SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Prevzali sme od iných

Ateizmus je tolerantný vo vzťahu k veriacim i keď hovorí o neudržateľnosti viery v boha


[19. 12. 10]

Austin Cline

Predstavitelia všetkých náboženských konfesií nanucujú svojim členom a celej spoločnosti klamné a nesprávne presvedčenie, že kritika náboženskej viery, činnosti cirkvi, duchovných i teológov ateistami nie je ničím iným ako prejavom ateistickej neznášanlivosti, urážkou náboženských citov, vnášaním nenávisti k veriacim. „Čo iné to je, — kladú rečnícku otázku, — ak nie výzva na prenasledovanie veriacich, k zákazu náboženstva? Verejné vystúpenia a vyhlásenia ateistov sú zamerané na to, aby dosiahli zmenu svetonázoru ľudí veriacich v boha. To nie je nič iné, ako neúcta k veriacim, ako pokus násilím prerobiť ich duchovný svet. To je násilie na osobnosti človeka. To je nanucovanie konfrontácie medzi veriacimi danej konfesie s inovercami a neveriacimi“... No a podobne v tomto duchu.

Ateizmus môže úplne súhlasiť s veriacimi, že viera v boha je pre nich veľmi dôležitá, že je centrom ich duchovného života. Preto nie je čudné, že skutoční, ale o to viac fanaticky veriaci v boha budú mať ku kritike ich svetonázoru negatívny postoj, obhajujúc, alebo dokonca rozhorčujúc sa nad takou kritikou. Ale to vôbec neznamená, že by boli samotní ateisti neznášanliví, ako dnes hovoria — netolerantní k nositeľom viery. Analýza a kritika ľubovoľných svetonázorových otázok nie je žiadnou netolerantnosťou, vrátane otázky existencie, alebo neexistencie boha. V danom prípade ateizmus všestranne analyzuje náboženské predstavy o bohu a ukazuje neudržateľnosť týchto predstáv: Vedecky vysvetľuje príčiny a proces vzniku takej viery, ako u veriaceho, tak i v rámci každého náboženstva. Pri tom poukazuje na negatívne dôsledky, ktoré spôsobuje taká viera na poznanie okolitého sveta človeka; akým spôsobom a prečo rozširuje nepriateľský vzťah k inovercom, rozosieva spory medzi národmi iných vier, rozširuje medzi veriacimi antihumanizmus. Ateizmus sa vždy snaží propagovať medzi veriacimi a neveriacim svetonázorovú, vedeckú, historicky overenú pravdu, iba pravdu a nič než pravdu. Iba a celkovo: pravdu, celú pravdu a nič okrem pravdy. To, to, a len to.

Príčiny, pre ktoré sa ľudia stávajú ateistami sú rôzne a rôznorodé, ako rôzni a rôznorodí sú samotní ateisti. Ale väčšina týchto príčin je v samotnom ateizme, alebo v náboženstve. Kvôli spravodlivosti treba povedať, že väčšina ateistov vidí príčinu predovšetkým v tom, že podstata názorov teizmu a náboženstva je chybná, iracionálna, nezodpovedajúca a v tom, alebo inom rozsahu spôsobuje nemalé škody veriacemu i ľudstvu.

Myslia si, že náboženstvo a teizmus sú vždy príčinou, skutočným faktorom násilia, fanatizmu a iných negatívnych javov v spoločenskom i osobnom živote človeka. A takými boli teizmus i náboženstvo počas celej histórie ľudstva. Ateistická kritika je zameraná na to, aby priniesla veriacemu ich chápanie a tým pomohla odvrhnúť, celkom neopodstatnenú vieru v boha a postaviť sa na pozície zdravého vedeckého, ateistického svetonázoru. Ateisti predpokladajú, že náboženstvo a teizmus boli vyvolávačmi násilia, fanatizmu a iných škodlivých javov počas celej histórie ľudstva. Ich kritika náboženstva má za cieľ dať veriacim skutočné vedomosti o náboženstve, presvedčiť ich aby sa vzdali svojej viery v boha a postavili sa na pozíciu objektívneho, vedeckého ateistického svetonázoru.

Ateistická propaganda sa môže uskutočňovať medzi veriacim i neveriacimi v rôznych tónoch: spokojnom, priateľskom trpezlivom, s logicky rozhodnom i trochu podráždenom. A to je pochopiteľné. Ateista chce preukázať veriacemu, že sa vo svojej viere v boha mýli. Ale hovoriť človeku, že sa mýli vôbec neznamená, že ho urážajú. Hovoria mu pravdu, vedecky overenú a životom preverenú pravdu. A pravda sa nikdy nesmie považovať za urážanie človeka. Pravda býva nepríjemná. Ale nepríjemná vôbec neznamená, že je urážlivá.

Pri kritike náboženstva si niekedy ateisti dovolia vtipkovať na adresu náboženskej viery, posmievať sa z niektorých stránok náboženských predstáv, správania a naivity veriacich. Ale veď niektoré stránky náboženstva, náboženských presvedčení a požiadaviek sú primitívne, hlúpe a smiešne a preto nie je hriechom zasmiať sa, usmiať sa, posmievať sa z nich. Smiať sa na tom, čo je skutočne smiešne nie je hriech. Nech hovoria, čo chcú, ale humor, posmievanie niekedy lepšie ozrejmia veriacemu podstatu náboženstva i ateizmu, ako suchý výklad pravdy. V politike je všeobecne prijateľné nie len kritizovať svojich protivníkov, ale sa im aj posmievať. A tento posmech sa nikdy a nikým nepovažuje za urážku citov politického protivníka. Ak je dôvod posmievať sa, posmievajte sa s potešením a svojmu protivníkovi na ponaučenie. Fanatického veriaceho taký „posmech“ môže donútiť aby si hlbšie uvedomil svoj vlastný náboženský svetonázor. Ateista je pri tom presvedčený, že hlboké, všestranné oboznámenie s vieroukou a praxou svojho náboženstva umožní veriacemu hlbšie spoznať pravdu o svojom náboženstve. A skutočná pravda o náboženstve je v tom, že v ňom žiadnej pravdy niet. Neveríte? Preštudujte si hlbšie náboženstva a sami sa o tom presvedčíte.

A tak, robenie posmechu, vtipkovanie a zabávanie sa na podstate náboženskej viery vôbec neznamená prejav neznášanlivosti vo vzťahu k náboženstvu. Veď sa často usmievame a zabávame na svojich najbližších priateľoch. Taká je podstata človeka, taký je život. Čo sa týka náboženských nezmyslov, je vždy o nich lepšie hovoriť v humornom tóne, ako sa zaoberať vedeckou analýzou. Vtip ukazuje lepšie ako analýza nie len omyly náboženstva, ale zopakujeme sa i nášho najbližšieho priateľa. Ak začnete hovoriť o chybách vašich blízkych celkom vážne, vedecko-pedagogickou analýzou tak sa na vás nie len že nahnevajú, ale doslova sa od vás odvrátia. Niekedy sa nezmysel lepšie demonštruje a odhaľuje prostredníctvom posmechu, ako pomocou argumentovanej logickej analýzy. Dôsledná a rozhodná vedecko-logická analýza priznáva náboženským nezmyslom rešpekt, ktorý si nezaslúžia. Politický humor a karikatúry sú absolútne prijateľnou formou kritiky. Prečo by to malo byť vylúčené vo vzťahu k náboženstvu?

Politika je fakticky skvelý príklad toho, ako sa nesúhlas a kritika zvyčajne nepovažujú za formu neznášanlivosti. Ak nie je nezákonné použiť posmešný úsmev a robenie posmechu aby sme podčiarkli medzery a chyby politického vodcu, organizácie, alebo ideológie, prečo odrazu, z akého dôvodu by sa to malo považovať za nezákonné, ak sa rovnakým spôsobom v tomto kontexte zachováme k náboženstvu, náboženským vodcom, náboženským organizáciám a náboženským presvedčeniam? Liberálom nehovoria, že nesmú hovoriť o chybách konzervatívcov. Konzervatívcom nehovoria, že nesmú hovoriť, že liberáli sa správajú frivolne. Čo to má spoločne s toleranciou, ak hovoríme o životne dôležitých otázkach?

Je pravda, že politika a jej kritici sa môžu vymknúť spod kontroly. Ale ak sa pozorne prizriete, potom uvidíte, že únik „spod kontroly“ sa deje vtedy, keď protistrana začne proti vám používať násilie, alebo prechádza, ako sa hovorí na osobnosti, alebo začína démonizovať protivníka, či použije iné extrémne metódy. To samozrejme neznamená neprípustnosť definovania jasného nesúladu alebo tvrdej — nie krutej — a ostrej kritiky, alebo povedzme neúctivého posmievania z náboženskej viery, idei, princípov a názorov. Propagandisti a apologéti náboženstva sa neostýchajú jasne predkladať svoje presvedčenie a nie menej jasne hovoriť o svojom hodnotení a vzťahu k ateizmu, potom prečo analogické správanie ateistov vo vzťahu k náboženstvu má byť zaraďované do kategórie netolerantných? Tu sa správanie ateistov odôvodňuje v spoločenskom vedomí všeobecne prijímaným výrazom: „Ako sa do hory volá tak sa z hory ozýva!“.

Cirkevníci a teológovia odôvodňujú svoj nepriateľský vzťah k ateizmu vždy a všade tým, že sa riadia ponaučeniami evanjelií: „Z duše nenávidieť hriech, ale milovať hriešnika“. Analogického ponaučenia sa snažia pridržiavať aj bojoví ateisti: „Nenávidieť náboženstvo a tmárstvo ale z celej duše si vážiť veriacich“. Pritom ateisti nemajú dôvod k ostychu. Na ich strane je zrejmá a dokázateľná pravda, čo nemôžu o náboženstve ukázať, ani dokázať cirkevníci, ani teológovia.

Z anglického originálu do ruštiny preložil E. Duluman
Preklad z ruštiny do slovenčiny Prometheus.


Na margo

Predkladáme vám zaujímavú a argumentovanú obranu ateizmu pred obvineniami z netolerantnosti voči náboženstvám a veriacim.

Autor článku Austin Cline publikuje na stránke About.com.agnosticism / atheism , ktorú vám pri tejto príležitosti tiež odporúčame navštíviť, ak si poradíte s angličtinou.


Copyright © 2000—2010 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk