SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Informácia

Zo slávnostného udeľovania Cien humanistov 2012


[5. 7. 12]
vc1.jpg, 21kB

vc2.jpg, 66kB

vc3.jpg, 19kB

Odovzdávanie Cien humanistov spojených už tradične s Dňom humanistov otvoril Igor Šábeka a v úvode povedal: „V dotyku jari stretávame sa na prahu leta, aby sme oslávili sviatok humanistov, ktorý symbolicky pripadá na deň Letného slnovratu. Možno je rovnako symbolické, že sa stretávame v sobotu, v poslednú sobotu pred 21. júnom. Ak by sme načreli do histórie, zistili by sme, že rovnako v takzvané sobotky slávili Letný slnovrat aj naši dávni predkovia.”

Celý Deň humanistov a odovzdávanie Cien humanistov moderoval Igor Šábek v poetickom duchu, k čomu prispelo aj vystúpenie dua profesionálnych hudobníkov v zložení: gitra — MgA. Andrej Baran, doktorand na Akadémii umení v Banskej Bystrici a husle — Mgr. art. Jozef Vohár. Obaja sú pedagógmi Konzervatória J. L. Bellu v B. Bystrici. V ich podaní odzneli skladby od Niccola Paganíniho — Centone di sonate, Jacquesa Iberta — Entr’acte a Astora Piazzolla — Historia Tanga a Bordel 1900

Ceny humanistov 2012 odovzdávali predseda Spoločnosti Prometheus Roman Hradecký a podpredsedovia Karol Fajnor a Marián Baťala.


Čestný titul Humanistka roka 2012 bol udelený PhDr. Zuzane Kusej, PhD.

Sociologička pani Zuzana Kusá sa narodila v roku 1957 v Bratislave. Sociológiu vyštudovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Po štúdiu začala pracovať v Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied; od roku 1992 ako samostatná vedecká pracovníčka.

Svoju pozornosť pôvodne zamerala na metodologické otázky a výskum spoločenských zmien prostredníctvom životopisných rozprávaní. Neskôr sa postupne posunula k výskumu problémov chudoby, sociálnej politiky a sociálnej súdržnosti. K tejto výskumnej orientácii prispela aj jej práca v skupine nezávislých expertov pre sociálnu inklúziu Európskej komisie, ktorej členkou je od roku 2004. Je členkou výboru Slovenskej sociologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied a vedúcou sekcie metodológie. Od roku 2011 je predsedníčkou Vedeckej rady Sociologického ústavu.

Vedecky aktívne pôsobí aj v zahraničí, je členkou Odborovej rady pre doktorandské štúdium v odbore sociológia pri Fakulte sociálních studií Masarykovej univerzity v Brne. Súčasne je členkou redakčnej rady vedeckých časopisov Biograf vydávaným v Prahe, Sociální studie v Brne a Žurnálu Korvinus pre sociológiu asociálnu politiku (Corvinus Journal of Sociology and Social Policy) v Budapešti. Je autorkou viac ako deväťdesiatich štúdií publikovaných vo vedeckých časopisoch, monografiách a konferenčných zborníkov a množstva drobných textov.

Jej výrazné humanistické myslenie a hodnoty sa prejavili v skutočnosti, že nezostala len pri mapovaní, spoznávaní fenoménu chudoby v našej spoločnosti a vo vedeckých reflexiách naň, ale svoje poznanie pretavila do aktívneho občianskeho postoja. V roku 2004 sa začala angažovať pri vzniku Slovenskej siete proti chudobe a od roku 2009 je predsedníčkou tejto organizácie a členkou výkonného výboru Európskej siete proti chudobe.

V rámci Slovenskej siete proti chudobe organizuje verejné diskusie a pripomienkovanie sociálnej legislatívy, len v roku 2011 uskutočnila pripomienkovanie ôsmich strategických dokumentov a legislatívnych návrhov. V rokoch 2010 a 2012 pripravila verejné vypočutia o chudobe v Národnej rade Slovenskej republiky. Pri tvorbe a výkone politiky všeobecne a sociálnej osobitne sa dôsledne zasadzuje za uplatňovanie ľudsko-právnych princípov a zvýšenie účasti verejnosti, osobitne znevýhodnených skupín, na príprave a posudzovaní legislatívy, ktorá ovplyvňuje ich život.

Vo svojich verejných vystúpeniach, publicistike a vyjadreniach pre médiá kladie mimoriadny dôraz na ľudsko-právne hľadiská. Presadzuje, aby ľudia do rozhodovania politikov videli, rozumeli mu, podieľali sa na ňom, kontrolovali ho, a tým sa priamo stali „spolumajiteľmi” rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú aj ich život. Participáciu občanov nechápe ako cieľ sám osebe. Zuzana Kusá hovorí: „Občianski aktivisti nie sú jediní, čo pozerajú na prsty politickým a ekonomickým elitám, oni si však vyberajú zložité a mediálne neatraktívne oblasti, ktoré vyžadujú prácne rozbory a vzdorujú zjednodušeniu. Vážim si, ako sa snažia, aby sa do spravovania verejných vecí, do vytvárania stratégií zlepšovania života obcí aj jednotlivcov zapájali čo najviac tí, ktorých sa to priamo týka. Obdivujem ich guráž búriť sa voči vychyteným názorom a žiadať dôkazy tam, kde sa iní uspokoja s pohodlným rečnením”.

Spoločnosť Promethues — združenie svetských humanistov udelilo čestný titul Humanistka roka 2012: PhDr. Zuzane Kusej, PhD. za dlhodobý dôraz na ľudsko-právne hľadiská a výrazne humanistický, tolerantný a integrujúci prístup vo vystúpeniach interpretujúcich sociálnu a spoločenskú realitu slovenskej spoločnosti.


Čestný titul Veľvyslanec humanizmu 2012 bol udelený prof. JUDr. PhDr. Ladislavovi Hubenákovi, DrSc.

Vysokoškolský učiteľ, vedecký pracovník, jeden z iniciátorov a zakladajúcich členov hnutia svetských humanistov na Slovensku, historicky druhý predseda Spoločnosti Prometheus — združenia svetských humanistov, Ladislav Hubenák, sa narodil 27. októbra 1928 v obci Horša v okrese Levice.

Profesor Hubenák patrí k povojnovej generácii slovenskej inteligencie. Táto generácia sa formovala z radov mladých ľudí, ktorí v mladom veku prežili vojnu a obnovu vojnou zničeného Slovenska. V tomto kontexte nazeráme aj na osobný vzdelanostný rozvoj profesora Ladislava Hubenáka, ktorý absolvované štúdium práva (v roku 1952) doplnil a rozvinul ukončením štúdia filozofie v roku 1960.

Svoje odborné zázemie i organizačné schopnosti zúročil v rokoch 1962-1968 ako riaditeľ Ústredného štátneho archívu v Bratislave a ako vedúci vedecký odborník Slovenskej akadémie vied a člen jej vedeckého kolégia, kde pôsobil v rokoch 1968-1977. Od roku 1977 vykonával funkciu riaditeľa odboru vysokých škôl Ministerstva školstva. Súčasne sa so svojimi vedomosťami delil so študentmi viacerých vysokých škôl, vzhľadom na svoje odborné zameranie najmä na právnickej fakulte Univerzity Komenského, ale aj Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Mateja Belu v Banskej Bystrici, kde nielen prednášal, ale pôsobil aj ako garant študijného odboru dejiny štátu a práva. Aj v dnešných dňoch využívajú jeho odbornú erudíciu a pedagogické zručnosti na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave.

Profesor Ladislav Hubenák sa vedecky i pedagogicky zameral predovšetkým na dejiny práva a dejiny štátu a práva v Československu a na Slovensku. Pri ich spracovaní sa prejavilo jeho hlboké humanistické presvedčenie a hodnoty. Tieto výrazne prezentoval najmä vo vecnom a argumentačne podloženom hodnotení rasových zákonov na Slovensku v rokoch 1939-1945: „Slovenské protižidovské zákonodarstvo bolo v rozpore s právom, s právnym vedomím civilizovaných národov sveta, pretože zneuznanie ľudských práv a pohŕdanie nimi viedli k barbarským činom urážajúcim svedomie ľudstva”.

Ako popredný odborník na problematiku dejín štátu a práva na Slovensku publikoval viac ako 200 odborných článkov, štúdií v zborníkoch a vedeckých časopisoch, preklady i články v rôznych periodikách. Pravidelne svojimi článkami a štúdiami obohacuje aj náš Prometheus, časopis pre občiansku spoločnosť a humanizmus. Ladislav Hubenák vydal viac ako 30 knižných. Jeho zatiaľ poslednou publikovanou knihou je monografia venovaná filozofovi, dramatikovi, básnikovi, spisovateľovi, historikovi, popularizátorovi moderných prírodovedeckých poznatkov, osvietencovi a humanistovi Francoisa Voltairovi. Aj tu však nezaprel svoje osobné hodnotové a odborné zameranie a v knihe predstavil Voltaira v málo známej podobe prvého ombudsmana, prvého ochrancu ľudských práv: „Voltaire svoje názory opieral o prirodzené právo, určované samotnou povahou, rozumom a slobodou ľudí. Korene a pôvod ľudských práv spájal s ľudskou dôstojnosťou, vyjadrujúc tak úctu ľudskej bytosti. Jeho prirodzeno-právna doktrína vychádza z toho, že práva jednotlivca sú odvodené z prírody a z filozofie humanity a nemôže ich meniť ani Boh. Bol nesporne najväčším predstaviteľom osvietenského hnutia vo Francúzsku a v Európe. Voltairovské dedičstvo v ďalších desaťročiach vošlo do arzenálu tých, ktorí bojovali proti monarchii a klerikálnej reakcii, vystupovali za republiku, za občiansky, svetský charakter štátu a školy. Voltairove názory o tolerancii zaznievajú veľmi aktuálne aj dnes, keď je vo svete toľko vojnových, národnostných, rasových, náboženských a iných konfliktov.”

Spoločnosť Promethues — združenie svetských humanistov udelila zakladateľovi a druhému predsedovi našej spoločnosti Ladislavovi Hubenákovi čestný titul Veľvyslanec humanizmu 2012 za za celoživotný prínos k obhajobe humanizmu a humanistických hodnôt v slovenskej spoločnosti a v teórii histórie štátu a práva.


V druhej časti Dňa humanistov, po odovzdaní ocenení vystúpil s prednáškou na tému Poznanie oslobodzuje (O úlohách a výzvach sekulárnych humanistov) Doc. Mgr. Eduard Chmelár PhD. Z prednášky, ktorú plánujeme vo forme videa zverejniť na stránke TV SP vyberáme na ukážku aspoň veľmi malú časť v podobe dvoch krátkych odstavcov.

...
Naším hlavným protivníkom totiž nie je náboženstvo, ale klerikalizmus. Klerikalizmus, ktorý sa zažral do politického systému tejto krajiny tak hlboko, že ohrozuje základné piliere sekulárneho štátu. Je absolútne kontraproduktívne míňať energiu na kritiku náboženstiev. Všimnite si, že aj v cirkvách je kritika ateizmu okrajová záležitosť. Oveľa viac sa sústreďujú na získavanie prívržencov a poskytnutie psychickej úľavy, ktorej význam nepodceňoval ani Sigmund Freud. Hlavnou platformou tohto hnutia preto nemôže byť ateizmus v zmysle popierania Boha. Je ňou sekulárny humanizmus ako rovnocenná morálna filozofia, ktorá neopiera svoje etické princípy o náboženské zdôvodnenie.

...
Nemáme mať prečo komplexy z morálnych autorít a právd jednotlivých náboženstiev. Tradícia sekulárneho humanizmu je minimálne taká bohatá ako tradícia náboženstiev a vo svojej podstate etickejšia ako religiózne zdôvodnenia morálky. Bol to sekulárny humanizmus, ktorého rastúci vplyv znemožnil posväcovať útlak náboženskými dôvodmi. Bol to sekulárny humanizmus, z ktorého vyrástli moderné kategórie ľudských práv. Bol to sekulárny humanizmus, ktorý naučil ľudí vnímať, že ich postavenie nie je dôsledkom osudu, bohov alebo dedičného hriechu, že ich utrpenie je výsledkom chamtivosti iných. Preto potrebujeme vytvoriť priestor, v ktorom by bol hodnotový systém sekulárneho humanizmu rovnocenne akceptovaný v spoločenskom diskurze o etických otázkach. Sú to hodnoty, za ktoré boli ateisti prenasledovaní už v období antiky. Sú to hodnoty, za ktoré trpel vo väzení Denis Diderot, za ktoré bol z univerzity vylúčený Percy Bysshe Shelley, za ktoré musel slovenský filozof Ján Horárik emigrovať do Nemecka a skrývať sa pred políciou...

Po tejto zaujímavej, ale zároveň provokujúcej prednáške nasledova diskusia do ktorej sa zapojili mladí i starší účastníci Dňa humanistov 2012. Po diskusii, ktorou bol ukončený hlavný program, sa účastnici občerstvili v predsásli Faustovej siene Apponiyho paláca a nenáhlivo sa rozchádzali, niektorí do svojích domovov, iní za ďalším programom, ktorý si naplánovali na tento slávnostný deň.


Miesto a účastníci


Apponyiho palác zo strany
od Hlavného námestia


Vlado Marušic prišiel opäť s humanistickou literatúrou

Pohľady na účastnikov pred začiatkom a počas programu:

Záverečné občerstvenie a pokračujúca diskusia:

Ak chcete vidieť Ceny
humanistov naživo, príďte
na budúci rok osobne.

Ak máte záujem, pripomeňte si odovzdávanie ocenení v roku 2011.


Copyright © 2000—2012 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
kancelariasp@mail.t-com.sk