SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Prečítali sme u iných
Biely dom nebol vždy „božím domom“

Arthur Schlesinger Jr.

Administratíva Georgea W. Busha je prvou administratívou v histórii USA, ktorá má teologickú podstatu.

‚Otcovia zakladatelia' Ameriky v texte Ústavy USA, ktorú napísali, ani jeden krát nespomenuli boha, a prvých prezidentov veriaci obviňovali z nedostatočnej zbožnosti.

George Washington formálne patril k anglikánskej cirkvi, ale len zriedkavo sa zúčastňoval na bohoslužbách. John Adams bol členom zjednotených unitariánov (religióznych liberálov, ktorí zdôrazňovali slobodu jednotlivca pri hľadaní náboženskej pravdy a omietali trojjediného Boha - pozn. prekl.), ktorých trojičiari (náboženské skupiny klaňajúce sa trojici, v tomto prípade prívrženci tradičného kresťanstva - pozn. prekl.) nenávideli, považujúc ich za heretikov. Thomas Jefferson, ktorého označkovali ako ateistu, bol v skutočnosti deistom, (náboženský svetonázor z obdobia osvietenstva. Jeho podstatou bola viera v Boha ako prvotnej príčiny sveta, ale ďalší vývoj sveta sa podľa deistov deje bez jeho zásahov - pozn. prekl.), neuznával žiadne cirkevné organizácie a vydal ‚skrátenú' verziu Nového Zákona, z ktorého vyčiarkol všetky zmienky o zázrakoch. Jefferson, spoločne s Jamesom Medisonom - tento bol formálne členom episkopálnej cirkvi - sa stali autormi Virginského štatútu o slobodnom náboženstve (zákon štátu Virginia o slobode vierovyznania, schválený v roku 1786, ktorý sa považuje za jeden zo základných prvkov amerického Osvietenstva - pozn. prekl.). James Monroe bol tiež Virginským ‚episkopálom' a John Q. Adams - znova unitarián z Massachusetts. Keď duchovenstvo obkľúčilo A. Jacksona prosbami vyhlásiť v krajine jednodenný pôst, ktorý mal zaručiť pomoc Hospodina v boji s epidémiou cholery, tento odpovedal, že nemôže splniť ich prianie ‚bez pocitu, že môžem do určitej miery narušiť ten bezpečný stav, ktorý má cirkev v našej krajine vďaka svojmu úplnému oddeleniu od politických starostí národnej vlády'.

Všetci prezidenti 19. storočia neustále vzývali boha a žiadali jeho požehnanie. Napriek tomu náboženstvo nehralo v ich živote veľký význam. Jedinou, i keď veľmi významnou výnimkou bol Abraham Lincoln. Okrem toho v tých dobách naši prezidenti nikdy nepoužili náboženstvo ako nástroj na získanie hlasov. ‚Som, pripravený radšej utrpieť porážku - poznamenal kedysi James A. Garfield, 20. prezident USA - ako by som mal získavať politický kapitál vďaka svojmu náboženskému presvedčeniu.'

Ale ani národ nepožadoval od politikov mimoriadnu zbožnosť. V roku 1876 James G. Blaine, ktorý sa chcel stať kandidátom na prezidenta za republikánsku stranu, poveril prednesením oficiálneho prejavu na svoju podporu plukovníka Roberta G. Ingersolla, ktorý bol známy nie len pre svoj rečnícky dar, ale i vysmievaním sa z náboženstva. Nábožní Američania sa triasli pred‚najväčším agnostikom' Ingersollom; v roku 2004 by človeka s takýmito názormi jednoducho vyhnali z tribúny republikánskeho zjazdu.

Niektorí prezidenti 20. storočia sa vyznačovali silnou religiozitou. W. Wilson nemal nijaké pochybnosti, že Spojené Štáty a jeho osobne poveril samotný Hospodin misiu oslobodenia a spásy celého ľudstva. J. Carter, tak ako Bush, prežil duchovné prerodenie. Ronald Reagan, ktorého vídali v kostole zriedka, mal napriek tomu nemálo nadšených obdivovateľov medzi členmi evanjelickej cirkvi. Ale ani Carter, ani Reagan, neposudzovali svetské otázky podľa náboženských mierok a nikdy nevyužívali svoje náboženské presvedčenie na získanie politických výhod. Kdežto Bush systematicky porušuje tieto zásady.

Rast vplyvu južanov v Republikánskej strane a premena evanjelikov na politickú silu priviedlo k zmene celého politického procesu v USA. Počas mojej mladosti protestantskí ‚fundamentalisti' boli prehliadanou menšinou, predmetom posmechu Henryho L. Menckena (amerického spisovateľa, autora známych aforizmov - pozn. prekl.) a Sinclaira Lewisa (pozri jeho román Elmer Gantry), ktorí radi vtipkovali na účet ‚biblického pásma' USA.

Avšak v posledných rokoch pravicoví protestanti uzavreli spojenectvo s pravicovými katolíkmi v otázke potratov a s pravicovými judaistami v otázke Svätej zeme. Podobné aliancie dali evanjelikom určitý politický rešpekt.

Štatistické údaje o náboženskej príslušnosti sú preslávené svojou nepresnosťou, ale je možné, že sociologické centrum Pew (Pew Center for the People & the Press) má pravdu, keď tvrdí, že počet prívržencov evanjelickej cirkvi dnes už prevyšuje počet tradičných protestantov. Náboženskí pravičiari tvoria Bushovu politickú základňu a výsledkom je celkom nový jav v americkej histórii - prezidentská administratíva na teologickom základe.

Prvý Bushov výnos na poste prezidenta sa týkal vytvorenia kancelárie náboženských a komunitných iniciatív (Office for Faith-Based and Community Initiatives). Vo finančnom roku 2003, ako vyhlásil náš prezident na jednom zo zasadnutí v Bielom dome, vydelila federálna vláda náboženským organizáciám viac ako miliardu dolárov. Okrem toho žiadny z amerických prezidentov nepoužíval náboženské kritéria na riešenie svetských záležitosti tak často ako to robí Bush.

Typickým príkladom je negatívny vzťah administratívy k výskumu v oblasti kmeňových buniek, ktorý vyvoláva také znepokojenie u Nancy Reaganovej. Výskum kmeňových buniek dáva predpoklady na objavenie možnosti liečenia Alzhaimerovej choroby, diabetesu, AIDS, Parkinsonovej choroby a iných nemocí. Ale evanjelici protestujú proti takýmto výskumom. A preto aj Bush je tiež proti.

Ale nie menšie obavy vyvoláva využívanie cirkevných organizácii na politické ciele. Ako tvrdia New York Times, v jednom z dokumentov pripravených Bushovým predvolebným štábom ‚je zapísaný plán aktívneho využitia légii kresťanských prívržencov na získanie ‚konzervatívnych cirkví' a ich prívržencov na Bushovu podporu, až po odovzdanie zoznamu veriacich, vedeniu kampane.

Nikto nemá pochybnosti o úprimnosti Bushovho náboženského osvietenia. Nebol by v súčasnosti prezidentom, ak by duchovné prerodenie nedalo jeho životu nový zmysel, cieľ a disciplínu. Vykúpenie na úkor viery v Boha ho zmenilo na osobnosť a politického lídra.

Ale ako poznamenal spisovateľ Bob Woodward v knihe Bush ide do vojny: Prezident spojil osud krajiny a vlastné predurčenie s ideou o grandióznom zámere Hospodina. Vo vyhláseniach nášho prezidenta zaznieva presvedčenie mesiáša.

Ako hovorí pán Dooley, hrdina, ktorý je výtvorom fantázie Finleya Petera Dunnea - fanatik je človek, ktorý robí to, čo by podľa jeho názoru robil Hospodin, ak by správne chápal situáciu. Najnebezpečnejší ľudia v súčasnom svete sú tí, ktorí presvedčili sami seba, že oni plnia božiu vôľu.

Lincoln toto všetko vyjadril v inauguračnom prejave po zvolení za prezidenta na druhé volebné obdobie. Nepriatelia v občianskej vojne, poznamenal, čítali tú istú bibliu a modlili sa k tomu istému bohu. Jedni i druhí žiadajú Hospodina o pomoc v boji s nepriateľom. A potom povedal: ‚Nebudeme súdiť aby sme neboli súdení. Všemohúci má vlastné zámery.'


Info
 
Historik Arthur Schelsinger mladší bol jedným z hlavných poradcov prezidenta Kennedyho. Jeho najnovšia kniha - prvý diel pamätí pod názvom Život v 20. storočí: všetko začínalo nevinne. ('A Life in the 20th Century: Innocent Beginnings')

Článok bol uverejnený v Los Angeles Times, USA, 26. októbra 2004.


Copyright © 2000—2004 Spoločnosť PROMETHEUS, Grosslingova 8, 811 09 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk