SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z nášho - vášho PROMETHEA
Môj život bez náboženstva
M. D., stredoškolský učiteľ, 30 rokov, Bratislava

Ako človek bez náboženského vyznania si spätne uvedomujem, aké šťastie som mal, že som sa narodil do rodiny, ktorá mi v detstve nevštepovala do mysli žiadne apriórne večné pravdy. Tým pádom som mohol slobodne uvažovať o množstve svetonázorových koncepcií a vytvoriť si na ne svoj vlastný pohľad. Nakoľko som sa narodil v r. 1976, moje detstvo nebolo poznačené manipulátorskými vplyvmi cirkvi v školskom prostredí, čo tiež považujem za pozitívny faktor formovania môjho zmýšľania.

Rozhodol som sa pre štúdium filozofie na FF UK, ktoré som aj úspešne absolvoval, čo zaiste prispelo k istej dávke kritickosti a racionality pri skúmaní rôznych svetonázorových koncepcií. Počas vysokoškolských štúdií som sa spoznal so študentkou architektúry, ktorá bola členkou tzv. Moonovej sekty (Cirkev zjednotenia, Aliancia za čistú lásku a pod.). Možno nič zvláštne, keby nešlo o moju prvú lásku. Náš vzťah, samozrejme, narážal na prekážky, ktoré sa objavovali práve v súvislosti s vplyvmi danej sekty: čím viac som ju spoznával, tým viac ma zraňovalo poznanie, že mám do činenia s osobou, ktorej pôvodná identita bola nahradená tzv. sektárskou identitou - videla vo mne diabla (ako aj vo svojej matke), trpela fóbiami z odchodu zo sekty, čo však bola jediná cesta rozvoja nášho vzťahu, nakoľko Moonova sekta prísne zakazuje akékoľvek partnerské vzťahy svojich členov s ľuďmi mimo sekty. Náš rozchod napokon spočíval v jej vsugerovaných obavách, že urazila duše predkov, že sa jej musia narodiť postihnuté deti, že ju navždy do pekla zatratí boh, s ktorým sa počas meditácií rozprávala atď. Záujemcov o podrobnejšiu symptomatiku závislosti od náboženských siekt odkazujem na publikáciu Stevena Hassana Jak čelit psychické manipulaci zhoubných kultů. Táto skúsenosť bola pre mňa prvou, ktorá ma doslova omráčila - pokiaľ ide o vnútornú organizovanosť náboženských skupín a o ich deštrukčný vplyv na psychiku inteligentných ľudí.

Pristúpim však k druhej skúsenosti, ktorá je spojená s rímskokatolíckou cirkvou. Priateľa, ktorého smrť má táto cirkev na svedomí, som spoznal práve v období, keď sa prehlbovali jeho kontakty s katolíckou cirkvou. Vyrastajúc v ateistickej rodine sa v dospelosti priklonil ku katolíckej viere, vo veku asi 25 rokov sa dal pokrstiť a osvojoval si učenie a postoje katolicizmu. Nič zlé by na tom nebolo, keby to však nerozložilo jeho psychiku neustále vštepovanými pocitmi viny. Raz mi povedal: „Maroš, ak nenájdeš boha, skončíš samovraždou.“ Žiaľ, pár týždňov na to môj priateľ spáchal samovraždu, nakoľko sa nedokázal vyrovnať s nárokmi toho dobrotivého boha. Zabili ho pocity viny implantované kresťanským učením.

Keď som svojmu spolužiakovi na VŠ opisoval psychické problémy mojej bývalej priateľky z Moonovej sekty, tak mi oznámil, že presne rovnakými štádiami prechádzal aj on, keď sa usiloval vymaniť spod vplyvu katolíckej cirkvi, v učení ktorej bol vychovávaný. Rovnaké fóbie, rovnaké pocity viny, rovnaká iracionalita. Spod vplyvu cirkvi sa, pokiaľ viem, dostal, no krátko po ukončení štúdia spáchal samovraždu. Osobne som presvedčený, že na zraňovaní jeho psychiky mala veľký podiel práve kresťanská výchova.

Tieto skúsenosti ma k ateizmu nepriviedli, iba mi ukázali, že náboženstvo, v ktoré som nikdy neveril, nie je iba neškodnou masovou halucináciou či ópiom ľudstva, ale je to jeden z najnebezpečnejších prvkov, ktoré môžu ničiť myseľ a život ľudí.

Svoj názor na svet, ľudskú spoločnosť a moje miesto v nej som si vytvoril na základe vzdelávania sa a skúseností.

Považujem za zavádzajúce hovoriť o existencii boha, kým diskutujúci nedisponuje definíciou pojmu „boh“, nakoľko podľa mňa slovo „boh“ reprezentuje zmysluprázdny pojem.

V otázke morálnych názorov a postojov - či už v oblasti medziľudských vzťahov alebo v oblasti osobnej mravnej zodpovednosti - sa usilujem riadiť princípmi autonómnej morálky. Morálky, ktorá iste nie je dokonalá (nakoľko chýba princíp určujúci jej dokonalosť), ale ktorá rozhodne nenapáchala toľko škôd a utrpenia ako morálka, ktorá sa vyhlasuje za dokonalú a pritom vraždí v mene iracionálneho náboženstva.


4 / 2006

Vyberáme z najnovšieho – 4. čísla časopisu PROMETHEUS.

V 3. čísle Promethea sme Vás vyzvali, aby ste sa zapojili do našej ankety na tému Môj život bez náboženstva. Uverejňujeme jednu vašich odpovedí.


Copyright © 2000—2006 Spoločnosť PROMETHEUS, Gunduličova 12, 811 05 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk