SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z nášho - vášho PROMETHEA

Humanizmus a tolerancia


Matej Beňo

Nedávno sa v jednom slovenskom denníku objavila správa, že podľa výskumu agentúry MVK „Človek nie je dielom evolúcie, ale stvoril ho Boh; myslí si to takmer 49 percent ľudí na Slovensku. Viac ako 33 percent uznáva evolúciu a takmer 28 percent opýtaných verí, že celý chod dejín určuje Boh.“

Správu som si prečítal a poslal som ju pre jej zaujímavosť elektronickou poštou svojmu priateľovi. Na druhý deň mi trochu podráždene odpovedal, že je prekvapený výsledkami prieskumu a prečo iba tretina respondentov verí Darwinovej evolučnej teórii? Na záver krátkeho komentára emotívne dodal „Nemám Slovákov rád…“

Viem, že to s tou neláskou nemyslel doslova a jeho slovám som rozumel tak, že výsledky zisťovania jeho predpoklady sklamali. Môj priateľ je vedec, biológ, ateista, humanista, tolerantný, otvorený, láskavý a obetavý človek, ktorý má vždy úctu a rešpekt voči faktom. Dobre vie, že v školách na Slovensku sa už desaťročia vyučuje Darwinova evolučná teória. Podľa všetkého však asi nedocenil fakt, že cesta od osvojovania istej, hoci aj takej významnej teórie v škole k svetonázorovému presvedčeniu každého študenta v duchu danej teórie nie je ani priamočiara, ani istá.

Upieranie práva na názor

V tomto prípade ma však zaujala iná stránka opísanej situácie. Charakterizoval by som ju ako problém osobného postoja človeka k faktom a skutočnostiam (aj ich nositeľom), ktoré sa líšia alebo sú v rozpore s jeho vlastnými hodnotami a presvedčeniami.

Veľmi často niektorí nábožensky veriaci ľudia reagujú na ateistov negativististicky (pohan, diabol, neznaboh!). A naopak, niektorí ateisti reagujú na veriacich aj odmietavo, podráždene, podceňujúco (svätuškár, modlár, zadubenec!). Vyplýva to z viacerých príčin. Najmä z tej, že človek reaguje na vzťah so svetonázorovo inak orientovaným človekom v istých situáciách tak, ako keby ho inak mysliaci, cítiaci, veriaci človek ohrozoval. Vo vyhranených situáciách to môže byť aj pravda. Napr. vtedy, keď človeku inak svetonázorovo orientovaný človek alebo skupina ľudí upierajú právo na názor, jeho vyjadrenie a stelesnenie v praktickom živote a jeho prejavoch.

História ľudstva, ale aj súčasnosť pozná, žiaľ, až priveľa príkladov prenasledovania, ponižovania, ba i likvidácie neveriacich veriacimi, veriacich inak veriacimi, málo veriacich viac veriacimi, nesprávne veriacich pravovernými…, lebo až do takýchto rozmerov nastolený problém prerástol a pretrváva aj dnes.

Jeden pohan, druhý ateista

Človek sa spravidla dobre cíti v skupine alebo spoločenstve, ktoré uznáva súhlasné hodnoty s jeho hodnotami. Naopak to však celkom neplatí alebo prinajlepšom to platí menej často. Svetonázor osobnosti vyvoláva vážne „obranné“ reakcie v psychike človeka vtedy, keď sa dostane do rozporu s vonkajšími vzťahmi, do ktorých jeho nositeľ zámerne alebo živelne vstupuje.

Na ilustráciu úvahy použijeme príklad z knihy svetoznámeho vedca, biológa a lekára H. Selyeho, ktorý opísal nasledujúcu príhodu: „V jednom laboratóriu pracovala na probléme kalcifylaxie rímskokatolícka mníška z USA, hind z Indie a komunista z Československa a svoje výsledky nakoniec uverejnili v spoločnej publikácii. Tesne pred tým, než sa mníška vrátila do kláštora, pozvala ju moja manželka na nedeľnú večeru na rozlúčku a pri tejto príležitosti sme si rozprávali o živote na našom kozmopolitnom ústave (pracovali v ňom príslušníci 24 národov — pozn. M. B.). 'Viete, pani Seleyová,' povedala mníška, 'spočiatku to bolo trochu divné pracovať za takýchto podmienok a cítila som, že v niektorých svojich pochybnostiach sa musím poradiť so svojím otcom – spovedníkom, ale po niekoľkých týždňoch som si začala uvedomovať… je mi skutočne ťažko hovoriť niečo iné… ale jeden z tých ľudí je pohan a druhý ateista… skutočný ateista! A tu z vôle Božej a prinútená okolnosťami som pracovala s nimi bok po boku. Ale viete, človeka priam udivuje, že inak sú to inteligentní a veľmi príjemní ľudia… obidvaja!“' (Seley, H.: K záhadám vědy. Praha, Orbis 1975)

Iný príklad vyberáme z rozhovoru s uznávaným slovenským výtvarným umelcom, ktorý spomína a vypovedá o sebe aj toto: „Naša mama nám vierou vštepovala názor, že Pán Boh je všade a musíme sa správať tak, aby sme sa pred ním nemuseli hanbiť. Keď sme dospeli, interpretovala názor trochu inak, teda tak, že vie, koho vychovala a že nám verí. Táto jej viera v nás, nás vychovávala ďalej. Ja napríklad o viere v Boha vôbec neuvažujem. Považujem to za samozrejmosť. Čudujem sa, ak je dakto schopný spochybňovať to. Považujem za drzosť, ak si niekto myslí, že to, čo sa nedá dokázať, nie je pravda. To dokáže iba obmedzený človek. Pán Boh je silnejší ako ja. Dal len šancu, aby som na sebe pracoval…“ (Očenášová-Štrbová, S.: Obdarení ľudskosťou. In: Literárny dvojdvojtýždenník, roč. 17, 2004, č. 26-27, s. 9).

Skratové reakcie

Príkladov by sme mohli uviesť veľa a v životnej praxi sa s nimi stretol zaiste každý z nás v rôznych obmenách a situáciách. Poznáme však prípady, keď vedľa seba žijú svetonázorovo rôzne, ba „protikladne“ orientovaní ľudia bez pocitu ohrozenia, slobodne a s úctou sa navzájom rešpektujú a akceptujú. Dokonca môžu byť takíto ľudia manželmi, súrodencami, členmi rôznych záujmových skupín…

Žijeme v sociálnom prostredí, ktoré sa vyznačuje pluralitou názorov, kultúr, kultov, vierovyznaní, ideológií… Vieme o tom, poznáme toto prostredie, chápeme a prijímame ho ako reálnu skutočnosť, no v istých situáciách, a to sa už vraciame na začiatok úvahy, usudzujeme skratovo a neadekvátne poznanej realite. Z vnútornej rovnováhy nás niekedy vyvedie na prvý pohľad nevinný fakt, životný prejav alebo konanie inak mysliacich.

Ak sa to stáva aj vám, nevešajte hlavu, lebo z času na čas má takéto problémy každý psychicky zdravý človek. Ak je však tento človek nielen zdravý, ale aj múdry, tak vie, že príčinou vzniku opísaných problémov nie sú inak mysliaci a veriaci ľudia. Príčiny sú totiž v ňom samom. Prečo? Nuž preto, že v načrtnutej situácii je postavený pred problém rozhodovania sa medzi dvoma povedzme konkurenčnými alternatívami – tou vlastnou a „cudzou“. Legitímne sú však obidve a v tejto rovine by sa problém nemal vyčerpať tak, že vlastnú pozíciu považujeme za lepšiu ako je iná (resp. sú iné).

Tolerancia nadovšetko

Z hľadiska morálky regulujúcej svetonázorovo pluralitnú spoločnosť je nad morálnym odsúdením nám cudzích hodnôt hodnota tolerancie. Alebo inak povedané, tolerancia je väčšie dobro ako každý náš pokus o posudzovanie iných podľa našich vlastných mravných noriem a svetonázorových presvedčení. Ak by to tak nebolo, potom by sme opäť dospeli len k neosvedčenému vzájomnému odsudzovaniu, ponižovaniu, urážaniu, prenasledovaniu, likvidovaniu…

V každom prípade pre humanizmus je typická tolerancia ako najvyššia mravná cnosť. Tolerancia je rozhodne a vždy hodnotovo vyššie ako každý, akokoľvek dobre, rozumne a pekne sa tváriaci pokus súdiť iných podľa vlastných, hoci aj humanistických kritérií.

Humanizmus v každom prípade končí tam, kde začína netolerancia k inak mysliacim a inak či v iné veriacim. Tolerancia humanizmu a tolerantnosť humanistov však vôbec neznamená vzdávanie sa humanizmu, lebo chápať a tolerovať názory iných neznamená vzdávať sa vlastného presvedčenia.

Preto rešpektujem názor tých 49 percent Slovákov, ktorí si myslia, že človek nie je dielom evolúcie, ale stvoril ho Boh. Nemyslím si, že by pre nich bol tento názor menej hodnotnou svetonázorovou a morálnou oporou, než akou je môj, hoc iný, pre mňa. Rešpektujem ich názor a mám ich rád, hoci s nimi v tomto prípade nesúhlasím.


1 / 2006
 
Vybrali sme pre vás z 1. tohtoročného (2006) čísla časopisu PROMETHEUS, ktorý vyhádza už druhým rokom.

Na našej stránke si môžete pozrieť celý obsah čísla 1/2006


Copyright © 2000—2008 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk