SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z našich zdrojov
Vianočná legenda
(Nový pohľad na jej vznik)
Anton Daniel

Ak sa dnes povie vianočná legenda, potom si veľká väčšina z nás predstaví udalosti, ktoré sú opísané v Evanjeliu podľa Lukáša – tak je to nielen v našich zemepisných šírkach, ale v súčasnosti takmer na celom svete.

Pri štúdiu rôznych náboženstiev zistíme však, že za podobných, ba takmer totožných udalostí, aké sú uvedené v evanjeliu, prišla na svet aj väčšina starovekých bohov.

Napríklad narodenie boha Krišnu je opísané v staroindickej legende takto: Porodila ho vraj nepoškvrnená panna Devanaki a podľa povesti jeho narodenie jej zvestoval vopred istý svätý muž. Krišna sa narodil v chlieve medzi oslom a kravou; stalo sa tak v meste Madura, kam prišli jeho rodičia zaplatiť dane. Vtedy zažiaril na oblohe jasný meteor a novorodeniatku sa prišli pokloniť pastieri a mudrci. Zlý kráľ Kans však v snahe zahubiť Krišnu, dal príkaz zabiť pre istotu všetkých chlapčekov do veku jedného roku – preto Devanaki ušla s Krišnom na druhý breh rieky Džamnu.

Ako vidieť, ide tu skoro o ten istý príbeh, aký sa podľa evanjelia odohral aj pri narodení Ježiša. No takáto nápadná podobnosť sa objavuje aj vo viacerých legendách o starovekých bohoch – napríklad v legende o babylonskom bohovi Tammuzovi, fenickom bohovi Adonisovi, egyptskom Ozirisovi (porodila ho panna Myrra), Budhovi (porodila ho panna Maja) atď. Preto by bolo rozumnejšie hovoriť iba o jednej vianočnej legende a jej rôznych verziách.

V ďalšom texte sa pokúsime rozborom tých prvkov, ktoré vo viacerých verziách vianočnej legendy vykazujú podobnosť, dopátrať sa v nej nejakých reálnych prvkov.

*

Deň narodenia starovekých bohov sa kladie zväčša na 25. december – vtedy sa napríklad narodil Adonis, Mitra, Tammuz, Budha, egyptský boh slnka Ra a iní bohovia a hrdinovia. Tento deň (síce až roku 354 n. l.) zvolila aj kresťanská cirkev za deň narodenia Ježiša.

Pritom sa všeobecne tvrdí, že bohovia sa narodili v deň zimného slnovratu – no tento je už o niekoľko dni skorej. Že by sa boli dávnovekí žreci, ktorí dátum jarnej rovnodennosti určili úplne presne na 21. marca, pomýlili pri určovaní zimného slnovratu zhruba až o tri dni?

Ponúkame tu nasledujúce vysvetlenie: žreci sa nepomýlili – iba deň narodenia bohov a zimný slnovrat nemajú nič spoločné, ich stotožňovanie je omylom, ktorý sa však traduje až do dneška.

V učebnici pôrodníctva sa uvádza, že normálne tehotenstvo žien trvá 280 dní. Ak od 25. decembra odčítame tento počet dní, dostávame sa - na naše nemalé prekvapenie – ku dňu jarnej rovnodennosti. A o tejto vieme, že v dávnoveku ju vítali búrlivými orgiami. Takže 25. decembra sa asi neoslavoval deň zimného slnovratu, ale vítal sa hromadný príchod na svet množstva novorodeniatok, počatých v deň jarnej rovnodennosti. Je to teda len náhoda, že časový rozdiel medzi oboma udalosťami je iba niekoľko dni, no nijaký iný vzťah medzi nimi nie je.

*

Pri orgiách na uvítanie jari otehotneli aj mnohé panny – niekedy aj také, ktoré v nasledujúcich mesiacoch sa už bránili ďalšiemu pohlavnému styku. A tak po deviatich mesiacoch, keď súčasne rodilo veľa žien, sa občas vyskytli aj také, ktorých hymen bol len nepatrne poškodený, takže babice, pomáhajúce pri pôrodoch si mysleli, že ide o rodiace panny (vtedy totiž ešte neboli známe fyziologické zákony oplodnenia). Takýmto chlapcom (lebo u dievčat sa nerozoznávalo, či sa narodili z panny alebo nie), ktorí prišli na svet za takýchto zriedkavých okolností, sa potom prisudzovali aj rôzne nadprirodzené vlastnosti – a tak z nich povesť časom urobila hrdinov, vodcov a bohov.

*

Ďalšie riadky asi pobúria mnohých jemnocitnejších čitateľov. Nedá sa však nič robiť: naši dávni predkovia nepohrdli kedysi žiadnou stravou a nemali zábrany ani pred kanibalizmom.

No poďme po poriadku: Kolektív dávnovekých ľudí sa okolo 25. decembra rozrástol o veľké množstvo novorodencov. Z novorodeniatok sú oddelené dievčatká, ktoré zostávajú všetky zachované - sú to predsa budúce rodičky. Z množiny chlapcov, narodených za posledný rok, potom hlava rodu (je to už určite v dobe patriarchátu) vyselektuje neduživých a „nadpočetných“ tak, aby rodu v nastávajúcej zimnej dobe vystačili zásoby potravín. Týchto vyselektovaných chlapčekov potom čaká fatálny koniec.

Naraz bol dostatok jedla, bol zahnaný strach z veľkého hladu, a preto obdobie po 25. decembri sa stalo „časom radosti a veselosti“. A to aj napriek neradostnej perspektíve začínajúcej sa zimnej doby – veď kruté zimy nastávajú obyčajne až v ďalších dvoch mesiacoch.

Legenda sa behom času mení – ľud si v nej časom nahradzuje už zastarané, zabudnuté reálie známejšími. A tak sa z vianočnej legendy vytratil krutý vládca rodu (ktorý v záujme prežitia rodu dal zavraždiť malých chlapcov) a jeho miesto obsadí známejšia nenávidená osoba. Tak sa do kresťanskej verzie dostal nenávidený kráľ Herodes, ktorý síce prenasledoval židovské oslobodzovacie hnutie (kolaboroval s rímskymi okupantmi), no nikdy nedal zabíjať malých chlapčekov, ako ho obviňuje Evanjelium podľa Matúša.

*

Niektoré matky, u ktorých materinská láska prevládla nad rozkazom vládcu rodu, pokúsili sa útekom od rodu zachrániť život svojho syna. Tieto matky v obave, aby im syn nezomrel od hladu, brali si so sebou oslicu, ktorá mohla svojím mliekom poskytnúť dieťaťu počas úteku aspoň minimálnu stravu. Okrem toho je toto zviera, čo sa stravy týka, veľmi nenáročné a uspokojí sa aj suchými, pripadne tŕnistými bylinami. Preto vo vianočnej legende sa tradične objavuje osol – vidíme ho na kresbe bohyne Isidy, utekajúcej od Seta, ako aj v betlehemskej jaskyni pri jasličkách.

V kresťanskej verzii sprevádza Máriu pri úteku jej snúbenec Jozef, ktorý mal byť potomkom kráľa Dávida. Zavedením osoby Jozefa sa snaží upravovateľ kresťanskej verzie zosúladiť staršiu vianočnú legendu s biblickým proroctvami, podľa ktorých mal budúci mesiáš pochádzať z rodu kráľa Dávida. Podarilo sa mu však niečo úplne iné – namiesto súladu vniesol synkrézou do kresťanskej verzie neriešiteľný rozpor: Ak má totiž Ježiš pochádzať „z rodu kráľovského“, potom by Jozef musel byť jeho biologickým otcom a Mária by nemohla byť „nepoškvrnenou“ pannou – ak však Jozef bol len pestúnom Ježiša (čo sa tvrdí v evanjeliu), potom bola síce Mária „nepoškvrnenou“ pannou, avšak Ježiš by nepochádzal z kráľovského rodu.

Súhrn

Základnou ideou, ktorú článok prináša, je názor, že Vianoce nemajú sezónny pôvod, že nie sú oslavou zimného slnovratu, ale že ich pôvod je biologický – vznikli ako vyjadrenie radosti z hromadného príchodu na svet mnohých detí (počatých za jarnej rovnodennosti) a ako oslava žien, darkýň života.

Keďže vtedy sa ešte nevedelo, že na oplodnenie ženy je potrebné jej sexuálne spojenie s mužským jedincom, považoval pravdepodobne pračlovek množstvo pôrodov 25. decembra (resp. v malom časovom rozptyle okolo tohto dňa) za prírodný jav, akým napr. je aj jarné zakvitnutie množstva bylín, alebo dozretie mnohých plodov na jeseň.

Autori evanjelií sa snažia zmienkou o historických osobách, žijúcich okolo začiatku nášho letopočtu, vzbudiť dojem, že kresťanská verzia vianočnej legendy má svoj pôvod v tejto dobe. V skutočnosti však vznikla asi oveľa skôr, hádam na začiatku patriarchátu. (Možno to bolo v dobe, keď ešte pračlovek nemal skroteného koňa – v rôznych verziách legendy figuruje iba osol.)

Skoro s istotou možno vylúčiť vznik legendy v dobe matriarchátu – vtedy by boli ženy skôr ignorovali racionálne dôvody prežitia rodu a riskovali radšej jeho zánik, než by boli prijali smrť „nadpočetných“ a neduživých chlapčekov.

Možno tiež, že Vianoce boli v prvom rade oslavou žien, ktorým sa vzdával hold ako rodičkám nových členov rodu. Za patriarchátu je táto oslava všetkých žien, ako darkýň života, potlačená a oslavuje sa hlavne narodenie „božského dieťaťa“. Zo žien je potom uctievaná iba matka tohto dieťaťa – „panenská bohorodička“.


INFO

Tento text nájdete v koncoročnom dvojčísle časopisu PROMETHEUS za rok 2007


Copyright © 2000—2007 Spoločnosť PROMETHEUS, Gunduličova 12, 811 05 Bratislava Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk