SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z iných zdrojov
Teológia - "kráľovná vied" - vo vyhnanstve

[25. 1. 09]

Boris Falikov (Preklad Prometheus)

Boj ruského bohoslovia za uznanie svojho vedeckého statusu bude sotva úspešný.

Na prahu nového roka komisia Ministerstva školstva odmietla zaradiť teológiu do zoznamu vedeckých špecializácii popri filozofii náboženstva a religionistike. To znamená, že bohoslovie tak ako dosiaľ nebude mať priestor v svetskom vysokom školstve. Podľa očitých svedkov najrazantnejšie proti nemu vystúpili zástupcovia prírodných vied. To je pochopiteľné. Podľa ich mienky bohoslovie v žiadnom prípade nemôže ašpirovať na vedeckosť.

A v podstate nijako nesúvisí s poznaním, nakoľko patrí do oblasti viery. Celá táto argumentácia je dobre známa napríklad z listu akademikov prezidentovi v lete 2007, ktorý vyvolal škandál. Nie menej sú známe výhrady náboženských predstaviteľov. Teológia je veda, používa tie isté nástroji, ako aj filozofia, viera je viera, ale bez poznania sa nezaobíde.

Natoľko principiálny odpor je odsúdený na to, že bude zdĺhavým. Rozhodnutie Ministerstva školstva bude určite spochybňované. A vyjasňovanie vzťahov bude pokračovať v roku 2009. Pripomína to Kiplinga: „Západ je Západ, Východ je Východ, ale nikdy sa nestretnú.“ Zdá sa, že keď namiesto Západu dáme vedu a namiesto Východu náboženstvo, brilantná formulka zažiari nanovo.

Ale ochrancovia bohoslovia nezriedka ukazujú práve na Západ. Tam vraj v univerzitách teologické fakulty existujú. To je bezpochyby pravda. Ešte aby tam neboli. Veď tie univerzity vznikali v Stredoveku ako centrá bohosloveckých štúdií. Teológia v tej dobe bola kráľovnou všetkých vied. Jednako v procese sekularizácie podľahli zosvetšteniu i univerzity. Teológia tam viac nekraľuje. Ba čo viac, fakticky jej odmietli vedecký status a nie je súčasťou učebných programov v prírodovedných, ba dokonca ani humanistických oddeleniach.

Teologická fakulta si hovie vzdelávajúc diplomatických pastorov a duchovných. Táto tendencia vznikla ešte začiatkom devätnásteho storočia. Friedrich Schleiermacher, vôbec neodôvodňoval existenciu teológie na Berlínskej univerzite tým, že je to kráľovná všetkých vied, ale mimoriadnou štátnou nevyhnutnosťou. Významný bohoslovec uvažoval takto: univerzita pripravuje lekárova a právnikov, bez nich sa štát nezaobíde. Ale nezaobíde sa ani bez lekárov duší, nuž nech sa míňa aj na ich prípravu.

Od tých čias pretieklo v riekach veľa vody. Vo väčšine západných krajín sa štát civilizovanie rozviedol s cirkvou (dokonca aj tam, kde sa to formálne neudialo, napríklad vo Veľkej Británii). To isté sa stalo aj s bohoslovím. Z univerzít ho nevyhnali, ale z oblasti vedeckého poznávania ho vypustili. Pri tom však nikto netvrdil, že viera je horšia, jednoducho je spojená so zmyslami a nie s rozumom. Nuž nech sa zaoberá svojou oblasťou.

Podobné rozdelenie práce sa zachovalo do druhej polovice minulého storočia, ale v jeho závere sa krehká rovnováha narušila.

Náboženskí vodcovia sa rozhodli trvať na tom, že obmedzenie náboženstva na sféru osobných zážitkov jednotlivca spôsobilo krízu morálky, preto je nevyhnutné vrátiť mu pôvodnú pozíciu v spoločnosti.

Týchto výziev sa chopili univerzitní teológovia: kvôli tomu aby hlas viery dostal váhu vo verejnej oblasti, je potrebné jej dať objektívny status. Začal sa boj za uznanie vedeckosti bohoslovia.

Teológovia uvádzali rôzne argumenty. Jedni tvrdili, že bohoslovie je budované podobne ako ostatné vedy na skúsenosti, jednoducho je to špecifická skúsenosť – skúsenosť viery. Druhí usudzovali, že viera je osobitná forma racionality a preto je potrebné dať jej možnosť súťažiť s inými formami. Ideálnym miestom na to je univerzita. Tretí vyhlásili, že bez teológie študenti humanitných vied nemôžu pochopiť vlastné špecializácie. Veď väčšina humanitných disciplín od etiky a psychológie po politológiu sa zrodila v náboženskom kontexte. Ale čoskoro sa vysvetlilo, že medzi bohoslovcami nie je málo takých, ktorí odopierajú teológii status vedy, odvolávajúc sa pri tom na bohoslovecké dôvody. Veď predmetom pochopenia teológie je Boh a on sa nachádza za hranicami rozumu.

A nemožno odhaliť pomocou logického usudzovania. Celá oblasť bohoslovia – apofatika – sa zaoberá výlučne týmto paradoxom. Iní pripomínajú, že Boh o sebe dáva vedieť prostredníctvom zjavenia a zjavenie je dostupné len tým, kto veria. Veda je naproti tomu otvorená pre všetkých. Z toho vyplýva, že teológia nie je veda. Medzi bohoslovcami sú i nafúkanci, ktorí vyhlasujú, že si neželajú byť jednoducho vedcami. Veď to znamená, že teológia uzná že je rovnocenná s inými vedami, ale ona je nepomerne vyššie. Nech hoci vo vyhnanstve ostáva kráľovnou.

Jednako, sotva sa niekto bude prieť, že si monarchovia vo vyhnanstve málo kedy udržia svoj blahobyt. V určitom rozsahu sa to vzťahuje i na teológiu. Keď sa zahovorí o finančných grantoch, štát ich dáva predovšetkým tým, ktorí majú vedecký status. Teológie sa najčastejšie toto rozdávanie netýka. V roku 2004 Najvyšší súd USA potvrdil rozhodnutie štátu Washington, ktorý odmietol dať štátne štipendia študentom bohoslovia. Len jeden sudca spochybnil rozhodnutie kolegov, aj pri tom sa odvolal na to, že právo na štipendium majú len tí študenti, ktorí ho študujú v svetskom význame.

Boj ruského bohoslovia za vedecký status je v mnohom spojený s jeho finančnou situáciou. Ak v spomínaných USA existuje dostatok konfesií, ktoré sú schopné financovať vlastné semináre a udeľovať bohoslovecké vedecké stupne bez štátnej podpory (hoci, kto by sa jej vzdal?), u nás to zatiaľ tak nie je. Z toho je pochopiteľná túžba dosiahnuť štátne financovanie cez uznanie bohoslovia za vedu.

Ale vykročiac na túto cestu, odsudzuje sa ruské bohoslovie na mimoriadne komplikované diskusie, ktoré je sotva schopné vyhrať. Ako ukazujú západné skúsenosti, jednota v tejto veci nie je ani medzi samotnými bohoslovcami, čo im veľmi prekáža konsolidovane vystupovať proti oponentom.

Zdá sa, že kvôli tomu aby zlepšili svoju finančnú situáciu, budú musieť ruskí bohoslovci hľadať iné cesty, ako je boj za uznanie vedeckého statusu ich disciplíny.

Prevazté z www.gazeta.ru


Na margo
 
Napriek silnému tlaku Ruskej pravoslávnej cirkvi, nedarí sa tejto rýchlo a ľaho prevalcovať všetky oblasti spoločnosti. Na odpor sa postavili vedecké kruhy, ktoré v súvislosti s viacerými klerikálnymi snahami, dokonca svoj odpor verejne manifestovali napísanim listu Ruskému prezidentovi.

Tento článok rozoberá zatiaľ neúspešný pokus Ruskej pravoslávnej cirkvi zaradiť bohoslovie medzi vedecké disciplíny.

Tak ako kreacionizmus i tieto snaženia by mali byť výstrahou pre našu spoločnosť, aby bola na pozore pred metastázovaním náboženstva do spoločenského života. Svoje skúsenosti napríklad so zavedením vyučovani náboženstva do škôl už máme, a nie su ničím na čo by sme mohli byť pyšní.


Copyright © 2000—2009 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk