SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Prečítali sme u iných

Viera v doslovné znenie biblie


Rastislav Škoda

Študenti, učitelia a rodičia v americkom štáte Georgia protestujú proti tomu, že sa tam do stredoškolských učebníc biológie vlepujú vložky s týmto textom: „Táto kniha obsahuje state o vývoji. Evolúcia je teória, nie fakt, o pôvode živých organizmov. K tejto matérii treba pristupovať s otvorenou mysľou, treba ju staroslivo študovať a kriticky o nej uvažovať.“

Mnohí učitelia sú pohoršení. Každodenne vštepujú svojim žiakom kritické myslenie, učiac ich, že k všetkému treba pristupovať s otvorenou mysľou – tak načo táto nálepka? Ten, čo ju vlepuje, to nevie? Pre inú matériu nepotrebuje žiak otvorenú myseľ? Pre ktorú? Rozumný sa domyslí (pre náboženstvo). Sarah Pallasová z Georgijskej štátnej univerzity (učí biológiu a neurovedy) si sťažuje: „Máme nabité učebné programy a tu máme strácať čas s problematikou, ktorá bola vyriešená v 19. storočí!“

Na obranu podivných vložiek sa ozývajú hlasy, žiadajúce slobodu voľby: ako sa občan môže rozhodnúť, či bude kupovať len geneticky neznečistenú zeleninu, môže dať fundamentalista svoje deti na súkromné (cirkevné) školy, kde sa učí „teória“ o inteligentnom dizajnérovi (ktorý stvoril svet za 6 dní), akceptujúc možnosť, že nebudú pripustené k doktorátu z biológie na Harvardovej univerzite. Ani v prvom, ani v druhom prípade vraj nemožno občana označiť za zadubenca zo Zapadákova.

Veľa je takých, čo veria na doslovné vykladanie všetkých textov biblie a svoje argumenty publikujú v stotisícových nákladoch cirkevných nakladateľstiev; to je samozrejmé. Európskeho čitateľa však musí zaraziť, ak takéto argumenty číta v inakšie na pohľad serióznej tlači typu Lewrockwell.com či Wall Street Journal. Pozrime sa na to zbližša na internetovej stránke Boba Murphyho, docenta ekonómie na newyorskej univerzite.

Začína historkou o Jonášovi. V Knihe proroka Jonáša sa hovorí, že ho pohltila „veľká ryba“ (2,1), kým Kristus hovorí, podľa starších prekladov, že Jonáš bol tri dni v bruchu „veľryby“ (Mt 12, 40), kým preklad SSV tu píše „veľkej ryby“, čo nie ja ryba, ale cicavec. Anglický kresťan teda verí Kristovi, že to bola veľryba a odpúšťa mu, že nepoznal biologické rozdielnosti; slovenský kresťan si prispôsobí slová proroka. Ani jeden nevidí v obchádzaní – vraj nepatrnej – nezrovnalosti problém. Vec sa komplikuje pri pointe: Môže či už veľká ryba alebo veľryba niekoho pohltiť a on v nej tri dni žiť, aby mohol vydať svedectvo a hovoriť o tom, čo sa mu prihodilo? Je to pravdepodobné? Samozrejme že nie! Kto by uveril námorníkovi pri barovom pulte, páchnucemu po rybe a slanej vode, že strávil posledné tri dni v žalúdku veľryby?

Je to však možné? Podľa Murphyho áno: veľryby dýchajú nozdrami (pozor! nie žiabrami) a sú to gigantictké stvory. Hoci nie je expertom v ich anatómii, Murphy považuje za možné, že takáto veľryba pohltí dospelého človeka a ten niekde v nej pri dostatku kyslíka a bez ohrozenia trávením prežije tri dni. Bez problému prechádza od (nepravdepodobnej) možnosti k viere v pravdepodobnosť tvrdení slov Jonáša aj Krista.

Čo sa dá povedať o zmŕtvychvstaní? Ľudia nemôžu oživnúť, ak raz umreli, to je predsa jasné, nie? Murphy má aj na to slučku. Dlhé rozprávanie začne bežným faktom, že bolo veľa prípadov, keď sa klinicky mŕtvi ľudia prebrali späť k životu. Odbočí, a uvádza prípad chlapca, ktorý sa na tenkom ľade prepadol, dlho bol v studenej vode pod ľadom atď., veď to poznáte. Potom sucho konštauje, že pri večerných správach nikto nemá problém uveriť tomuto chlapcovi celému v bielom na nemocničnej posteli, ako „vstal z mŕtvych“, kým rozprávanie muža s bielym len golierom o „rovnakej“ udalosti pri nedeľnej kázni na Veľkú noc väčšina prítomných prijme ako mýt. Myslím, že nemá dobre vyvinutú schopnosť rozlišovať – pre mňa to nie sú ani zďaleka „rovnaké udalosti“.

Murphy však má argumenty, upravujúc si podľa svojho Jánovo evanjelium (19, 32-37) a zdôrazňuje: Rimania predsa neodťali Kristovi hlavu! Nezlomili mu ani jednu kosť; oštep mu neporanil srdce, ale ho obišiel; prebodol bok, neporaniac nijaký životne dôležitý orgán. Je zaujímavé, že vysvetlivky pod čiarou v biblii SSV hovoria pravý opak: „Vojak prebodol srdce naozaj odborne. Úder šiel z pravej strany cez pľúca do srdca. Šlo rozhodne o smrteľnú ranu“ (s. 2306). Murphy potrebuje svojský výklad opisu udalosti v biblii pre svoje zaujímavé pokračovanie:

Ježiš viedol atletický štýl života. Putoval po krajine stovky kilometrov, istotne nejedol nezdravú stravu, bol vyučený stolár a dodržoval nepredstaviteľnú mentálnu a telesnú disciplínu. Záver: Ježiš z Nazaretu mal pravdepodobne najmocnejšiu konštitúciu zo všetkých ľudí na svete, čo kedy žili! Na základe dvoch predpokladov: že ukrižovanie nebolo smrteľné a že ten potulný kazateľ mal mocnú telesnú stavbu, Murphy považuje za možné, že prežil ešte aj trojdňové pochovanie a mal silu na odvalenie skaly. Diametrálne sa to líši od učenia všetkých kresťanských cirkví; je to pokus veriaceho brániť stoj čo stoj svoju pravdu svojím spôsobom.

Sú veriaci, čo veria všetkému, čo sa píše v biblii o Kristovi, napr. že liečil chorých. Murphy s tým nemá problémy, keďže si to zmodernizoval a vysvetľuje to silou sugescie pri psychosomatických chorobách. Upozorňuje, že Kristus doslovne odmietal vďaku za vyzdravenie adresovanú svojej osobe a spravidla vravel „Viera tvoja ťa uzdravila“. Aj dnes platí, že kto verí, že slová alebo dotyky môžu vyliečiť chorobu či slepotu, ten skutočne môže vyzdravieť či nadobudnúť zrak – nedokazujú to bankové kontá zázračných liečiteľov? Nedokazuje to pretrvávanie viery v doslovné znenie biblie? Tu pomáha iba vzdelanie – a niekedy ani ono. (Ba čo je horšie, šarlatáni sa nájdu aj medzi lekármi a univerzitnými profesormi.)

Murphy si našiel aj neortodoxný dôvod pre svoju vieru, že Kristus je boh. Väčšinou by sa veriaci bez osobného starostlivého boha cítili opustení a osamotení, no on nachádza v osobe Krista najcitlivejšie vysvetlenie – nehovorí čoho. Domýšľam sa, že to bude viera, aká má byť, t.j. bez potreby dôkazov a napriek pochybnostiam a očividným rozporom; pritom taká silná, že veriaci za ňu aj život položí, hoci vie, že sa niekedy zakladá na klamstve. Nemalo by nás veľmi prekvapiť, že ako príklad uvádza Stalinove obete, ktoré sa pred súdmi rad-radom priznávali k zločinom, ktorých sa nedopustili – len aby pomohli napredovať komunizmu.

Vidíme, že Murphymu (a mnohému radovému slovenskému kresťanovi) pomáha viera vedieť si predstaviť možnosti, o ktorých sme sa v škole života - už dávno pred 1. triedou základnej školy – učili, že sú nemožné.

Viete, čo si naopak Murphy nevie predstaviť a nám to pripadá možné? Žeby apoštoli boli chamtiví despoti alebo domýšľaví intelektuáli. Žeby sa títo rybári boli po veľkonočných udalostiach zišli a takto sa dohovorili: „Čo sa dá robiť! Tento múdry a dobrý človek, ktorého sme tri roky verne nasledovali, bol práve ukrižovaný. Ukradnime jeho telo a potom rozhlásime, že sme ho videli oživeného, vráteného životu, živého. Všetkým budeme tak dlho rozprávať, že rozmnožoval pecne chleba a ryby, že vyzdravoval chorých a chodil po vode, kým to mnohí neuveria. Aj keď nás budú pre naše slová mučiť a zabíjať, budeme ich opakovať, aby sme presvedčili budúce pokolenia.“ Ja to naopak pripúšťam a považujem za možné; svedčia pre to dve uplynuté tisícročia a je načase, aby sa prestalo veriť na zázraky. Naozaj, aj georgijskí žiaci potrebujú kritické otvorené mysle.

Viem, že je ťažké presvedčiť toho, čo je presvedčený o opaku niečoho. Takého tieto riadky dosiahnu veľmi zriedka; škoda.

Bob Murphy (BobMurphy.net.) © LewRockwell.com, 15. novembra 2004


Info
 
Tento článok dostávate ako dar.

Uverejňujeme ho v predstihu z pripravovaného 48. čísla Zošitov humanistov s láskavým súhlasom autora a vydavateľa Rastislava Škodu.

Napíšte autorovi


Copyright © 2000—2005 Spoločnosť PROMETHEUS, Štefánikova 4, 811 09 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk