O nás    Čo robíme
Klerikalizmus
 Aktuality Názory    Odkazy ENGLISH 

ČLÁNKY  a  NÁZORY

                                                            DOMOV

 PSYCHICKÉ KORENE NÁBOŽENSTVA

  VIERA A MORÁLNOSŤ POD MIKROSKOPOM.


 

NA ÚVOD

Uvádzame príspevok prednesený v relácii „Živé slová“, ktorý si zaslúži pozornosť pre jeho štylistickú a obsahovú krásu, pre odvahu autora príspevku vyjadriť sa k problému, ktorý je u nás od novembra 1989 TABUIZOVANÝ a preto, že naše verejnoprávne masmédia napriek rozsiahlej oprávnenej kritike OBLASŤ INFORMOVANIA O DUCHOVNÝCH POTREBÁCH občanov bez náboženského vyznania sústavne zanedbávajú .

AJ TÍ, ČO SÚ "BEZ VYZNANIA" MAJÚ SVOJE MORÁLNE KVALITY.

(04.06.2000; Rozhlasová stanica Slovensko 1; Živé slová, 09.05; 10 min; MUDr. Anton RÁKAY)

 

MUDr. A. RÁKAY, spisovateľ:

"Vážení poslucháči,

v rámci medzinárodného projektu nedávno uverejnil sociologický ústav SAV výsledky prieskumu zameraného na úlohu svetonázorovej orientácie pri vyjadrení vlastnej identity. Ukázalo sa, že z respondentov deklaruje náboženské presvedčenie 51 percent, pričom 16 percent verí bezvýhradne, 19 percent má isté pochybnosti a 16 percent liberálov si vieru v Boha vykladá pomerne voľne. Takmer 29 percent sa formálne síce k niektorému náboženstvu hlási, vo veciach viery sú však celkom ľahostajní a ďalších 19 percent sa považuje za ateistov. Štatisticky významná skupina občanov s pasívnym či celkom odmietavým postojom k náboženstvu je teda realitou, ktorú nie je možné ignorovať. Široká diskusia pred prijatím zákonných noriem, ktoré by kodifikovali rovnaké postavenie všetkých cirkví celkom iste zviditeľní skutočnú svetonázorovú profiláciu našej spoločnosti, najmä, ak by sa napokon legalizovala dôsledná odluka cirkvi od štátu. Potom by sa totiž ich činnosť financovala iba z vlastných zdrojov a z daňových odvodov priamo do rozpočtov tej cirkvi, ku ktorej bude občan svoju príslušnosť záväzne deklarovať, pričom odpadnú aj akékoľvek špekulatívne daňové úniky, ktoré si úprimne veriace pred tvárou Božou nemôže dovoliť.

Skupina občanov bez náboženského vyznania u nás trvalo zostáva na samom okraji úvah o duchovnej orientácii našej spoločnosti. Charakterizuje ich totiž nielen názorová neagresivita a schopnosť žiť akosi v úzadí, ale dostávajú aj minimálny priestor na prezentáciu vlastných filozofických postojov. Kresťanské cirkvi majú k dispozícii rozsiahly aparát duchovenstva, vlastnú tlač, premyslený systém práce s mládežou i ustavične sa rozširujúci priestor v masmédiách. Hoci uvádzané percento ľudí bez vierovyznania predstavuje nemalú, takmer miliónovú menšinu, táto zostáva bez primeraných možností vplývať na spoločnosť. Ateisti sú spravidla netolerantne klasifikovaní ako nositelia deštruktívnej životnej filozofie, z podhubia ktorej vyrastajú korene dnešnej zločinnosti, surovosti v medziľudských vzťahoch, totálneho úpadku duchovna a devalvácie základných mravných hodnôt, pretože vraj bez očisťujúcej viery v Boha človek nezastaviteľne skĺzava do prepadliska amorálnej mentality konzumnej spoločnosti.

Osobnostne pevne sformovaný jedinec však nevie žiť bez istej vlastnej filozofie a hierarchie etických noriem, preto aj ten, ktorý sa prihlasuje za ateistu je zväčša v podstate hlboko veriaci. Ibaže veriaci vo vlastného Boha, ktorý nesedí kdesi tak nedosiahnuteľne vysoko, že nedovidí na ľudské trápenie, ale nosí ho vnútri seba - ako všade prítomnú, neoddeliteľnú súčasť vlastného ja. Táto najvyššia vnútorná autorita neveriacich nepotrebuje nádherné katedrály ani honosné rúcha či zlaté kalichy. Je skromná, veľa toho nenahovorí, stačí jej nesúhlasný pohľad, odpúšťajúci úsmev, káravé gesto či chápavé prikývnutie. Možno sa s ňou dohovoriť mlčaním, alebo pekne po slovensky, bez neprirodzene znejúcej liturgickej reči. Je ustavične po ruke, v dobrom i v zlom, stačí vytočiť jej linku dôvery, okamžite sa ozve v každej dennej i nočnej dobe, nijaké - nechaj mi tvoje pripomienky na odkazovači, momentálne nie som doma. Ak však človek sám v sebe inauguruje takúto vnútornú autoritu, pravdaže ju nemôže degradovať na nejakého naivného dobráka, ktorý všetko odsúhlasí a iba poľahky odpustí. Naopak, formuje si ju ako nevyhnutnú protiváhu vlastných chýb, omylov a slabostí a priznáva jej právo prísne a neúklonne súdiť. Ten osobný, tak hlboko implantovaný boh je naozaj vševediaci a spravodlivý zároveň, pretože pozná i skryté pohnútky, váhania, poľahčujúce i priťažujúce okolnosti, je sudcom, žalobcom i obhajcom súčasne. Napríklad pre lekára je tou všadeprítomnou autoritou, ktorá sleduje a objektívne posudzuje jeho rozhodovanie v hektických okamihoch boja o ľudský život, pri určovaní momentu odberu ešte živého srdca darcu pre už-už zomierajúceho príjemcu, pri úvahách o etike milosrdného skrátenia už neriešiteľného ľudského utrpenia, či pri ukončení sotva začínajúceho života interrupciou. Tento vnútorný boh stojí lekárovi za chrbtom vtedy, keď nie je čas zvolávať odborné konzíliá či čakať na verdikt ministerskej komisie, ktorá by vzala všetku zodpovednosť na širšie plecia. Práve pre tieto dobrovoľne prijaté, nikým nenanútené duchovné väzby je nespravodlivé človeka bez deklarovaného vierovyznania odsudzovať ako morálne narušeného anarchistu, ignorujúceho všetky etické normy. Pretože skutočnosť je poväčšine celkom iná.

 Pre kresťana je záväzné desatoro Božích prikázaní, no aj "neveriaci", vari okrem jedného, ich prijíma všetky. Pravoverného žida zaväzuje 613 Jahveho kánonov, zo siedmich platných pre nežida si ten bez vyznania osvojuje aspoň dva najhumánnejšie, a to po prvé - vždy konaj spravodlivo a po druhé - netráp zvieratá. Takto si takzvaný ateista sám v sebe dobrovoľne formuluje spravidla oveľa širší a prísnejší kódex, nie božích, ale vlastných záväzných prikázaní.

Časový limit tohto príhovoru mi dovoľuje spomenúť iba tie najurčujúcejšie z nich. Buď tolerantný k názorom iného, zavrhni pomstu a nenávisť, miluj pravdu a neváhaj ju nahlas vysloviť, odmietaj pokrytectvo a neúprimnosť, nebuď otrokom materiálnych hodnôt a zostaň skromný, miluj a chráň všetko živé i neživé v prírode, urob všetko, aby v tvojom dieťati pokračovalo z teba to najlepšie, chráň jeho život a zdravie a odovzdaj mu citové bohatstvo lásky ku všetkému krásnemu. Pre svoje dieťa buď prvolezcom na zákernej stene života, uč ho odvahe a zodpovednej sebakontrole pri prekonávaní prekážok. Ži tak, aby si aj po smrti zostával nezabudnutý v srdciach najbližších. Pre každého trpiaceho, blízkeho i celkom cudzieho z núdzi vždy maj dostatok súcitu, láskavosti, milosrdenstva a nesebeckej obetavosti.

Vážení poslucháči, ani medzi tými, ktorí stoja mimo proklamovaných vierovyznaní, pravdaže, nie všetci sú dokonalým predobrazom eticky pozitívneho svetonázoru, ku ktorému sa hlásia. Bolo by však nespravodlivé kvôli tomu všetkých degradovať na odsúdeniahodných šíriteľov zla, hriechu, skazenosti a morálneho rozvratu, ktorých na onom svete čaká zaslúžená odplata. Každodenný život náš až príliš často presviedča, že je mravnejšie a čistejšie radšej zostať tzv. neveriacim, ako byť veriacim pokrytcom, ktorý ustavične padá na kolená a pritom ignoruje všetky božie prikázania, pretože jeho viera začína i končí na prahu kostolných dverí. Dnes sa vyspovedá a zajtra v honbe za rajom už tu na zemi neštíti sa krádeží, násilností, surovosti k rodičom, partnerom a deťom, daňových podvodov, nevery, chamtivosti a zrady v pokryteckej nádeji, že stačí pokánie niekoľkých otčenášov a všetko bude odpustené. V našej spoločnosti duchovná orientácia jednotlivca a sloboda jeho myslenia zostáva nedotknuteľná. Preto aj tí, ktorí sú hanlivo proskribovaní a preklínaní ako ľudia bez vyznania, a teda aj bez morálky, mali by mať právo, možnosť a primeraný priestor slobodne, bez akýchkoľvek obmedzení či cenzúry prezentovať základné etické články vlastného svetonázoru. Prinajmenej do uší tých, ktorí ešte stále nevedia, kam sa vlastne chcú zaradiť."

 Príspevok uverejňujeme v plnom znení- grafické a farebné úpravy urobila redakcia Slovenských sekulárnych listov.

DOMOV                                       


                        

Vystúpit' z tieňa

Už po stáročia všetci pochybovači odmietajúci pokornú slepú vieru v akéhokoľvek neviditeľného všemohúceho Boha, sú netolerantne a nenávistné klasifikovaní ako nemravní bezbožní vydedenci zo spoločnosti. Aj dnes sa im prisudzuje zodpovednosť za zhubný vplyv ich deštruktívnej životnej filozofie, prinášajúcej nebývalý nárast zločinnosti, surovosti v medziľudských vzťahoch, chamtivosti a bezohľadnosti v honbe za materiálnymi hodnotami a totálnej devalvácie základných mravných hodnôt, pretože vraj bez očisťujúcej viery v Boha človek nezastaviteľne skĺzava do prepadliska amorálnej úbohosti.

V mestskej aglomerácii sa ateisti strácajú v anonymnej mase spoluobčanov, no na vidieku, kde ľudia ešte stále majú k sebe akosi bližšie, deklarovať sa verejne za ateistu znamená vylúčiť sa z pospolitosti ako nakazený prašivinou. V mentalite ľudí sa totiž z generácie na generáciu traduje rovnica: veriaci - dobrý, mravne čistý človek, neveriaci - skazené amorálne indivíduum schopné všetkého zlého. Preto by bolo poučné uzákoniť, aby v priebehu jedného. roka pri každej správe z čiernej kroniky (nielen pri krádeži, vražde, lúpeži, znásilnení, ale aj pri daňových, privatizačných a korupčných aférach ) za menom a skratkou priezviska povinne sa uvádzala aj náboženská orientácia páchateľa (r. k., Ev a. v, žid., pravosl., gr. kat.. sved. Jeh., advent., ateist. a podobne). Vyhodnotené údaje by potom objektívne ukázali, aký podiel na zločinoch majú veriaci a aký tzv. amorálni a hriešni ateisti! Kto by bol napokon bez viny a mohol do iného pravom hodiť kameňom mravného opovrhnutia?

Skutočnosť je totiž spravidla celkom iná. Dnešný moderný, osobnostne pevne sformovaný jedinec nedokáže žiť bez istej životnej filozofie a hierarchie záväzných etických princípov Preto aj ten, ktorý sa prezentuje ako neveriaci, vždy hlboko verí v akúsi najvnútornejšiu Autoritu a rešpektuje kódex vlastných neprekročiteľnych noriem, zvyčajne prísnejších ako katolícke Desatoro. Dodržiava pritom nielen takmer všetky kresťanské prikázania, ale dobrovoľne k nim pridáva aj nejednu zásadu prevzatú buď z iných svetonázorových sústav, alebo diktovanú vlastnou stupnicou mravných pravidiel. V ich duchu žije, pracuje, vychováva deti, udržuje rodinu, správa sa k spoluobčanom, rešpektuje zákony a záujmy spoločnosti. Z morálneho hľadiska je ateista neraz čistejší a čestnejší ako takzvaný veriaci, ktorý kartu náboženského presvedčenia buď' účelovo schováva v rukáve, alebo ňou ostentatívne búcha o stô1, pričom v praktickom živote jeho pokrytecky proklamovaná viera zostava pred kostolným prahom a k ničomu ho mravne nezaväzuje.

Ateisti chcú byť osobnostne maximálne slobodní a nezávislí, pritom však zodpovedne, nesebecky a ohľaduplne využívať vlastné schopnosti pri existenčnej sebarealizácii. Ich filozofia je humanistická a morálna, pretože v jej epicentre je dôstojnosť človeka a ochrana jeho základných práv.

Napriek tomu však stále pretrvávajú tendencie odsúvať ateistov do nedôstojne nespravodlivej polohy občanov II. kateg6rie. Reprezentujú predsa názorovo zreteľne konfigurovanú takmer miliónovú „menšinu", ktorej hlas už nie je možné naďalej ignorovať a vytláčať celkom na perifériu. Jeden z čerstvých príkladov je naozaj príznačný: nedávno v rozhlase prvýkrát zaznel hlas občianskeho združenia ľudí bez vyznania Prometheus. Vysielací čas: o druhej po polnoci, práve vtedy, keď v televízii bežal chúlostivý eroticky film. Obe relácie rovnocenne posunuté do tmavých nočných hodín, v ktorých každý slušný človek tvrdo spí!

 Je už naozaj čas vykročiť z tieňa, do ktorého sú ateisti nielen ustavične zatláčaní, ale v ktorom aj sami zostávajú v dobrovoľnom ústraní. Ani bájny Prometheus neukradol bohom oheň, aby sa pri ňom zohrieval iba sám, ale aby jeho životné svetlo zaniesol všetkým ľuďom!

Autor je lekár spisovateľ

 


DOMOV    


  VIERA A MORÁLNOSŤ POD MIKROSKOPOM.