SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Prevzali sme od iných
Chýba jedna vianočná ikona – ako Mária dojčí svojho syna.
[16. 12. 12]

David Gibson

dojmam.jpg, 15kB

Vo svojej srdce hrejúcej podstate sú Vianoce príhodou narodenia: nežný vzťah medzi novou matkou a jej novorodencom.

Materský vzťah medzi Pannou Máriou a jej bábätkom na prvé betlehemské Vianoce rezonoval v kresťanskej obci počas storočí tak intenzívne, že sa stal neoddeliteľnou súčasťou jej vianočného obchodu.

No všetkým bežným scénam so svätou rodinou — jasličky a pastierske hry, poštové známky a vianočné pohľadnice — chýba dôležitý prvok vzťahu medzi matkou a dieťaťom, bez ktorého sa moderní kresťania radi zaobídu, a to je dojčenie dieťaťa.

Ježiš iste nerástol na fľaši. Tak čo sa stalo s Máriinými prsiami? Je to príbeh storočí, ale má pomerne krátku odpoveď: dáva ju rozmach kníhtlače v Európe v15. storočí.

Historici nám vravia, že s vynálezom pohyblivých písmen sa vynorila možnosť masového trhu pre pornografiu, čo viedlo k sexualizácii ženského tela v ľudovej predstavivosti. Ešte významnejším bolo, že tlačiarenský lis umožnil šírenie anatomických kresieb ľudského tela pre lekárske účely a tak ho demystifikoval. Obidva tieto javy podryli tradičný názor, že ľudské telo je odrazom niečoho božského.

Ďalším významným dôsledkom novej technológie bola hromadná tlač Biblií a kontroverzných protestantských spisov, zameriavajúcich sa na texty Písma a odrádzajúcich od obrazov a „katolíckych“ praktík, ako bolo uctievanie Panny Márie a svätých.

Kultúrny posun bol taký veľký, že čoskoro začali aj katolíci vidieť v pohľade na prsia „neprístojný“ obraz pre kostoly. Miesto narodenia Ježiška sa stalo dominujúcim motívom kresťanstva umučenie na kríži a trpiaci Kristus; Vianoce sa stali témou pre pohľadnice.

„Ak sa na ulici niekoho spýtate, čo je symbol kresťanstva, povie vám, že je to ukrižovanie“, vraví Margaret Milesová, autorka kmihy Komplexné potešenie: sekularizácia pŕs v rokoch 1350-1750; opisujú sa v nej stopy miznutia obrazov dojčiacej Márie po renesancii.

„Ukrižovanie sa stalo hlavným symbolom božej lásky k ľudu a nahradilo kojacu ikonu,“ píše. „V najranejších dobách kresťanstva bola primárnym symbolom božej lásky k ľudstvu dojčiaca panna a jej sýtiaci prsník.

Najstarší známy obraz Panny Márie je freska v rímskych katakombách z tretieho storočia, znázorňujúca Ježiška, ako cicia jej odhalený prsník.

Z početných takýchto pôvodných stôp sa stal populárnym motív, nazývaný po latinsky „Maria lactans“ (dojčiaca Mária) a z neho vznikli ilustrácie, ktoré katolícka spisovateľka Sandra Mieselová nazvala „šokujúcou mäsovosťou našej viery“.

V stredoveku sa obraz kojacej Márie používal v každom možnom kontexte. „Laktačné zázraky“ a „mliečne chrámy“ zaplavili celý kresťanský svet. Podľa jedného prameňa sa Mária stala „dojkou spásy“, ponúkajúcou pomoc komunitám, postihnutým vojnou alebo chorobou. Na niektorých obrazoch kľačí sv. Bernard z Clairvaux pred sochou Panny Márie, z ktorej prsníka mu na žiadostivé pery strieka jej mlieko.

To všetko hlboko dojímalo veriacich tých čias, ale možno sa až preháňalo. Sto rokov pred reformáciou vraj sv. Bernardín Sienský žartoval: „Tá Mária musela dať viac mlieka ako sto kráv“.

No ako sa prsník stával objektom lekárskeho a sexuálneho záujmu, prestával byť predmetom svätej túžby.

Milesová vraví, že nenašla nijaký náboženský obraz s dojčiacou Máriou, pochádzajúci z obdobia po roku 1750, hoci obnažené prsia sa v tom čase stali bežným námetom klasických nenáboženských obrazov, napríklad na slávnom obraze Eugena Delacroix „Sloboda vedie ľud“ z roku 1830 na pamäť Francúzskej revolúcie, alebo na početných obrazoch mladej rímskej ženy, dojčiacej svojho hladujúceho otca vo väzení, aký namaľoval aj Rubens.

Môže sa po takejto sekularizácii a sexualizácii prsník vrátiť ako náboženský symbol?

Potenciál tu je. Niektorí konzervatívci robia z Ježišovho pestúnstva symbol protipotratového hnutia, kým liberálnejší veriaci uvádzajú dojčenie Panny Márie ako inšpiráciu politiky sociálnej spravodlivosti. A mnohí hispánski katolíci si zachovali oddanosť Dojčiacej Panne (La Virgen de la Leche), ktorá sa pri ich zvýšenej imigrácii môže šíriť.

Aj tak je však ťažko predstaviť si už zajtra v poštových schránkach vianočné pohľadnice s Ježiškom na Máriinom prsníku.

Hoci počet dojčiacich matiek v poslednom čase rastie, dojčenie vo verejnosti ostáva skôr prameňom provokácie ako útechy. Spomeňme si len na kontroverziu poslednej jari, keď Time mal na titulnej strane 26-ročnú mamu, dojčiacu svojho 3-ročného syna — portrét, inšpirovaný slávnymi obrazmi madony a dieťaťa. A matky, ktoré sa opovážia dojčiť svoje dieťa v kostole, sa častejšie stretávajú s tvrdými pohľadmi ako s priateľským súhlasom.

dojma.jpg, 66kB

Milesová si myslí, že nech sa proti tomu stavajú akékoľvek prekážky, pre kultúru a kresťanstvo by bolo dobre, keby sa Maria Lactans aspoň nakrátko vrátila do kostolov — na Vianoce alebo kedykoľvek.

Končí: „Malo by byť množstvo symbolov božej lásky k ľudstvu. Môže byť len jeden spôsob, ako hovoriť o takom veľkom mystériu? Nie, nemôže.“

Preložil Rastislav Škoda

Prameň: David Gibson, Mary Breastfeeding Jesus: Christmas' Missing Icon, HuffPost Religion, 13. 12. 2012


Na margo

Hoci podľa niektorých informácií Vatikán už dávnejšie volá po zobrazovaní Márie ako dojčí malého Ježiša, táto téma však naďalej ostáva tabu. Nie je jasné či je to len prílišna prudéria veriacich, alebo konzervatívny prístup cirkevnej hierarchie


Copyright © 2000—2012 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
kancelariasp@mail.t-com.sk