SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Menej vážne ale k veci

Dve cesty hľadania pravdy


[11. 04. 10]

Em Twein

Veriaci často zvyknú hovoriť ľuďom, ktorí sa priznajú k svojej neviere, že Boha treba hľadať. Nuž áno, ale ako? Kde? U teológov, v Biblii?

J. Blanchard vo svojej brožúrke Najzávažnejšie otázky, ktorá vyšla v preklade u nás v roku 1991 píše: „život je plný otázok. Niektoré sú jednoduché, iné vážnejšie — a niektoré sú mimoriadne dôležité.“ Môžeme vrelo súhlasiť, začiatok nie je najhorší, ale dlho to pánu Blanchárdovi nevydrží. Už o jeden odstavec nižšie ide priamo k veci: „... Avšak najväčšie, najzávažnejšie otázky s týkajú Boha a nášho vzťahu k nemu. Nič nie je v živote také dôležité ako práve toto...“

Chápeme autora, jeho úlohou je propagovať Boha a robí to dôkladne. Už na druhej strane brožúry je kapitola Existuje Boh? To je podľa Blancharda základná otázka, ale jeho text pokračuje veľmi zvláštne: „Ak Boh neexistuje, nemá zmysel Ho hľadať.“

Nuž ak Boh existuje a autor ho vie hľadajúcim ukázať, je zrejmé, že netreba hľadať tiež. Blanchárd nám ho ukáže a hotovo. Ak ho však hľadá aj on, môže sa stať, že hľadáme to čo neexistuje. Na akej teórií je postavené tvrdenie, že Boh existuje? Dozvedáme sa, že jeho existenciu dokazuje existencia vesmíru. „Jediné uspokojivé vysvetlenie je toto: Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“

A je koniec hľadania, dôkaz je na svete. Aby sme správne pochopili, ako nám pomohol pán Blanchárd nájsť Boha tak si zrekapitulujeme: Hľadáme ho preto, lebo existuje. Dôkazom jeho existencie je existencia vesmíru, ktorý stvoril. Rozumné? Nie veľmi.

Ak sa obrátime k Biblii tiež dostávame odpovede. Rôzne. Raz krvavé, raz zábavne. Biblia sa nezaťažuje tým, ako z jedného Adama zlepeného z hliny a jednej Evy, ktorú Boh urobil z jeho rebra, môže vzniknúť celé ľudstvo bez toho aby došlo k incestu, čo je pohlavný styk medzi blízkymi príbuznými, ktorý je vo väčšine národov západnej civilizácie a nimi kolonizovanými národmi považovaný za zločin. A tento zločin sa deje v Biblii aj opakovane.

Napríklad po niekoľkých incestom vytvorených generáciách začali ľudia hrešiť čoraz badateľnejšie. Preto sa Boh rozhodol, že je ľudstvo potrebné zničiť a začať odznova. Noe zobral na palubu svojho zaoceánskeho korábu po dvojici z každého živočícha, a ostatní sa utopili v celosvetovej potope. Vrátane vodných živočíchov :-). No a vďaka Noemovej rodine sa ľudstvo opäť incestom rozvíjalo jedna radosť.

Ideme ešte hľadať pána Boha? Kde, v ktorom kúte tohto bohom zabudnutého vesmíru sa asi nachádza? Hľadajme, ale pozrime sa na to z inej strany. Zo strany rozumu.

Iný autor Erik Newth vo svojej knihe Hľadanie pravdy, ktorá vyšla na Slovensku v roku 1999 hovorí tiež o hľadaní a zvedavosti. Ten však má trochu iný názor, ako Blanchárd. Hneď v úvode nám prezradí, kde ľudia a teda aj pán Blanchárd našli boha — vo svojej nevedomosti si ho vymysleli.

„Každodenné javy a predmety ako slnko a hviezdy, blesk a hrom (aj narodenie dieťaťa) boli pre pračloveka zahalené rúškom tajomstva. Ale chýbali mu pritom všetky pomôcky, ktoré máme dnes. Napríklad je ohromne užitočné zapísať zvláštny jav, ktorý sme videli, a svoj dojem z neho, ale písmo bolo objavené len pred 5500 rokmi. Dovtedy všetky vedomosti, ktoré si ľudia neodovzdávali z pokolenia na pokolenie ústnou formou, upadali do zabudnutia.

Nie je teda ťažké pochopiť, prečo ľudia za všetkým nevysvetliteľným videli bohov. Boha si predstavovali ako osobu s oveľa väčšou mocou nad prírodou, ako mal človek: Boh bol neviditeľný, ale niekedy nadobúdal podobu zvieraťa či človeka. Bohovia mali vždy nejaký zámer. Možno chceli potrestať ľudí za to, že sa zle správali, alebo ich odmeniť, ak boli s ich správaním spokojní. Bolo dôležité uspokojiť bohov, a preto sa k nim ľudia modlili, dávali im dary, aby si tak zabezpečili bohatú úrodu, dobré počasie a veľa detí.“

A je to! Blanchárd nás chce uchlácholiť v roku 1991, ale Newth nám v roku 1999 slovenským jazykom hovorí: „Viera v boha znamenala pre ľudí veľa a pre mnohých je stále dôležitá. Problém však spočíva v tom, že ľudia sa často v mnohých otázkach uspokojujú s vysvetlením, ktoré im ponúka náboženstvo.“

Nuž nie nadarmo sme si dali pomenovanie Homo sapiens sapiens — človek rozumný. Človek je nadelený rozumom a preto ho má používať, nie slepo veriť a už vôbec nie veriť teológom. Veď v súvislosti s ich bohatými „vedomosťami“ o Bohu, ktorého nikdy nestretli, nevideli... sa o nich nie bez racionálneho základu zvykne hovoriť, že teológ je človek, ktorý v tmavej miestnosti bez okien a dverí chytil čiernu mačku, ktorá tam nikdy nebola.


Na margo

O tom, aké sú možné dve protichodné cesty hľadania a nájdenia hľadaného, trochu ľahším tónom.


Copyright © 2000—2010 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk