SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Deň Zeme
Svet bez nás
Rúcanie príbytkov
[26. 4. 09]

jaro.jpg, 86 kBKeď odídeme, odplata prírody za našu mechanizovanú nadutosť a povýšenosť príde v podobe vody. Najskôr napadne drevenú rámovú konštrukciu, najrozšírenejšiu techniku stavby obytných budov v rozvinutom svete. Začne strechou, pravdepodobne vyrobenou z asfaltu či bridlicových škridiel, so zárukou na dvadsať až tridsať rokov, ktorá sa však netýka okolia komínu, kde vzniknú prvé trhliny. Keď na vytrvalé naliehanie dažďa povolí tesnenie, pod škridly prenikne voda. Rozleje sa po vrstvách obloženia s rozmermi 122 x 244 centimetrov vyrobených buď z preglejky, alebo - ak ide o novšiu stavbu - z drevotrieskových panelov pozostávajúcich zo 7,5- až 10-centimetrovej drviny zlepenej živicou.

Ak je budova novšia, nemusí byť nevyhnutne kvalitnejšia. Werner von Braun, nemecký vedec, ktorý vypracoval americký vesmírny program, zvykol rozprávať príbeh o plukovníkovi Johnovi Glennovi, prvom Američanovi, čo obletel Zem. „Niekoľko sekúnd pred štartom, keď Glenn sedel pripútaný remeňmi v rakete, ktorú sme preňho vyrobili - na tento okamih sa sústredilo všetko ľudské úsilie -, viete, čo si zamrmlal? ‚Preboha! Sedím na kope šrotu!“

Aj vy vo svojom novom dome sedíte v čomsi takom. Na jednej strane je to správny prístup: tým, že staviame také lacné a ľahké budovy, využívame menej svetových zdrojov. Na druhej strane mohutné stromy, z ktorých sa stali veľké drevené stĺpy a trámy, čo ešte stále tvoria oporu stredovekých európskych, japonských a raných amerických stien, sú dnes priveľmi vzácne a zriedkavé, takže si musíme vystačiť s menšími doskami a zvyškami zlepenými dokopy.

Živicou, aká sa nachádza sa vo vašej cenovo výhodnej drevotrieskovej streche, nepremokavej hmote vyrobenej z formaldehydu a fenolových polymérov, natreli aj nechránené hrany dosiek; jej účinok však nie je večný, pretože popri klincoch preniká vlhkosť. Čoskoro začnú hrdzavieť a ich zovretie povolí. O chvíľu to zapríčiní nielen preniknutie vody do interiéru, ale aj narušenie stavby. Drevené obloženie pod strechou totiž spája jeden nosník s druhým. Tieto prefabrikované podpery, spojené kovovými platňami, majú za úlohu zabrániť klesaniu strechy. Len čo sa však obloženie poškodí, naruší sa aj integrita stavby.

Keď gravitácia zvýši napätie pôsobiace na nosníky, 0,6-centimetrové klince, upevňujúce teraz už zhrdzavené spojovacie platne, z vlhkého dreva pokrytého chlpatou vrstvou zelenkastej plesne vypadnú. Pod vrstvou plesní sa ťahajú nitkovité vlákna nazývané hýfy a vylučujú enzýmy, rozkladajúce celulózu a lignín na potravu vhodnú pre huby. Rovnaký proces prebieha v podlahe. Ak žijete v oblasti, kde mrzne, po ochladení praskne potrubie a cez okná, ktoré porozbíjali zobáky vtákov a prehýbajúce sa steny, začne fúkať vietor. Aj tam, kde sklo zostalo nedotknuté, sa popod okenný parapet záhadným, no neúprosným sp6sobom prediera dnu dážď a sneh. Ako drevo hnije, nosníky padajú a opierajú sa jeden o druhý. Napokon sa steny nachýlia nabok a strecha sa prepadne. Strecha stodoly s otvorom s rozmermi 46 x 46 centimetrov sa pravdepodobne zrúti do desiatich rokov. Váš dom možno vydrží 50, nanajvýš 100 rokov.

Kým sa rozvíja táto pohroma, dnu už žijú veverice, medvedíky čistotné a jašterice a do suchých stien si vyhĺbili hniezda. Z druhej strany si zasa preďobali cestu datle. Ak im aj spočiatku cestu zahatal údajne nezničiteľný obklad z hliníka, vinylu či dosiek Hardie (vyrobených z portlandského cementu, celulózy a vláken a nevyžadujúcich nijakú údržbu), počkali si približne sto rokov, kým sa väčšina tohto materiálu nezrúti na zem. Farba, ktorou ho impregnovali v továrni, prakticky zmizla, a keď voda začne prenikať do rezných plôch a dierok po klincoch, baktérie pretriedia organickú hmotu a zanechajú po sebe minerály. Odpadnutý vinylový obklad, ktorého farba už dávno začala blednúť, je teraz krehký a popraskaný, pretože zmäkčovadlá zdegenerovali. Hliník je v síce v lepšom stave, no na jeho povrchu sa hromadia soli rozpustené vo vode a vyžierajú drobné jamky s bielym zrnitým povlakom.

Dlhé desaťročia oceľové potrubia určené na vykurovanie a chladenie chráni zinková galvanizácia, dokonca aj po tom, čo na ne začali pósobiť prírodné živly. Voda a olej sa však sprisahali, že ju premenia na oxid zinočnatý. Niekoľko rokov po zmiznutí ochrannej vrstvy sa obnažený tenký oceľový plech rozloží. Oveľa skór sa však už vo vode rozpustná sadra, nachádzajúca sa v suchej stene, vyplavila späť do zeme. Zostal teda zdroj všetkých problémov, komín. Stojí síce aj po sto rokoch, no tehly začali vypadávať a rozbíjať sa, pretože vápenná malta, vystavená výkyvom teploty, sa drobí a mení na prášok.

Ak vlastníte bazén, dnes je z neho obrovský kvetináč plný bud‘ potomstva ozdobných stromčekov, ktoré sem priviezol projektant, alebo vykázaných póvodných rastlín, ktoré na okraji štvrte čakali na príležitosť znovu dobyť územie. Ak mal dom suterén, takisto ho naplní póda a rastlinný život. Okolo plynového potrubia, ktoré do sto rokov zhrdzavie, sa ovíjajú ostružiny a divý vinič. Biela plastová kanalizácia z PVC na miestach vystavených svetlu zožltla a stenčila sa, pretože chloridy sa premenili na kyselinu chlorovodíkovú. Kanalizácia sa rozpustila a spolu s ňou odišli aj polyvinyly. Pomerne neporušené zostali iba kúpeľňové kachličky - pálená keramika sa totiž vyznačuje podobnými chemickými vlastnosťami ako skameneliny -, aj ony však teraz ležia na kope spolu s opadaným lístím.

 


Na margo

Od roku 1970 celosvetovo oslavujeme 22. apríla Deň Zeme. Je to deň, ktorý je poznamenaný v kalendári humanistov.

Z pohľadu humanistov pozeráme na Zem, ako na náš domov, ktorý je potrebné chrániť kvôli človeku a žiaľ, ako sa ukazuje aj pred človekom. Pohľad humanistov na svet a človeka je komplexný. Nevytrhávaju z kontextu riešenie chudoby, ochranu prírody, slobodu myslenia, právo na život... Preto aj Deň Zeme je len ďalším z dní, kedy si pripomíname potrebu žiť v súlade s ideálmi humanizmu na prospech nás všetkých.

Text je z knihy Svet bez nás, ktorú napísal Alan Weisman a vydal IKAR v roku 2008. Kniha skvelým spôsobom ukazuje vplyv človeka na Zem. Vybraný text ukazje, ako sa príroda vysporiadá po odchode človeka s tým, čo človek vytvoril


Copyright © 2000—2009 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk