SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z nášho - vášho PROMETHEA
Úpadok ideológie
Karim Chaibi

Bushovými výzvami na ich „vydymenie z jaskýň“ či nedávnym volaním po dialógu s al-Kájdou západný svet akoby začal strácať dych, pokiaľ ide o otázku politicky násilného islamu. Napriek celému radu vedcov a analytikov, ktorí sa pravidelne objavujú v médiách ako experti na teror, len málo ich naozaj vie, o čo vlastne ide. Niektorí sú viac burzoví makléri ako vedci a myslia si, že z nedávnych udalostí dokážu odhadnúť ďalšie trendy teroristických akcií a odhadnúť, kedy a kde dôjde k ďalším bombovým útokom.

Ako definovať islam

Prvá otázka sa týka definície. Ak al-Kájda je naozaj islam, potom sa tejto otázke treba venovať na medzinárodnej úrovni, keďže na svete žije približne jedna miliarda moslimov. (Okrem toho, že je potrebné diskutovať aj o samotnej „ideológii“. Ak však al-Kájda znamená frakciu militantov, potom vyvolávanie paniky a volanie po dialógu dáva sile len skupine neľútostných nájomných zabijakov, čo je v rozpore so základnými demokratickými princípmi.

Spomeňme si len na zrútenie komunistického režimu, ktorému predchádzali akcie násilných marxistických skupín na celom svete a najmä v Európe. Sedemdesiate roky boli svedkom zrodu a nárastu skupín ako „Červené brigády“, „Baader Meinhof“, „Action Directe“, „Carlos“… Keby členovia takýchto skupín boli dnes moslimovia, už by ich označovali za súčasť siete al-Kájda; v skutočnosti však ich nárast v sedemdesiatych bol zároveň aj predzvesťou ich pádu.

Začnime tým, čo by islam mohol znamenať a čo by znamenal pre moslima. Z teologického hľadiska ide o kombináciu „Aqida wa Ibadat“ (viera a rituály) a „Muamalat“ (dohody) Viera a rituály zahŕňajú všetky aktivity súvisiace s vierovyznaním, ktoré je chápané ako vzťah medzi Alahom a jeho služobníkmi. Dohody sú považované za spôsob budovania štátu/národa veriacich, ktorí sa zodpovedajú len Alahovi, inými slovami, sociopolitickej entity, ktorá sa ľahko identifikuje so štátom. Nedávny trend nárastu teroru je len dôkazom toho, že tento druhý princíp zlyhal, resp. že už viac nie je na programe týchto skupín.

Bez územných nárokov

Ani bin Ládin, ani satelitné skupiny okolo neho si nenárokujú územie. 11. september sa neudial preto, aby sa v Egypte či Saudskej Arábii vytvoril islamský štát. Navyše, jeden z páchateľov bombových útokov v londýnskom metre bol Jamajčan, ktorý taktiež nemal žiadne územné požiadavky. A to isté platí aj o Richardovi Reedovi, „topánkovom bombovom útočníkovi“. Ich extrateritorialita ich približuje k anarchii a vzďaľuje od ideológie budovania štátu.

Ľudská dimenzia je druhým symptómom tohto úpadku. Ak islamský štát existuje, potom ktokoľvek, kto sa nachádza vnútri jeho hraníc, patrí do „Dar al Islam“ (príbytku islamu); zbytok sveta patrí buď do „Dar al Harb“ (príbytku vojny) alebo do „Dar al Hudna“ (príbytku prímeria). Bin Ládin označil každého, kto platí dane slobodne zvolenej vláde, za účastníka na komplote proti islamu. Vymazal možnosť príbytkov a radšej si zvolil možnosť iného pôsobenia, akoby pojem takýchto príbytkov ani neexistoval. Pre ľudí zvonka to je možno nepodstatný koncept, k úspešnosti ideológie sú však takéto príbytky mimoriadne dôležité. Bin Ládinova interpretácia v skutočnosti odopiera aj moslimom právo na mier, čo je opäť v úplnom rozpore s rozmýšľaním človeka, ktorý chce priniesť veriacim šťastie, či platiť dane vládam, ktoré sú partnermi USA.

Tretia vec, na ktorú sa zabúda, sa týka prihlásenia sa k zodpovednosti za činy. Príslušníci ideológie by urobili čokoľvek, aby spojili svoje činy so svojimi požiadavkami. Bin Ládin sa priamo a otvorene priznal k činom 11. septembra. Chýbala mu však ideológia, ktorá by ho podporovala. To isté platí aj pre iné skupiny pôsobiace vo svete: jediné, o čo mohli žiadať, je odchod zahraničných jednotiek z ich území. Presne takto začal aj Bin Ládin (žiadal odchod Američanov z Arabského polostrova, Rusov z Afganistanu, a naposledy odchod Američanov z Iraku a Izraelčanov z Palestíny); a práve toto ženie aj činy al-Zárkáwího a jeho priaznivcov v Iraku. Bez ideológie, ktorá by mohla podporiť ich požiadavky, sa zdá, že sú spokojní s požiadavkami typickými pre jednotku začiatočníckych politikov.

Hľadanie alternatívy

Úpadok, o ktorom som hovoril vyššie, je v skutočnosti širšia otázka ako úpadok islamu ako ideológie a týka sa celého moslimského sveta. Al-Kájda je príznakom konca, nie začiatkom nejakého trendu. Politický islam dosiahol svoj vrchol s iránskou revolúciou, ohlásil sa však až krátko po páde jej hviezdy. Skupiny, ktoré sa odvtedy objavujú, sú len chabými pokusmi dať tejto ideológii ešte jednu šancu.

Ázijskí a európski moslimovia sa pokúšajú spamätať sa z tohto úpadku prijatím západnejších hodnôt (Indonézia, Turecko), arabsko - africký islam sa však ešte stále nachádza v prázdnote, keďže nikdy nevytvoril nijakú alternatívu voči politickému islamu, a to ani na úrovni rétoriky. Arabský svet v skutočnosti zasiahli tri trendy: nacionalistické postoje od 30. do 50. rokov, ľavicové trendy v 60. a časti 70. rokov, a potom trend islamskej ideológie od polovice 70. rokov rokov po 90. roky. Ani jeden z týchto trendov sa neukázal ako produktívny a arabský svet skákal od jedného k druhému, najmä preto, lebo sa mu nepodarilo vytvoriť teritoriálnu ideológiu.

Nedávny vzrast teroru páchaného islamskými skupinami možno znamená len zlyhanie ideológie, preto by ho bolo treba interpretovať s určitou úľavou - niežeby sme ďalšie bombové útoky mali považovať za darček, mali by sme však pamätať na to, že aj umierajúce medvede môžu po sebe zanechať stopy. Na druhej strane, budúcnosť arabského sveta je otázka, ku ktorej treba pristupovať skôr ako k politicko-spoločenskej otázke a nie ako k otázke náboženskej. Svet bez ideológie nádeje, bez ohľadu na jej farbu, je rizikom tak pre svet, ako i samého človeka.


5/2005
 
Autor je teológ, maliar a spisovateľ tuniského pôvodu, žijúci na Slovensku.

Článok je z 5. čísla časopisu PROMETHEUS.


Copyright © 2000—2005 Spoločnosť PROMETHEUS, Štefánikova 4, 811 05 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk