BOH
HOLBACH
Základom každého náboženstva je existencia boha. Zdá sa, že len málo ľudí pochybuje o jeho existencii. Lenže práve tento najdôležitejší článok viery každého náboženstva je predovšetkým kameňom úrazu pre každého mysliaceho človeka. Prvý článok každého katechizmu bol a vždy bude nerozlúštiteľnou hádankou.
Metafyzickými úvahami sa dospelo k záveru, že boh je číry duch. Dostala sa v tomto ohľade dnešná teológia aspoň o krôčik vpred v porovnaní s teológmi divochov? Divosi uznávajú za pána vesmíru akéhosi veľkého ducha. Divosi tak ako všetci nevedomci pripisujú pôsobeniu duchov všetky javy, o skutočných príčinách ktorých sa nemožno presvedčiť z vlastnej skúsenosti. Spýtajte sa divocha, čo spôsobuje, že vaše hodinky idú. Odpovie vám: Duch. Spýtajte sa našich učencov, kto pohybuje vesmírom. Povedia vám: Duch.
Aby sme sa presvedčili o nemožnosti existencie boha, stačí, keď počúvame nejakého teológa, ako hovorí o ňom. Ledva otvorí ústa, hneď zbadáme, že všetko, čo vraví o bohu, je naskrze nezlučiteľné s vlastnosťami, ktoré mu pripisuje. Čo je teda boh? Je to abstraktný pojem, slovo vymyslené na označenie skrytej sily prírody. Alebo je to matematický bod, ktorý nemá dĺžku, šírku ani výšku. Istý filozof (Dávid Hume) veľmi vtipne podotkol o teológoch, že rozriešili povestný Archimedov problém; v nebi našli taký pevný bod, odkiaľ môžu hýbať vesmírom.
(Holbach má na mysli legendárnu Archimedovu vetu "Dajte mi bod, na ktorý by som sa mohol postaviť a ja vám pohnem zemeguľu!")
|
