v rámci medzinárodného projektu nedávno uverejnil sociologický ústav SAV výsledky prieskumu zameraného na úlohu svetonázorovej orientácie pri vyjadrení vlastnej identity. Ukázalo sa, že z respondentov deklaruje náboženské presvedčenie 51 percent, pričom 16 percent verí bezvýhradne, 19 percent má isté pochybnosti a 16 percent liberálov si vieru v Boha vykladá pomerne voľne. Takmer 29 percent sa formálne síce k niektorému náboženstvu hlási, vo veciach viery sú však celkom ľahostajní a ďalších 19 percent sa považuje za ateistov. Štatisticky významná skupina občanov s pasívnym či celkom odmietavým postojom k náboženstvu je teda realitou, ktorú nie je možné ignorovať. Široká diskusia pred prijatím zákonných noriem, ktoré by kodifikovali rovnaké postavenie všetkých cirkví celkom iste zviditeľní skutočnú svetonázorovú profiláciu našej spoločnosti, najmä, ak by sa napokon legalizovala dôsledná odluka cirkvi od štátu. Potom by sa totiž ich činnosť financovala iba z vlastných zdrojov a z daňových odvodov priamo do rozpočtov tej cirkvi, ku ktorej bude občan svoju príslušnosť záväzne deklarovať, pričom odpadnú aj akékoľvek špekulatívne daňové úniky, ktoré si úprimne veriace pred tvárou Božou nemôže dovoliť.

Skupina občanov bez náboženského vyznania u nás trvalo zostáva na samom okraji úvah o duchovnej orientácii našej spoločnosti. Charakterizuje ich totiž nielen názorová neagresivita a schopnosť žiť akosi v úzadí, ale dostávajú aj minimálny priestor na prezentáciu vlastných filozofických postojov. Kresťanské cirkvi majú k dispozícii rozsiahly aparát duchovenstva, vlastnú tlač, premyslený systém práce s mládežou i ustavične sa rozširujúci priestor v masmédiách. Hoci uvádzané percento ľudí bez vierovyznania predstavuje nemalú, takmer miliónovú menšinu, táto zostáva bez primeraných možností vplývať na spoločnosť. Ateisti sú spravidla netolerantne klasifikovaní ako nositelia deštruktívnej životnej filozofie, z podhubia ktorej vyrastajú korene dnešnej zločinnosti, surovosti v medziľudských vzťahoch, totálneho úpadku duchovna a devalvácie základných mravných hodnôt, pretože vraj bez očisťujúcej viery v Boha človek nezastaviteľne skĺzava do prepadliska amorálnej mentality konzumnej spoločnosti.

Osobnostne pevne sformovaný jedinec však nevie žiť bez istej vlastnej filozofie a hierarchie etických noriem, preto aj ten, ktorý sa prihlasuje za ateistu je zväčša v podstate hlboko veriaci. Ibaže veriaci vo vlastného Boha, ktorý nesedí kdesi tak nedosiahnuteľne vysoko, že nedovidí na ľudské trápenie, ale nosí ho vnútri seba - ako všade prítomnú, neoddeliteľnú súčasť vlastného ja. Táto najvyššia vnútorná autorita neveriacich nepotrebuje nádherné katedrály ani honosné rúcha či zlaté kalichy. Je skromná, veľa toho nenahovorí, stačí jej nesúhlasný pohľad, odpúšťajúci úsmev, káravé gesto či chápavé prikývnutie. Možno sa s ňou dohovoriť mlčaním, alebo pekne po slovensky, bez neprirodzene znejúcej liturgickej reči. Je ustavične po ruke, v dobrom i v zlom, stačí vytočiť jej linku dôvery, okamžite sa ozve v každej dennej i nočnej dobe, nijaké - nechaj mi tvoje pripomienky na odkazovači, momentálne nie som doma. Ak však človek sám v sebe inauguruje takúto vnútornú autoritu, pravdaže ju nemôže degradovať na nejakého naivného dobráka, ktorý všetko odsúhlasí a iba poľahky odpustí. Naopak, formuje si ju ako nevyhnutnú protiváhu vlastných chýb, omylov a slabostí a priznáva jej právo prísne a neúklonne súdiť. Ten osobný, tak hlboko implantovaný boh je naozaj vševediaci a spravodlivý zároveň, pretože pozná i skryté pohnútky, váhania, poľahčujúce i priťažujúce okolnosti, je sudcom, žalobcom i obhajcom súčasne. Napríklad pre lekára je tou všadeprítomnou autoritou, ktorá sleduje a objektívne posudzuje jeho rozhodovanie v hektických okamihoch boja o ľudský život, pri určovaní momentu odberu ešte živého srdca darcu pre už-už zomierajúceho príjemcu, pri úvahách o etike milosrdného skrátenia už neriešiteľného ľudského utrpenia, či pri ukončení sotva začínajúceho života interrupciou. Tento vnútorný boh stojí lekárovi za chrbtom vtedy, keď nie je čas zvolávať odborné konzíliá či čakať na verdikt ministerskej komisie, ktorá by vzala všetku zodpovednosť na širšie plecia. Práve pre tieto dobrovoľne prijaté, nikým nenanútené duchovné väzby je nespravodlivé človeka bez deklarovaného vierovyznania odsudzovať ako morálne narušeného anarchistu, ignorujúceho všetky etické normy. Pretože skutočnosť je poväčšine celkom iná.

 Pre kresťana je záväzné desatoro Božích prikázaní, no aj "neveriaci", vari okrem jedného, ich prijíma všetky. Pravoverného žida zaväzuje 613 Jahveho kánonov, zo siedmich platných pre nežida si ten bez vyznania osvojuje aspoň dva najhumánnejšie, a to po prvé - vždy konaj spravodlivo a po druhé - netráp zvieratá. Takto si takzvaný ateista sám v sebe dobrovoľne formuluje spravidla oveľa širší a prísnejší kódex, nie božích, ale vlastných záväzných prikázaní.

Časový limit tohto príhovoru mi dovoľuje spomenúť iba tie najurčujúcejšie z nich. Buď tolerantný k názorom iného, zavrhni pomstu a nenávisť, miluj pravdu a neváhaj ju nahlas vysloviť, odmietaj pokrytectvo a neúprimnosť, nebuď otrokom materiálnych hodnôt a zostaň skromný, miluj a chráň všetko živé i neživé v prírode, urob všetko, aby v tvojom dieťati pokračovalo z teba to najlepšie, chráň jeho život a zdravie a odovzdaj mu citové bohatstvo lásky ku všetkému krásnemu. Pre svoje dieťa buď prvolezcom na zákernej stene života, uč ho odvahe a zodpovednej sebakontrole pri prekonávaní prekážok. Ži tak, aby si aj po smrti zostával nezabudnutý v srdciach najbližších. Pre každého trpiaceho, blízkeho i celkom cudzieho z núdzi vždy maj dostatok súcitu, láskavosti, milosrdenstva a nesebeckej obetavosti.

Vážení poslucháči, ani medzi tými, ktorí stoja mimo proklamovaných vierovyznaní, pravdaže, nie všetci sú dokonalým predobrazom eticky pozitívneho svetonázoru, ku ktorému sa hlásia. Bolo by však nespravodlivé kvôli tomu všetkých degradovať na odsúdeniahodných šíriteľov zla, hriechu, skazenosti a morálneho rozvratu, ktorých na onom svete čaká zaslúžená odplata. Každodenný život náš až príliš často presviedča, že je mravnejšie a čistejšie radšej zostať tzv. neveriacim, ako byť veriacim pokrytcom, ktorý ustavične padá na kolená a pritom ignoruje všetky božie prikázania, pretože jeho viera začína i končí na prahu kostolných dverí. Dnes sa vyspovedá a zajtra v honbe za rajom už tu na zemi neštíti sa krádeží, násilností, surovosti k rodičom, partnerom a deťom, daňových podvodov, nevery, chamtivosti a zrady v pokryteckej nádeji, že stačí pokánie niekoľkých otčenášov a všetko bude odpustené. V našej spoločnosti duchovná orientácia jednotlivca a sloboda jeho myslenia zostáva nedotknuteľná. Preto aj tí, ktorí sú hanlivo proskribovaní a preklínaní ako ľudia bez vyznania, a teda aj bez morálky, mali by mať právo, možnosť a primeraný priestor slobodne, bez akýchkoľvek obmedzení či cenzúry prezentovať základné etické články vlastného svetonázoru. Prinajmenej do uší tých, ktorí ešte stále nevedia, kam sa vlastne chcú zaradiť."

 Príspevok uverejňujeme v plnom znení- grafické a farebné úpravy urobila redakcia Slovenských sekulárnych listov.

ANTON RÁKAY

(Pravda 1. december , 2000.)

V diskusiách okolo prijatia zmluvy s -Vatikánom sa len akosi okrajovo spomína existencia skupiny občanov, ktorí sú formálne evidovaní v niektorej cirkvi, ale nábožensky zostávajú úplne pasívni. alebo sa proklamujú ako ateisti: Najnovšie prieskumy Sociologického Ústavu SAV hovoria, že bez vyznania je u nás 16,3 % respondentov (údaj sa týka len dospelých a nie ich detí), čo v reálnych číslach znamená, že k nijakému náboženstvu sa nehlási okolo 900-tisic občanov. V súvise s nadchádzajúcim sčítaním sa podaktorí obávajú chúlostivých otázok o majetkových pomeroch, no oveľa viac občanov ma zábrany úradne prezentoval ateisticky sveton3zor, pretože napriek zákonom garantovanej ochrane u nás dôverné osobné údaje stále unikajú. Odkiaľ pramení strach verejne sa deklarovať! ako občan bez vyznania alebo vo veciach viery pasívny či celkom ľahostajný?

Už po stáročia všetci pochybovači odmietajúci pokornú slepú vieru v akéhokoľvek neviditeľného všemohúceho Boha, sú netolerantne a nenávistné klasifikovaní ako nemravní bezbožní vydedenci zo spoločnosti. Aj dnes sa im prisudzuje zodpovednosť za zhubný vplyv ich deštruktívnej životnej filozofie, prinášajúcej nebývalý nárast zločinnosti, surovosti v medziľudských vzťahoch, chamtivosti a bezohľadnosti v honbe za materiálnymi hodnotami a totálnej devalvácie základných mravných hodnôt, pretože vraj bez očisťujúcej viery v Boha človek nezastaviteľne skĺzava do prepadliska amorálnej úbohosti.

V mestskej aglomerácii sa ateisti strácajú v anonymnej mase spoluobčanov, no na vidieku, kde ľudia ešte stále majú k sebe akosi bližšie, deklarovať sa verejne za ateistu znamená vylúčiť sa z pospolitosti ako nakazený prašivinou. V mentalite ľudí sa totiž z generácie na generáciu traduje rovnica: veriaci - dobrý, mravne čistý človek, neveriaci - skazené amorálne indivíduum schopné všetkého zlého. Preto by bolo poučné uzákoniť, aby v priebehu jedného. roka pri každej správe z čiernej kroniky (nielen pri krádeži, vražde, lúpeži, znásilnení, ale aj pri daňových, privatizačných a korupčných aférach ) za menom a skratkou priezviska povinne sa uvádzala aj náboženská orientácia páchateľa (r. k., Ev a. v, žid., pravosl., gr. kat.. sved. Jeh., advent., ateist. a podobne). Vyhodnotené údaje by potom objektívne ukázali, aký podiel na zločinoch majú veriaci a aký tzv. amorálni a hriešni ateisti! Kto by bol napokon bez viny a mohol do iného pravom hodiť kameňom mravného opovrhnutia?

Skutočnosť je totiž spravidla celkom iná. Dnešný moderný, osobnostne pevne sformovaný jedinec nedokáže žiť bez istej životnej filozofie a hierarchie záväzných etických princípov Preto aj ten, ktorý sa prezentuje ako neveriaci, vždy hlboko verí v akúsi najvnútornejšiu Autoritu a rešpektuje kódex vlastných neprekročiteľnych noriem, zvyčajne prísnejších ako katolícke Desatoro. Dodržiava pritom nielen takmer všetky kresťanské prikázania, ale dobrovoľne k nim pridáva aj nejednu zásadu prevzatú buď z iných svetonázorových sústav, alebo diktovanú vlastnou stupnicou mravných pravidiel. V ich duchu žije, pracuje, vychováva deti, udržuje rodinu, správa sa k spoluobčanom, rešpektuje zákony a záujmy spoločnosti. Z morálneho hľadiska je ateista neraz čistejší a čestnejší ako takzvaný veriaci, ktorý kartu náboženského presvedčenia buď' účelovo schováva v rukáve, alebo ňou ostentatívne búcha o stô1, pričom v praktickom živote jeho pokrytecky proklamovaná viera zostava pred kostolným prahom a k ničomu ho mravne nezaväzuje.

Ateisti chcú byť osobnostne maximálne slobodní a nezávislí, pritom však zodpovedne, nesebecky a ohľaduplne využívať vlastné schopnosti pri existenčnej sebarealizácii. Ich filozofia je humanistická a morálna, pretože v jej epicentre je dôstojnosť človeka a ochrana jeho základných práv.

Napriek tomu však stále pretrvávajú tendencie odsúvať ateistov do nedôstojne nespravodlivej polohy občanov II. kateg6rie. Reprezentujú predsa názorovo zreteľne konfigurovanú takmer miliónovú „menšinu", ktorej hlas už nie je možné naďalej ignorovať a vytláčať celkom na perifériu. Jeden z čerstvých príkladov je naozaj príznačný: nedávno v rozhlase prvýkrát zaznel hlas občianskeho združenia ľudí bez vyznania Prometheus. Vysielací čas: o druhej po polnoci, práve vtedy, keď v televízii bežal chúlostivý eroticky film. Obe relácie rovnocenne posunuté do tmavých nočných hodín, v ktorých každý slušný človek tvrdo spí!

 Je už naozaj čas vykročiť z tieňa, do ktorého sú ateisti nielen ustavične zatláčaní, ale v ktorom aj sami zostávajú v dobrovoľnom ústraní. Ani bájny Prometheus neukradol bohom oheň, aby sa pri ňom zohrieval iba sám, ale aby jeho životné svetlo zaniesol všetkým ľuďom!

Autor je lekár spisovateľ

  VIERA A MORÁLNOSŤ POD MIKROSKOPOM.

 V našej súčasnej kontroverznej spoločenskej atmosfére sa opakovane vynárajú tvrdenia, že mimo viery v boha nejestvuje morálka , že náboženstvo (ktoré z neprehľadnej množiny existujúcich?) je jedinou zárukou morálneho konania a cítenia ako aj iné obmeny tohoto pokriveného tvrdenia.

V minulých číslach nášho spravodaja reagovali na tieto demagogické nepravdy viacerí naši členovia, no nikdy nezaškodí vracať sa k tejto téme a vyzbrojiť sa objektívnymi, vedecky dokázanými argumentmi. S pocitom nevedomého školáčika, ktorý nemal v živote šancu študovať túto tému chcem teraz iba pridať zrniečko piesku k SAHARE vedeckých argumentov, ktoré výnimočnosť viery v morálnom profile občana jednoznačne vyvracajú.

Preberiem delenie "veriacich" na dve základné skupiny tak ako to robí samotná cirkev (- v podstate všetky cirkvi), tj. na OVEČKY, t.j radových veriacich občanov ("plebs") a PASTIEROV ,t.j. ideologických vodcov spomenutej prvej skupiny. OVEČKY.

Priehrštie dát volím z amerického a európskeho kontinentu:

1.) Lisa Corneys a Philip Harvey preukázali štúdiom kriminálnikov určité závislosti, ktoré treba brať do úvahy . pri argumentácii "veriaci verzus neveriaci." Dokázali, že počty veriacich v skupine kriminálnikov dopúšťajúcich sa najťažších zločinov sú vyššie , než počty neveriacich . V diskusii k tejto téme Garvin Mc Cain , odpierajúci sa o viac než desať ročný výskum , v ktorom preskúmal približne 2 milióny kriminálnikov, nebol v stave vyvrátiť toto tvrdenie, a potvrdzuje, že je dokázaná korelácia najmä vo vyššom počte ťažkých zločinov, zatiaľ čo pri ľahších porušeniach zákona nebolo jednoznačne dokázať. Ide teda o dáta z dvoch na sebe nezávislých prameňov, čo silne podopiera vierohodnosť nájdených výsledkov ( Free Inquiry 2,1996 a 4,1996)

2. V Rio de Janeiro, ktorého obyvateľstvo je v 99% rímskokatolíckej viery a bez nadsádzky možno povedať, že ich viera a deistické presvedčenie sú hlboko zakorenené, zaznamenáva sa každoročne asi tritisíc vrážd. No neide tu o "obvyklé" vraždy, ale o také čo sa vyznačujú beštiálnou krutosťou Bezhlavé telá, alebo odseknuté hlavy, trupy bez končatín, telá so stopami mučenia sú bežnou ukážkou "kresťanskej morálky brazílskeho štýlu" dokazujúcou, že hlboké náboženské presvedčenie - ako údajná záruka morálky - vôbec nezabránilo týmto činom. (Pravda 9.12.1993)

3.) Holandské štatistiky kriminality dokázali, že v populácii zaplňujúcej holandské väzenia prevládajú veriaci - kresťania. Táto prevaha skupiny veriacich nie je dokonca štatisticky korelovatelná s hĺbkou vzdelania, ani s úrovňou finančných príjmov. Autor vraví: Na šťastie sú toto neodškriepiteľné štatistické poznatky. Prečo "našťastie" ? Pretože si nevie predstaviť aký triumf by urobila celá cirkevná hierarchia (nie len v Holandsku, ale po celom svete-: ak by tieto štatistiky dopadli naopak (Marie P. Prins Free Inquiry 3,1993.)

4.) Aj na Slovensku by zaiste boli potrebné podobné štatistické štúdie tak, ako v ostatnom civilizovanom svete, pretože patria do základných predpokladov prevencie kriminality No bolo by ilúziou domnievať sa, že v súčasnej "pastorizačnej - duchovnej" atmosfére by sa niekto odvážil takú štúdiu urobiť, tobôž uverejniť.

Môžeme sa teda oprieť iba o kusé údaje ktoré pre málo ostražitú nábožensky-duchovnú kontrolu vykypeli z hrnca a tak sa dostali vo forme okrajovej informácie na verejnosť. Myslím tým dáta vyslovené riaditeľom odboru väzenskej stráže plk.B. Ševčeka na seminári pastoračnej služby väzňov, podľa ktorých až 87 % väzňov , ktorí si odpykávajú trest možno zaradiť do skupiny veriacich občanov, zatiaľ čo podľa sčítania ľudu na Slovensku počet veriacich je iba 72%.(M. Ščurková, Katolícke noviny 23,19.1993) Tento až o 15 % väčší podiel veriacich v našich väzeniach by pravda vyžadoval štatistický prepočet významnosti, čo však pri tak vysokých rozdieloch nájdených hodnôt by odhalil pozitívnu štatistickú závislosť (rovnako ako v miliónových štatistikách USA ako aj v komplexne spracovaných štatistikách Holandska.)

Obráťme však náš pohľad a úvahy na druhú skupinu- na špičky hlásajúce deistickú vieru , na PASTIEROV.

Táto skupina veriacich predstavuje elitu, ktorej hĺbka viery sa pestuje osobitým štúdiom a praxou predstavujúcou celoživotné povolanie. Logická rovnica teda znie: Ak je pravda, že viera v boha je zárukou morálnosti, potom výberová skupina občanov "PASTIERI" je morálne "super-bezúhonná". Avšak keď" PASTIERI" nesplňujú záver tejto logickej rovnice, potom to dokazuje jednoznačne , že premisa logickej vety je nepravdivá, teda že tvrdenie :viera je zárukou morálnosti je nepravdivé.

1.) Dôkazový materiál k tejto téme je tak závratne rozsiahly, že prekračuje všetky možnosti ho registrovať. Stačí tu okrajovo spomenúť štyrsväzkové historické -dokumentačné dielo nemeckého spisovateľa Karlheinz Deschnera - v rozsahu niekoľko tisíc strán- ktorého titul: "História kriminality kresťanstva" nepotrebuje komentár. Autor tohoto vedeckého diela bol nespočetne krát zažalovaný pre myšlienky svojho diela. Nestalo sa však doteraz ,že by v jedinom prípade nedokázal historickými dokumentmi sudcom ( z nich nechýbali zaiste ani "veriaci" sudcovia.), že jeho tvrdenia sú pravdivé.

Za históriou však treba urobiť hrubú čiaru (Deschner rozoberá okrem histórie, pravda aj súčasnosť!)

2) Koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov vyšlo na svetlo sveta v USA a v Kanade množstvo najohavnejších priestupkov proti princípom MORÁLKY zo strany početných katolíckych kňazov, ktorí sexuálne zneužívali im zverené deti, zneužívali náboženské učenie na umlčovanie svojich obetí. Biskupi vynakladali obrovské finančné prostriedky na umlčanie poškodených a ich rodičov. Napriek tomu sa množstvo takýchto prípadov dostalo pred súd. Autori: Elinor Burkett a Frank Bruni dokumentovali niektoré z týchto ohavností v knihe (Europa Verlag Wien-Munchen 1995, 383 strán.) No otrasné sú dokumentované psychické zdravotné a vývojové následky obetí , ktoré podľahli "supermorálnym vlajkonosičom VIERY, KTORÁ JE JEDINOU ZÁRUKOU MORÁLKY !" (Freidenker 3, 1996)

Ani v USA však neprenikli do verejnosti všetky materiály, iba niektoré kusé informácie. Uvedieme iba úryvok jednej ukážky publikovanej v časopise " The Humanist - júl / august 1993, (napísanej autorom James A. Haught)
Využívame takto Článok 26 (1) Ústavy SR o slobode prejavu a práve (občanov) na informácie. Tento výber sme urobili preto, že odráža zločinnosť na mnohých ODLIŠNÝCH úsekov aktivít a je teda istým " prierezom" morálky , ktorej zárukou je údajne náboženská viera.

• Pentacostálny evangelista Mario Leyva z Columnusu ( Ga) pohlavne zneužil viac než 100 chlapcov -cirkevníkov .Bol odsúdený na dvadsať rokov väzenia v r. 1989. Dvaja pomocní pastori dostali 15 a 12 rokov väzenia preto, že prevážali chlapcov z jedného štátu do druhého za účelom takýchto orgií.
• Kňaz Roy Yanke z Beverly Hills , (Mich) doznal sa vinným v r 1991 za vylúpenie 14 bank s korisťou 47,000 US $ , ktoré používal na vyplácanie prostitútok, ktoré používal každý deň. Bol odsúdený na 7 rokov väzby.
• Asi 400 rímskokatolíckych kňazov v USA bolo obvinených za posledné roky  za pohlavné obťažovanie detí a cirkev vyplatila odhadovaných 400 miliónov US $ ako odškodné a trovy konania. Jeden kňaz James Porter je obžalovaný pre zneužitie pravdepodobne až 100 obetí v troch štátoch, vrátane jedného chlapca, ktorého znehybnil v zariadení- ( odliatku) na celé telo , čo znemožnilo obeti hýbať sa a klásť odpor.
• "Znovuzrodený" (= americké hnutie propagujúce návrat ku kresťanstvu) Michael Douglas z Antiochu III. sa špecializoval na vylákanie peňazí od bohatých fundamentalistov (tohoto hnutia). Bol odsúdený na 12 rokov väzenia pre podvody, ktorými pripravil svoje obete o 31 miliónov US $
• Armádny kaplan Steven Ritcgie z Fort Lewis, (Wash) bol odsúdený na 26 rokov väzenia v r 1990 pre znásilnenie šesť týždňov starého dievčatka.
• Evanjelista pôsobiaci cez rádio vysielanie Willie Winters z Kalamazoo (Mich.), ktorý si už odpykával dva rozsudky , bol opäť obvinený za vraždu svojho švagra pre získanie 22,000 US $ životnej poistky.
• Dôstojný pán Jerry Wilson z Monticello (Ind.), ktorý vravel, že jeho kázne pochádzajú " Priamo od samotného Pána Boha" mal pohlavnú aféru so svojou sekretárkou v kostole a nastrážil bombu, aby zavraždil takto jej manžela. V r. 1992 bol Wilson odsúdený na 108 rokov väzenia

O tom, že tento jav nie je obmedzený iba na Ameriku svedčia aj fakty zistené napr. v Rakúsku.

Všetky tieto skutočnosti teda nezvratne nasvedčujú o tom, tvrdenie: Viera je jedinou zárukou morálky je bohapustá demagógia.

No, dostali by sme sa do druhého extrému ak by sme tvrdili, že veriaci majú väčšie sklony k zločinnosti preto, že je ich po celom svete (teda aj u nás) viac uväznených.

Zločinnosť je totiž multifaktoriálny spoločenský jav, preto samotný jednoznačne dokázaný fakt, že viac veriacich sedí vo väzení ako aj niektoré ďalšie poučné ukážky, ktoré boli uvedené v predošlom nasvedčujú o tom , že tvrdenia o akejkoľvek príčinnej súvislosti VIERY, alebo "NEVIERY" sú NEUDRŽATELNÉ.
Je teda vrcholne neseriózne a INTOLERANTNÉ ak niekto - či už zo  štátnych, alebo cirkevných hodnostárov - alebo napokon hocikto iný - používa argumentáciu o  NÁBOŽENSTVE ako JEDINEJ ZÁRUKE pre morálne cítenie a konanie ľudí . V súčasnosti sa takéto absurdné a nepravdivé tvrdenia  zneužívajú ako ospravedlňovanie kriklavo jednostranného preferovania náboženstva  (hociakého) v porovnaní s odmietavými postojmi k bezkonfesijným občanom .
 

DOMOV
 

PSYCHICKÉ KORENE NÁBOŽENSKEJ VIERY .

Psychológovia sa už dávnejšie zaoberajú problémom aké faktory pôsobia, že ľudstvo počas svojho historického vývoja. vrátane súčasnosti verilo (a stále verí) tým najbizarnejším predstavám o nadprirodzených a božských silách , ktoré údajne určujú osudy jednotlivca íi ľudstva ,čím sa redukuje úloha človeka na figúrku na šachovnici.

Nie ja možno vyčerpať všetky dáta. ,teórie a výskumy, ktorými sa objasňujú tieto vzťahy, bolo o tom napísaných veľa pojednaní, problém sa analyzuje na početných vedeckých seminároch objasňujúcich psychické korene tohoto fenoménu.

Preto vynímam ako reprezentačný a konkrétny názor jedného z mnohých vedeckých pracovníkov, ktorý vyjadril svoj názor na tento problém, Petera ROWLANDA, medzinárodne uznávaného vynálezca, chemika. (New Humanist,110,3,10-11,1995. )

Efekt podvedomej väzby „Boh- Rodič"

Dieťa od narodenia má skúsenosť', že všetky jeho základné potreby uspokojuje jeho rodič, do ktorého premieta podvedome "vyššiu moc" Práve tieto prvé roky života sú určujúce pre formovanie spôsobu vnímania. sveta. pre každé indivíduum, toto podvedomé nastavania vnímavosti sa môže síce korigovať' skúsenosťami v ďalšom živote, avšak sila. ktorou podvedomie ovplyvňuje spôsob chápania. sveta. u niektorých osôb nedovolí vymaniť sa. z predstavy "vyššej moci" Tento syndróm vyjadrili už častejšie aj samotní pevne presvedčení veriaci, ktorí pri racionálnych argumentoch proti viere v nadprirodzené sily reagujú v výrokom:" Veď' človek c í t i, že niečo takého m u s í existovať.(teda v ich predstavách a vypestovaných túžbach). ( Antony FREEMAN: God Within Us )

Kmeňová súdržnosť

Ľudstvo sa vyvinulo ako kmeňový živočích a tato kmeňová štruktúra sa premieta do spoločenstiev, či už v rámci národných, etnických, štátnych zoskupení, vrátane aj spoločenstiev ktoré ~ sa integrovali do týchto jednotiek.(politické strany, záujmové skupiny, firmy, atd.) .

Vo všetkých týchto spoločenstvách sa dodržiava hierarchické postavenia členov s vedúcou osobnosťou, ktorou bol v minulosti často monarcha -odvodzujúci svoju právomoc od nadradenej sily: boha V tejto spoločenskej štruktúre bol už iba prirodzený dôsledok "kmeňové" prípadne vyššie nadradené náboženstvo, ktoré napomáhalo štruktúram mocenským .Vzájomne sa teda tieto dve zložky- náboženstvo a svetská moc podporovali. Tieto vzťahy sa dodnes udržali buď v konkrétnych podobách splývania svetskej moci s náboženskou, alebo sa tradične udržali aj v podvedomí ľudí, čo podporuje vieru v nadprirodzenú moc, ktorú je nadradená svetskej moci.

Pud prežitia- súvislosť s predstavou „duše“. „duchov“ , premietnuté do VEĽDUCHA-BOHA.

Dieťa nevie, že raz musí zomrieť a neskôr keď' sa to dozvie sa podvedome bráni tejto myšlienke. No aj dospelý človek má v sebe prirodzený pud sebazáchovy . K tomu pristupuje schopnosť predstavivosti, ktorú každé indivíduum spája so svojou osobou, t.j. nevie si nič predstaviť' bez prítomnosti svojej osoby. svojho ego (svojho JA ).Pri tejto vlastnosti je ťažko si predstaviť. ~a po odumretí mozgovej kôry človek prestáva žiť', existovať ako biologický tvor ako indivíduum. Z tohoto vzniká teda viera v dušu, ducha , znovu vtelenie ,viera v mimo nás existujúce duchovné bytosti- podľa toho, akým smerom šaman (alebo iní propagátori viery v nadprirodzené) hlásajú vieru v tej- ktorej spoločnosti a manipulujú takto myslenie jednotlivca v spoločnosti .Náboženstvá. využívajú túto predstavu o duši pretrvávajúcej po smrti na. vykresľovanie posmrtného života duše (často ako „večného“, ktorá je buď odmeňovaná, alebo trestaná za činy svojho telesného nositeľa.( nebo, peklo ,večné lovisko Indiánov, prevteľovania, dosiahnutie najvyššej blaženosti "nirvány" ,atd. ) Pravda smernice ako dosiahnuť tieto vytúžené predstavy vydávajú ľudia patriaci k špecifickej elite , ktorá si osvojila spôsobilosť byť sprostredkovateľom medzi pozemským a nadpozemským, nadprirodzeným, teda s vytúženou ríšou duší, duchov, boha , alebo bohov. Hĺbka sugestívnosti tohoto manipulovania s ľudským vedomím je o to zrejmejšia, že ľudia tomu uveria napriek tomu, že sa „z ríše duchov“ ešte nik nevrátil, aby to všetko mohol porozprávať.

Fenomén snov počas spánku...

Primitívne predstavy o snoch, pri ktorých "duša" sa prejavuje zatiaľ' čo telo je nehybné podporovali názor a existencii "duše" nezávislej na tele a v prenesenom zmysle sa vyvodzoval z toho fenomén, alebo iluzórna predstava tej najvyššej duše v hierarchii "ostatných duší a duchov", t j. nadprirodzených osobností oživujúcich prírodu (škriatkovia, víly, vodník, bohovia s deľbou právomoci, podliehajúci jednému „šéfovi“ neskôr sa však právomoci koncentrovali do jedných rúk v predstave jediného boha v monoteistických náboženstvách. )

Dnes je pravda dokázané, že sny nič nadprirodzeného nedokazujú, naopak sú prejavom činnosti mozgu, čo možno registrovať aj objektívnymi metódami lekárskej vedy.

Záverom teda vyplýva, že t ú ž b a po viere je silná, najmä a tých 1'udí, ktorí majú v podvedomí silne zakotvené faktory uľahčujúce uveriť v niečo , čo podvedome si indivíduum silne želá, aby bolo skutočnosťou, aby sa mu v "posmrtnom živote" splnilo. Tieto faktory sú umocnené vplyvmi spoločenských a rodinných tradícii ako aj výchovy od najútlejšieho veku, pri čom nedostatok skeptického a kritického uvažovania, v starších dejinných obdobiach aj naostatok fondu objektívnych vedomostí, viedli k tisíckam rôznorodých predstav, často úplne protirečivých a absurdných o ovládaní a zasahovaní nadprirodzených duchov, bohov , bohýň alebo boha do osudov jednotlivca i celého ľudstva a vesmíru

P.. ROWLAND uzatvára svoju úvahu záverom, že " náboženstvo je genetická choroba". Čo k tomu dodať zo skúsenosti ľudstva? Azda iba toľko. že táto choroba spôsobila ľ'udom veľa utrpenia a vyžiadala si veľa obetí na ľudských životoch

 

DOMOV