát rozdeľuje svojich občanov podľa istého princípu - v tomto prípade podľa vierovyznania, svetonázoru. Ak takto štát rozdeľuje svojich občanov, potom musí k nim na základe takého delenia pristupovať rovnako a poskytovať im rovnaké práva, čo však po schválení takejto zmluvy by sa stalo len chimérou.

Spoločnosť PROMETHEUS


Na margo

Hovoril Dravecký pri stretnutí s B16 za vládu SR, alebo za iné spoločenské sily v tomto štáte?

Copyright © 2000—2007 Spoločnosť PROMETHEUS, Štefánikova 4, 811 05 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk