SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Prečítali sme u iných
Koniec náboženstiev?
Univerzitný profesor Dr. Ferdinand Cap
Prevzaté z "Der Freidenker", orgán Zväzu slobodnej myšlienky číslo 2/2003, Rakúsko

Pri porovnaní učení rôznych náboženstiev sa dá vyvodiť, že učenie židovstva, kresťanstva a čiastočne aj islamu veľmi silno čerpajú zo staroegyptského náboženstva a babylonských názorov.

Dá sa hovoriť aj o ďalších podobnostiach, napr. o skutočnosti, že Židovská slávnosť Chanuka a kresťanské Vianoce (stanovené v 4. storočí na 25. decembra, t.j. k zimnému slnovratu) sa v starom Egypte oslavovali - avšak vzhľadom k inému sklonu zemskej osi už 24. decembra. Pessach (Pascha), spojená so zabíjaním jahniatok, je slávnostným pripomenutím odchodu Židov z Egypta a vynára sa znova v kresťanstve ako Veľká noc. Turice odpovedajú židovskej ďakovnej žatevnej slávnosti Sukkoth. Keltský pohanský Halloween v predvečer 1. novembra vyhlásil pápež Gregor III. (731-741) sviatkom všetkých svätých.

Zaujímavé je aj to, že už v hinduizme existuje určitý druh svätenia (samsakara) pre narodenie, uzavretie manželstva, smrť a prijatie do náboženského spoločenstva. V islame sa vykonáva umývania vodou, príp. (pri nedostatku vody) pieskom, denne päť krát (v židovstve trikrát). Rovnako sa uplatňujú v judaizme a v islame isté rituálne predpisy pre pohreby i pre modlitby za zomrelých.

Existuje aj vyznanie viery vo viacerých variantoch a zázraky svätých (karama). Kto vyznáva iné náboženstvo ako islam, je podľa mohamedánskej viery stratený - podobne ako to vyhlasuje katolícke náboženstvo: "extra ecclesiam nulla salus".( mimo cirkvi - rozumej katolíckej - nejestvuje spasenie) Druhý vatikánsky koncil však túto exkluzívnosť opustil a stanovil, že "aj mimo katolíckej cirkvi existujú jednotlivé elementy Kristovej cirkvi". "Nie len v Krista veriaci, ale aj všetci ľudia dobrej vôle idú v ústrety vzkrieseniu." Učenie islamu stanovuje povinný poplatok (almužnu), Zakat. Kto ho nezaplatí, mal by byť odsúdený k smrti. Peniaze nedostávajú kňazi, ktorých vlastne islam v tom zmysle ako kresťania nemá. Existujú však presné predpisy, ako získané peniaze rozdeliť medzi osem skupín veriacich.

V šintoizme je modlitba len rozhovorom s duchmi (kami), lebo prosba modlitbou by duchov len rozhnevala. Preto sa napr. študentova prosba o duchovnú pomoc pri nastávajúcej skúške píše na lístok, ktorý je deponovaný v chráme. Podľa ortodoxného názoru je modlitba hľadaním Boha vo vlastnom "ja" - objavovaním Boha vo vnútri človeka.

Náboženské diskusie sa v súčasnej dobe dajú ťažko viesť a osveta žiaľ vo viacerých krajinách viazne. Tým viac je to zarážajúce, že v celom svete sa upevňuje náboženský fundamentalizmus a fanatizmus, čo predstavuje návrat k doslovnej interpretácii a nasledovaniu tzv. svätých písiem. Fundamentalizmus znamená, že vlastné vnímanie sveta a poznanie sa modifikuje tak, aby niečo čo si želáme a čo je žiaduce sa vydávalo za reálnu skutočnosť. Namiesto zvedavosti a túžby po zistení skutočnej pravdy dávajú fundamentalisti prednosť želaniu aby sa ich vlastné názory potvrdili a prijali ako všeobecne platné.

Aktívni fundamentalisti môžu byť aj veľmi bojovní. Aké duchovné navádzanie môže dostávať moslim, ak v koráne vždy a znova číta : "Zabite neveriacich" alebo "Všetka viera patrí len Alláhovi" (Súra 8,13 alebo Súra 9,5) Nemôže doslovné chápanie tohto viesť k vymývaniu mozgov a obrazu kresťana ako nepriateľa a zvádzať k vraždeniu? Zdá sa, ako by aj tübingský textový bádateľ a bývalý teológ Harald Schweizer zastáva názor, že žalmy a hodiny modlitieb môžu zmeniť ducha. Vraždy na povel Boha sa dajú nájsť aj v iných náboženstvách: V USA zastrelil kresťanský odporca interrupcií gynekológa, židovskí extrémisti vyvolali v r. 1994 krvavý kúpeľ v Hebrone a v r. 1995 bol izraelský premiér Ischak Rabín (1922-1995) zabitý extrémistom Jigalom Amirom na "príkaz Boha". V decembri 1992 zabili hinduisti v Indii tisíce moslimov ako prejav obrany cti Boha Rámu. Cirkevne požehnanými zbraňami a vynútenou prísahou bolo zavraždených okolo 70 miliónov lúdi v poslednom storočí. V Exode 32:28 čítame doslovne: "Tak hovorí Pán, Boh Izraela: Každý prilož svoj meč k boku svojmu. Prejdete v tábore od brány k bráne. Každý zabi svojho brata, svojho priateľa, svojho suseda. I urobili Leviti, ako im Mojžiš kázal." A v koráne môžeme čítať: "A až sväté mesiace uplynú, potom zabite neveriacich, kde ich len nájdete, chytajte ich, obliehajte ich a pripravujte im nástrahy na každej ceste" (Súra 9,5). "Bojujte proti všetkým, ktorí neveria v Boha i v deň posledný a proti tým čo nezakazujú to, čo zakázal Boh a Jeho posol a tým ktorí si nectia náboženstvo pravdy - z tých, ktorým sa dostala Kniha (Korán), kým neodvedú poplatok z toho, čo vlastnia ako znak poníženia"(Súra 9,29)

Známy evanjelický teológ Martin Dibelius (1883-1947) k tomu dodáva: "Všetky sociálne úľavy novoveku sa dosiahli nie vďaka cirkvi, ale proti nej. Za takmer všetky humánne formy a zákony spolunažívania ďakuje spoločnosť zodpovedným mimokresťanským silám. Všetci, ktorí si želali zlepšenie stavu tohto sveta, boli nútení bojoval proti cirkvi".

Krvavá stopa náboženstiev sa tiahne tisícročiami ľudských dejín. Už v Starom zákone prikazuje Jahve vykynoženie určitých národov (Num 25:16-17, Deut 20:17-18)- s takýmto odôvodnením : "Aby vás neučili konať podľa svojich zlotrilostí. ktorými slúžia svojim bohom i hrešili by ste proti vášmu Bohu." Teda náboženská vojna, ničenie inovercov. Aj prvého samovražedného mučeníka opisuje už Starý zákon: Samson hovorí : "Nech zomrie život môj s Filistinaskými" (Sudca 16:30), keď v chráme boha Dagona sa usmrtilo veľké množstvo Filištíncov- spolu so Samsonom.( pripomína to samovražedné útoky dnešných teroristov- poznámka prekladateľa). Kňazi a ich sväté knihy vedeli vždy veľmi presne, čo chcel ich boh. Sám pápež Urban II.(Odo de Lageri - 1040-1099, vo funkcii pápeža od r.1088) vyzval kresťanov ku krížovej výprave slovami: "Boh to chce"(latinsky:Deus vult); keď Turci 1529 a 1683 obliehali Viedeň, bolo ich cieľom zvrhnúť "bezbožné režimy" kresťanstva a nahradiť ich panstvom islamského Boha. Korán poskytuje k tomu návody: "Oni (pokrytci) by radi, aby ste boli neveriaci, ako sú oni neveriaci, aby ste boli s nimi rovnakí. Neberte nikoho z nich za svojho priateľa , kým sa nevydajú na cestu Boha. Keď sa odvrátia, chytajte a zabíjajte ich, kde len ich nejdete a nikoho z nich neberte za svojho priateľa alebo pomocníka" (Súra 4:90) "A ak sa pohybujete po zemi, nie je pre vás previnením skrátiť modlitbu, ak sa obávate, že tí, kto sú neveriaci, vás vystavia pokušeniu. A neveriaci sú naozaj váš zjavný nepriate!". (Súra 4,102)

Ako vyplýva z nájdených dokladov, podľa tohto motta konali aj samovrahovia v New Yorku 11. septembra 2001. V arabskom pokyne pre martýrov stojí aj návod, aby s odkazom na korán: "Niet boha okrem Alláha a Mohamed je jeho prorok" na perách zomierali. Pokiaľ sfanatizovaní lúdia vykonávajú fundamentalistické náboženské idey a chcú sa stať martýrmi, nemôže byť mier ne Zemi. I v našom storočí teda sväté vojny naďalej existujú. Azda mal pravdu Salman Rushdie, keď po teroristických útokoch v New Yorku povedal, že táto krvavá stopa prestane len s náboženstvom, lebo zjavne vo všetkých náboženstvách sú stále noví a vo všetkých časoch sfanatizovaní mučeníci. I Hans Küng je toho názoru že : "Nijaký svetový mier bez náboženského mieru." Veď samovražední atentátnici sa od svojich činov neodvrátia len preto, že náboženskí učenci zdôrazňujú, že v svätých knihách určité miesta treba chápať inak, ako sa v nich doslovne hovorí. Môžeme tu spomenúť na prípad Abu Ziáda v islame alebo Giordana Bruna a Berehgara v kresťanstve. Pre fundamentalistu môže pokyn džihádu, aby "rozširoval vieru", znamenať príkaz k martýrstvu. Už Dostojevskij necháva svojho veľkého inkvizítora povedať Ježišovi, ktorý sa vrátil do Sevilly: "Pre spoločné zbožňovanie zničia sa navzájom mečom" (rozumej: ľudia rozličných náboženstiev). Vytvorili si bohov a všetci zvolali: "Opusťte svojich bohov a príďte sem, uctievať našich, alebo smrť vám i vašim bohom."

Aj viedenský teológ Adolf Holl mieni: "Náboženstvo je vojna. Pre nábožných ľudí troch Abrahámových náboženstiev (židovstvo, kresťanstvo, islam) je okolie, ktoré neuvažuje ako oni, nepriateľskou krajinou. Nie len Osama bin Ladin, ale aj George Bush použili výraz "križiacke ťaženie". Obaja zostávajú uväznení v rovnakom modeli myslenia. "Pravda, násilie a teror môžu mať aj iné ako náboženské príčiny. Teror, ktorý sa už niekoľko rokov vynára v narastajúcej miere, môže mať svoje korene aj v hlbokých sklamaniach a v hneve na existujúce alebo domnelé hospodárske či politické nespravodlivosti.

Básnik Gottfried Keller (1819-1890) zastával názor, že po odchode náboženských ideí do histórie sa svet stane hlbším a hodnotnejším. Kde berú ľudia právo držať druhých ľudí v zajatí mýtického antického svetonázoru, ktorý je prírodovednými poznatkami už dávno prekonaný, a riskovať, že čestní myslitelia sa musia od tejto viery odvrátiť? Gerhard Szczesny (1908-2002) hovorí práve preto o povinnosti byť neveriacim.

Podľa Huberta Mynareka mnohí z mladej generácie cítia sa - vzhľadom k strate dôveryhodnosti cirkví - oprávnení hľadať duchovné zdroje obnovy života a sebarealizácie mimo strnulých cirkví. Toto vákuum je azda jedným zo základov dnešných veľkých úspechov siekt. Tie ohrievajú - aj s dávkou mytológie a mystiky - ľudskú dušu a ponúkajú inú možnosť pre výklad o zmysle života. Mnohé sekty ponúkajú redukovaný pohľad na život a zjednodušené návrhy na riešenie problémov. Tak to hodnotia aj viacerí ľudia, ktorí ešte nedozreli k celistvosti dnešného svetového názoru alebo sú na to , aby sami uvažovali veľmi pohodlní. Často aj vodcovské osobnosti, guruovia, duchovní spasitelia ponúkajú, čo práve vyhovuje psychologickým potrebám mnohých ľudí a čo ľuďom môže poskytnúť bezpečie a istoty.

Medzi názorom, že človek je bez vplyvu kňazov stratený a presvedčením, že osud spočíva vo vlastných rukách človeka, nemôže existovať zrejme nijaký kompromis.

Jedna americká dotazníková akcia v r. 1999 poskytla zaujímavé čísla. Na otázku: Učí vaše náboženstvo veci, ktorým nemôžete veriť? alebo sa nedajú prijímať ako pravdivé?" odpovedalo 39 % opýtaných Američanov súhlasne. A až 52 % súhlasilo s názorom, že známe (tradičné) náboženstvá majú nepotrebné prekonané pravidlá a požiadavky. Stále a znova sa vyskytovala mienka: "Áno, verím, dokonca v Boha, ale nie učeniu mojej cirkvi". Mnohí ľudia si práve dnes už robia vlastné predstavy o Bohu.

Keby išlo iba o odmietnutie nároku určitých cirkví na monopol mať pravdu, mohli by sme si ušetriť dohady, lebo tento nárok bol už po stáročia často a presvedčivo vyvrátený. Aj v r. 2003 však existujú štáty, v ktorých šária, zákon koránu vyžaduje, aby odpadnutie moslima od islamskej viery sa potrestalo smrťou.

Pravda, je otázkou, či zákony a ústavy, existujúce na papieri, sú naozaj uznávané a dodržiavané. Je verným ústave napr. parlament, ak jeho poslanci, ktorí skladali sľub na ústavu, pri prvej príležitosti "ústavným nariadením" ústavu modifikujú prijatím pozmeňujúcich zákonov?

V seminári európskeho fóra Alpbach v r. 1999 sa široko diskutovalo o fenoméne "Náboženstvo v modernej spoločnosti". Nové vedomosti a hlboké zmeny vo vedomí lúdi by mali vytvoril nové formy náboženského hľadania. V oblasti mýtov, praxi sebauvedomenia a utopických snov sa objavujú nové výrazové formy. Monoteizmus biblickej tradície pôsobí ako relikt premoderného mysliteľského sveta. Bolo by možné, aby prišlo nové náboženstvo a boh zmizol? Evanjelický teológ Paul Tillich (1886-1965) má za to, že éra protestantizmu stojí pred svojím koncom - budúcnosť vytvorí náboženstvo lásky, ako vraví aj Eugen Drewermann. Napokon čo pomáha celá pravda o biskupskom úrade a eucharistii a ich údajnej platnosti, keď chýba vzájomná láska v praxi?

Sören Kirkeegard (1813-1855) je dokonca ďaleko ostrejší. Podľa neho už kresťanstvo Nového zákona nie je aktuálne. Dnešná cirkev je úskočným a luhárskym odstránením skutočného kresťanstva. Teológ Eugen Drewermann si myslí, že katolícka cirkev neprežije budúce tisícročie. Cirkev budúcnosti musí integroval zásady a výsledky prírodných vied a psychoanalýzy, vychovávať k slobode a nerozširovať svoje dogmy. Kresťanstvo sa musí - práve tak ako iné náboženstvá - vzdať nároku na jedinú a absolútnu pravdu. Aj kresťanstvo bude raz patriť minulosti, ako náboženstvo Dia (Grécko) alebo Otana (germánske kmene). Cirkev budúcnosti musí byť cirkvou lásky a laikov, povedal biskup Robinson. Pokiaľ však učeniam cirkví verí dostatočne veľký počet ich priaznivcov, je existencia príslušnej cirkvi zabezpečená. Každé náboženstvo musí zrejme tvrdiť, že ono je také, ktoré ovláda jediné absolútnu pravdu, aby si získala a udržala priaznivcov. To nakoniec platí aj pre politické a hospodárske myšlienky. Jürgen Habermas navrhuje , aby náboženstvá, ktoré vystupujú s nárokom na absolútno, majú byť označené ako pseudonáboženské náboženstvá.

Ale aj ďalší vývoj rozličných konfesií podlieha celkovej evolúcii - to čo sa stavia proti evolúcii, raz zaniká. Rozum síce - podľa Freuda - hovorí hlasom veľmi tichým, nakoniec však nezostane nevypočutý. Odstránenie náboženských postojov a predsudkov je však nesmierne pomalým procesom.

(Súhrn písomného záznamu prednášky z 26.3.2003 vo Viedni)


Z nemčiny preložil Maximilián Šťastný
INFO
Tento materiál ponechávame bez komentára. Tešíme sa na Vaše reakcie.

Copyright © 2000—2004 Spoločnosť PROMETHEUS, Grosslingova 8, 811 09 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk