O nás    Čo robíme
Klerikalizmus
 Aktuality Názory    Odkazy ENGLISH 

PREDSTAVUJEME                   DOMOV                  

Dan BARKER -

predstaviteľ súčasnej generácie humanistov, spisobateľ - autor mnohých kníh o humanistickej výchove pre deti. Znama je aj jeho kniha, Losing Faith in Faith (Ako som stratil vieru vo vieru)

VÁŽENÝ PÁN TEOLÓG, (autor: Dan Barker)
(paródia listu Pána Boha , ktorý je písaný z neba pozemskému teológovi )
  (Preložené doslovne) (Internet: http://www.ffrf.org/lfif/theologian.html)

OBSAH
ODKIAĽ SOM SEM PRIŠIEL ?
NAČO JE TOTO VŠETKO ?
AKO MÁM ROZHODNÚŤ ČO JE SPRÁVNE A ČO NESPRÁVNE:

                                                                                                                          Vážený pán teológ, Mám zopár otázok a myslel som si , že vy by ste mohli byť tá správna osoba,ktorú by som sa mohol opýtať. Niekedy mi to pripadá nudné sedieť tu v nebi a nemať nikoho s kým by som si mohol porozprávať Myslím poriadne porozprávať, samozrejme nie tak ako s mojimi anjelmi, títo nemajú vlastnú vôľu a Ja som stvoril každú myšlienku v ich hlavách, čo ma veľmi nepovzbudzuje na besedy s nimi.
Samozrejme mohol by som sa rozprávať so svojím synom Ježišom a s treťou osobou Našej Svätej Trojice, ale pretože všetci traja sme jedno a to isté, niet ničoho, čo by sme sa mohli jeden od druhého dozvedieť. Každý z nás vie všetko to , čo ten druhý. Nemôžeme ani šachy spolu hrať. Ježiš ma niekedy volá „Otec", čo mi robí dobre, ale pretože sme rovnako starí a máme rovnakú moc, neznamená to veľa.
Vy ste vzdelaný. Vy ste skúmali filozofiu a svetové náboženstvá a získali ste titul, ktorý Vás oprávňuje diskutovať s niekým ako som Ja , hoci mohol by som si porozprávať s hocikým, dokonca s nevzdelanými veriacimi, ktorí zapĺňajú kostoly a lichotia mi s nekonečnými petíciami, ale veď vy viete ako to je . Niekedy my všetci túžime po výmene názorov s rešpektovaným kolegom. Vy ste čítali učené diela, napísali ste veľa - dokonca knihy ste písali o mne, takže ma poznáte lepšie ako hockto iný.
Možno , že ste prekvapený, že mám na vás dotazy .Nie nejaké rečnícke otázky na duchovné lekcie, ale také naozajstné otázky- na môj dušu! Nech vás to nešokuje, pretože som Vás napokon stvoril na svoj obraz. Vaša túha pátrať po podstate vecí je zdedená odo mňa. Dávať otázky je užitočné- pochádza to tiež odo mňa. Niekto raz povedal, že by sa vždy malo všetko dokázať a to čo je dobré uchovať.


Moja prvá otázka je:
 
ODKIAĽ SOM SEM PRIŠIEL ?
Nachádzam sa tu sediac v nebi, obzerám sa a vidím, že okrem mňa a vecí čo som stvoril tu nikto iný nie je.- žiadna bytosť, čo by so mnou súperila, ani hore nado mnou nič nevidím, čo by ma mohlo stvoriť, iba ak sa so mnou hrá na schovávačku. Na každý pád pokiaľ viem(a Ja údajne viem všetko ) niet tu nikoho iného okrem mňa v troch osobách a všetkých mojich stvorení. Poviete, že som vždy existoval Ja som sám Seba nestvoril., pretože ak by som to tak urobil, bol by som väčší ako som Ja sám.
Tak teda odkiaľ som sa tu vzal?
Poznám váš názor pokiaľ ide o Vašu existenciu. Viete, že príroda a najmä ľudská myseľ sú veľmi zložito usporiadané. Z toho usudzujete, že tu musí byť aj niekto čo to tak naplánoval. Tvrdíte, že ľudia musia mať nejakého stvoriteľa a Ja vám v tom nebudem odporovať.
A ako je to so mnou? Ja viem rovnako ako Vy, že moja myseľ je komplexná a zložitá, je o veľa zložitejšia ako Vaša myseľ, inak by som Vašu myseľ nemohol stvoriť. Moja osobnosť javí znaky organizovanosti a účelnosti. Niekedy som sám prekvapený aký som múdry .Ak si Vy myslíte, že vaša existencia je dôkazom plánovača, potom čo si myslíte o mojej existencii?. Či nie som skvelý? Či nefungujem správne? Moja myseľ nie je náhodná kopa zmätočných nesúvislých myšlienok, má všetky znaky toho, čo vy nazývate dôkaz premysleného plánu. Ak vy z toho vyvodzujete, že to mohol urobiť iba cieľavedomý plánovač, prečo si to nemám myslieť aj Ja?
Mohli by ste si myslieť, že takáto otázka je rúhanie, ale pre mňa taký hriech neexistuje. Ja sa smiem pýtať na čo sa mi zachce a Ja si myslím, že moja otázka je celkom oprávnená. Ak vravíte, že všetko vyžaduje plánovača a hneď na to poviete, že plánovač nie je potrebný na všetko (na Mňa nie je potrebný), či si sám sebe neprotirečíte? Nie je to argumentácia v začarovanom kruhu? Ja sa nechcem hádať o vašich argumentoch, iba som zvedavý, prečo je to pre vás správne odvolávať sa na plánovača. zatiaľ čo pre mňa to nie je správne.
Ak hovoríte , že Ja sa nemusím pýtať odkiaľ pochádzam, pretože som dokonalý a vševedúci, zatiaľ čo ľudia sú omylní, potom vôbec nepotrebujete argument plánovača. Už ste raz urobili predpoklad, že Ja existujem, v čom Vám ja nebudem prekážať. Je to však usudzovanie v začarovanom kruhu, čo vám môže pomôcť utešiť vás, ale mne to nepomôže dozvedieť sa odkiaľ mám Ja svoj pôvod odvodzovať.
Hovoríte, že Ja existujem od večnosti a naveky. Ja by som nemal proti tomu námietky, keby som vedel čo to znamená. Neviem si predstaviť svoju večnú existenciu, pretože až tak dávno dozadu sa nepamätám. Trvalo by mi to večnosť rozpamätať sa naspäť až na večnosť, čo by mi neponechalo čas robiť hocičo iného, takže to je pre mňa nie možné potvrdiť že existujem od večnosti. A keby to bola pravda, prečo je večné cennejšie ako časové? Či je dlhá kázeň cennejšia ako krátka kázeň? Čo vlastne znamená cennejší? Sú tlstí ľudia cennejší než chudí, alebo starší cennejší ako mladí?
Myslíte, že je to dôležité, že som vždy existoval. Teraz vám to neidem vyvracať, avšak moja otázka sa netýkala trvania mojej existencie, ale odkiaľ pochádzam, teda môjho pôvodu, nemyslím si, že problém je tým vyriešený, že som večný.. Chcem naďalej vedieť odkiaľ pochádzam.
Viem si predstaviť iba jedinú odpoveď a budem Vám povďačný ak k tomu zaujmete vaše stanovisko. Viem, že existujem. Viem, že som nemohol stvoriť seba samého. Viem aj , že nie je tu žiadny vyšší boh, čoby ma bol mohol stvoriť. Ak ho teda nenachádzam nad sebou, snáď by som mohol hľadať svojho stvoriteľa niekde pod sebou dolu. Snáď je to trochu špekulatívne , sledujte však moje myšlienky- možno, že vy ste ma stvorili.
Nebuďte šokovaný, že vám chcem zalichotiť. Keďže v mojej bytosti je dôkaz účelného diela plánovača a pretože nevidím nikde žiadne miesto odkiaľ by takýto plán mohol pochádzať som nútený hľadať plánovača, alebo plánovačov v samotnej prírode. Vy ste sám súčasťou prírody. Ste inteligentný - aspoň tak hovoria Vaši čitatelia. Prečo by som nemal nájsť odpoveď na moju otázku práve vo Vás.? Pomôžte mi z toho nájsť východisko.
Samozrejme ak ste ma vytvorili Vy, potom som nemohol Ja vytvoriť Vás. Príčina, prečo si myslím., že som vás stvoril Ja spočíva v tom, že vy ste ma na to priviedli, že som vás Ja stvoril. Často ste povedali, že Stvoriteľ môže vložiť myšlienky do vašich myslí. Nie je to azda možné, že vy ste vložili myšlienky do mojej mysli a tak teraz tu obaja sa čudujeme a a pýtame odkiaľ vlastne pochádzame.?
Niektorí z vás povedali, že odpoveď na toto všetko je záhada , ktorej iba Boh rozumie. Teda ďakujem pekne. Na jednej strane používate logiku , aby ste sa pokúsili dokázať moju existenciu, avšak akonáhle vás privedie logika do slepej uličky ihneď ju hodíte cez palubu a dovolávate sa „viery" a „záhad" Tieto slová môžu byť pre vás užitočné ako náhradka za fakty, alebo pravdu, ale pre mňa neznamenajú nič. Môžete predstierať, že táto „záhada" znamená niečo hrozne dôležitého, ale pre mňa to znamená iba, že to neviete,
Niektorí z vás hovoria, že som neprišiel odnikiaľ, že proste existujem. Hoci som vás počul aj rozprávať, že nič neprichádza od ničoho. Nemôže byť pravda jedno aj druhé.. Buď existujem, alebo neexistujem. Čo bolo príčinou toho, že existujem na rozdiel od toho ak neexistujem? Ja nepotrebujem k svojej existencii žiadnu príčinu, tak potom prečo potrebujete práve vy k vašej existencii príčinu? Pretože nie som spokojný s odpoveďou, že je to záhada, som nútený prijať jediné vysvetlenie, ktoré dáva aký taký zmysel . : Vy ste ma stvorili.
Je to tak strašná myšlienka? Viem , že si myslíte, že veľa iných bohov bolo stvorených ľuďmi: Zeus, Thor, Merkúr, Elvis.. Uznávate , že také božstvá majú svoj pôvod v ľudskej túžbe , potrebe, alebo strachu. Ak požehnaná viera tých mnohých miliárd jednotlivcov môže sa chápať iba ako výplod istej civilizácie,potom prečo neplatí to isté aj na vás. .Peržania stvorili Mithru, Židi stvorili Jehovu, a vy ste stvorili mňa.. Ak sa v tom mýlim, opravte ma.

ZAČIATOK
Moja druhá otázka znie:
 
NAČO JE TOTO VŠETKO ?
Možno že som vytvoril seba samého, možno že ma vytvoril nejaký iný boh,možno že ste ma vytvorili vy- nateraz to nechajme tak. Tak teraz som tu. Načo som tu? Mnohí z vás hľadajú vo mne zmysel života a ja sám som často tvrdil, že zmysel vášho života je tešiť ma. ( Pozri: Zjavenie 4:11) . Ak je vaším cieľom tešiť ma, čo je mojím cieľom? Potešovať seba samého? Je toto celý zmysel života? Ak Ja existuje pre svoje vlastné potešenie, potom je to sebecké. Vyzerá to ako by som vás stvoril iba na to, aby som mal živé hračky s ktorými by som sa hral. Nejestvuje žiaden iný princíp čo by som sa mu mal venovať? Niečo čo by sa dalo obdivovať zbožňovať a uctievať? Či som predurčený na večnosť preto, aby som tu sedel a zabával sa na tom ako ma iní uctievajú? Alebo mám uctievať seba samého? Aký to má zmysel?Čítal som vaše spisy o zmyslu života, a neberte mi za zlé- tieto majú zmysel iba v teologickom kontexte ľudských náboženských cieľov, hoci v podstate nemajú praktickú cenu v reálnom živote. Mnohí z vás tvrdia, že vaším cieľom života je docieliť dokonalosť. Keďže vy ako ľudské bytosti nemôžete ju vôbec dosiahnuť ( čo sami pripúšťate - a Ja súhlasím) snaha vylepšovať vás núti hľadať. Zamestnáva vás akosi. Dúfate , že jedného dňa budete tak dokonalí ako si to myslíte že som Ja. Pokiaľ ide však o mňa Ja už som dokonalý podľa vašej definície- preto ja už nemám takýto cieľ. Ja tu iba akosi prešľapujem na mieste. No stále si dávam otázku: načo som tu? Inak je to dobrý pocit , že existujem. Je to priam skvelé cítiť sa dokonalý. Ale to mi nedáva cieľ niečo robiť. Stvoril som vesmír s najrôznejšími prírodnými zákonmi, čo riadia všetko od zemetrasení až po galaktické zoskupenia, a beží to dobre samo od seba.. Musel som urobiť tieto prírodné zákony, pretože inak by som bol býval zahrnutý množstvom opakujúcej sa práce ako napríklad ťahať svetelné lúče cez celý vesmír, poťahovať padajúce predmety dolu smerom k zemi, poprišívať atómy ,tak aby vytvorili molekuly, a celé miliardy iných otravných prác, čo sa hodia viac pre otroka , ako pre Pána. Vy ste už objavili väčšinu týchto zákonov a už -už sa blížite k bodu, kedy budete schopní všetky zákonitosti zhrnúť do ucelenej predstavy Až to dosiahnete, budete vedieť všetko čo Ja viem, teda že už nemám vo vesmíre čo robiť. Je to tu hore ale otrava!.
Mohol by som síce stvoriť ďalšie vesmíry a ďalšie zákony, ale načo? Už som stvoril iné vesmíry. Stvoriteľská práca je pre mňa ako kýchnutie , vyskakuje to proste zo mňa. Mohol by som spustiť celé orgie stvoriteľstva. Stvoriť, stvoriť, stvoriť. Po čase sa každému sprotiví robiť to isté, tak ako by ste zjedli celú škatuľku čokolády a napokon cítite, že ten posledný kus vám už nechutí tak dobre ako prvý. Keď raz máte desať detí, či potrebujete dvadsať? ( Pýtam sa vás, NIE PÁPEŽA ) Ak je viac súčasne aj lepšie, potom by som musel splodiť nekonečný počet detí a nekonečný počet vesmírov. Ak by som sa na to mal prinútiť, bol by som otrokom.
Mnohí z vás tvrdia, že je nevhodné hľadať ciel vo vás samých, že to musí prísť z vonka. Aj Ja si to myslím. Iba že si neviem priradiť pre seba žiaden cieľ. Ak by som to urobil, musel by som hľadať k tomu dôvody. Musel by som aj zvážiť prečo som dal prednosť jednému cieľu pred druhým. A ak tieto dôvody prichádzajú zo mňa samotného , potom sa dostávam do uzavretej slučky zdôvodňovania. Pretože nemám vyššiu moc než akú mám, nemám ani žiadny cieľ. Nič prečo by som mal žiť. Všetko to nedáva žiaden zmysel.
Iste, mohol by som zmysel udeliť vám- aby ste ma potešovali tým , že docielite dokonalosť, alebo hocičo iného, ale to všetko sa týka výlučne vás, Či vás to ani trochu neznepokojuje, že samotný zdroj zmysluplnosti pre váš život, sám nemá žiaden vlastný zmysluplný životný cieľ? A ak je tomu tak, či to neznamená súčasne , že ani vy nemáte žiaden zmysel pre vás samých?
Ste spokojní s odvolávaním sa na vonkajší zdroj, ktorému pripisujete vašu vlastnú zmysluplnosť, tak prečo to samé odopierate mne? Ja chcem byť tiež šťastný a chcem to šťastie nájsť v niečom inom než vo mne samotnom.. Je to azda nejaký hriech?
Ale keď si myslíte , že mám právo a môžem nachádzať šťastie v sebe samom a vo veciach čo som stvoril, potom prečo by ste vy nemali mať aj vy to samé právo? Vy , ktorých som stvoril na môj obraz?
Viem, že niektorí z vás navrhovali riešenie na tento problém. Nazývate to „láska". Myslite si, že som tu hore sám opustený a že som stvoril ľudí, aby som uspokojil svoju túžbu po vzťahu s niečím , mimo svojej vlastnej bytosti.Samozrejme toto nikdy nemôže fungovať, pretože pre mňa je nemožné stvoriť niečo, čo nie je súčasťou mňa samého, ale povedzme, že sa o to pokúsim.Povedzme, že stvorím ten mechanizmus, ktorý nazvem „slobodná vôľa", ktorý umožní ľuďom určitú voľbu. Ak vám dám túto moc ( hoci je to isté rozdávanie moci, pretože okrem mojej moci, žiadna iná neexistuje ) niektorí z vás môžu sa rozhodnúť nemilovať ma, iní zase sa môžu rozhodnúť milovať ma. Toto vyzerá pekne na papieri ,ale miliardy ľudí sa rozhodlo nemilovať ma, takže musím niečo urobiť s týmito odpadlíkmi. Nemôžem už zrušiť , že boli stvorení.Ak mám jednoducho zničiť všetkých neveriacich, mohol som to urobiť aj inak.Mohol som stvoriť iba samých veriacich. Pretože som vševedúci bol by som dopredu vedel, ktoré z mojich stvorení budú mať tendenciu zvoliť si mňa, čo by nevyvolalo žiaden konflikt so slobodnou vôľou., pretože takí čo by si ma nezvolili by proste neboli stvorení ( mohlo ba sa to nazývať: NADPRÍRODNÝ VÝBER ) Bolo by to oveľa blahosklonnejšie ako peklo. Nemožno mať však vzťah lásky s niekým čo vám nie je rovný. Ak vy ľudia nemáte zaručenú večnú dušu tak ako Ja , potom ste pre mňa bezcenní ako spoločníci. Ak nemôžem rešpektovať vaše právo nezávisle existovať a vaše právo zvoliť si niečo iného než mňa potom by som nemohol milovať tých, čo si v skutočnosti vyvolili mňa. Musel by som nájsť miesto pre všetky tie miliardy večných duší, čo ma neuznávajú, nech sú ich dôvody akékoľvek.. Nazvime to „peklo". Musel by som stvoriť toto inferno, inak by sme sa nemohli vyhnúť stretnutiu mňa s nevercami . Vynecháme teraz technické veci, ako som to dokázal stvoriť peklo a potom ho oddeliť od svojej bytosti, okrem ktorej nič iného neexistuje ( To sa predsa nedá iba tak niečo stvoriť a potom to zahodiť- nemám tu žiaden kozmický odpadový kôš.) Podstata veci spočíva v tom, že nakoľko som dokonalý, toto miesto vyhnanstva musí byť niečo opačného. Musí to byť vrchol zla, bolesti, tmy, a muk. Ak by som stvoril peklo , nemiloval by som seba samého.
Ak by som však predsa stvoril peklo, nebolo by to rozumné veľa o tom hovoriť.Ako by som potom mohol vedieť , že ľudia čo vyhlasujú, že ma milujú ma milujú pre mňa samého, alebo aby sa vyhli potrestaniu.? Ako môžem očakávať vôbec, že ma niekto bude milovať ak sa ma predovšetkým bojí?Hrozba večného mučenia by mohla vydesiť niektorých ľudí do poslušnosti, ale to nemá nič spoločného s povzbudením k láske.. Ak by ste mňa dávali do súvislosti s vyhrážkami a so strašením, musel by som zvážiť, či si zaslúžite úctu.
Ako by ste sa cítili, keby ste priviedli na svet nejaké deti, s vedomím, že budú podrobené večnému mučeniu na mieste, ktoré ste pre nich vy postavili? Mohli by ste sa s tou myšlienkou zmieriť? Nebolo by bývalo lepšie ich predovšetkým nepriviesť vôbec na svet?
Viem, že niektorí z vás majú pocit, že peklo je iba metafóra, mate ten istý pocit aj o nebi?
Na každý pád ten argument o láske neobstojí. Pretože som dokonalý, nechýba mi nič. Nemôžem byť opustený, nepotrebujem, aby ma niekto miloval, dokonca nechcem aby ma niekto miloval, lebo keby som to chcel znamenalo by to že mi niečo chýba.. Podľahnúť možnosti dávať, alebo dostávať lásku by znamenalo pripustiť, že ma môžu zraniť tí, čo sa rozhodnú ma nemilovať. Ak by to bola pravda a mohol by som byť zranený, potom by som nebol dokonalý.. Ak nemôžem byť zranený, nemôžem milovať. Ak budem ignorovať tých, čo ma nemilujú, alebo pošlem ich do zabudnutia do pekla,potom moja láska nie je úprimná.. Ak by som si predstavil, že ja sám vrhám kocku „slobodnej vôle" a zbieram úrodu tých čo ma milujú, potom som sebecký netvor. Keby ste vy hrali takto v kocky s ľudskými životmi , volal by som vás bezcitní, namyslenci, nespoľahliví , sebeckí manipulanti. Viem, že ste ma ponechali mimo hry a vysvetlili že Ja nenesiem vinu za utrpenie neveriacich, pretože to bola ich voľba, či ma uznali, alebo nie. Vysvetľujete, že ich povaha je skazená. Ale kto im podaroval ich povahu? Keď sa niektorí ľudia rozhodnú robiť zlo, skade dostávajú na to popudy? Ak vravíte, že to pochádza od Satana, kto stvoril Satana? A prečo by mali byť niektorí ľudia vnímaví práve na Satana? Kto stvoril takúto vnímavosť? Ak bol Satan stvorený dokonalý, a potom padol- odkiaľ nastala táto skazenosť. Ak som Ja dokonalý ako teda preboha som mohol vytvoriť niečo, čo si nevybralo dokonalosť? Raz niekto povedal, že z dobrého stromu, môže byť iba dobré ovocie
Navrhujem vám titul pre vaše nové teologické pojednanie: Bola Eva dokonalá? Ak bola, nebola by si utrhla jablko. Ak nebola, stvoril som nedokonalosť. Možno že si pomyslíte, že práve všetko toto by mi mohlo vnuknúť cieľ:- usporiadať opäť celý ten zmätok.- z čoho ma však bolí hlava (ak mi pravda nedovolíte, aby som mal malé hlavy bolenie, ako mi potom môžete pripustiť moju bolesť zo stratenej lásky? ) Nemohol by som získať duševný kľud, keby som si myslel , že moje činy poškodzujú iných. No, nemal by som to hovoriť. Pretože si myslím, že vy ste ma stvorili a preto vy by ste mali povedať s čím by som sa mal zmieriť. Ak si však myslíte , že to je v súlade s mojou povahou trpieť súčasne lásku aj pomstychtivosť, potom si už nebudem môcť vybrať. Ak vy ste mojím stvoriteľom, potom môžem jedným kútikom úst hlásať nežnosť a druhým kútikom chrliť brutalitu. Mohol by som tancovať s tými čo ma milujú na kostiach tých druhých mojich poblúdilých detí a predstierať, že z toho mám radosť. Potom by som bol už naozaj veľmi ľudský.
Mám ešte tisíce ďalších otázok., ale dúfam, že mi dovolíte aspoň ešte jednu:

ZAČIATOK

AKO MÁM ROZHODNÚŤ ČO JE SPRÁVNE A ČO NESPRÁVNE:
Neviem ako som sa sem dostal, ale som tu.. Povedzme, že môj cieľ je urobiť dobrých ľudí z mojich stvorení.. Povedzme, že vám mám pomôcť naučiť sa takej dokonalosti ako som Ja.- a pre vás je najlepší spôsob konať presne tak ako Ja., alebo tak ako Ja chcem, aby ste konali.. Váš cieľ je stať sa takým mojím zrkadielkom. Nebolo by to skvelé? Ja vám dám pravidla a princípy a vy sa pokúsite ich nasledovať. Toto môže a nemusí byť zmysluplné, ale bude nás to oboch zamestnávať. Predpokladám, že z vášho stanoviska to bude hrozne zmysluplné., pretože si myslíte, že mám moc odmeňovať a trestať. Viem, že niektorí z vašich protestantských teológov myslia, že k tomu, aby som niekoho odmeňoval netreba jeho dobrých skutkov- stačí aby veril v môjho syna Ježiša., ktorý si odpykal trest za vaše zlé skutky. No, Ježiš strávil iba asi tridsaťšesť hodín z celého večného života v pekle utrpenia a teraz je tu hore v najvyššom stupni pohody so mnou. Nebol pustený na skušobnú podmienku, ale bol úplne vyslobodený ( Mal dobré konexie ). Ak by moja absolútna spravodlivá súdnosť vyžadovala plné zadosťučinenie, potom Ježíš mal zaplatiť celú cenu- nie iba zlomok tejto ceny, nemyslíte?
Navyše pre mňa je celkom nepochopiteľné, prečo si myslíte, že by som mal prijať krv jedného jedinca za hriechy iných? Je to správne? Je to nejaká spravodlivosť? Ak sa dopustíte zločinu, či dovolí súd, aby váš brat si odsedel namiesto vás v žalári rozsudok? Ak niekto vykradol váš dom, budete to pokladať za splnenie spravodlivosti ak váš priateľ vám kúpi nový nábytok? Myslíte si naozaj o mne , že som taký krvilačný diktátor, že sa uspokojím smrťou hocikoho za zločiny iného? A ste naozaj tak neúctivý k výkonu spravodlivosti, že by ste prijali spokojne zastúpenie za vaše zločiny? A čo tak osobná zodpovednosť? Pre mňa je to trochu silná káva otvoriť náruč na uvítanie takých veriacich v nebi, čo sa vyhli facke za svoje vlastné priestupky.
Niečo tu nesúhlasí.
Ale povedzme, že sa povznesieme nad to všetko.
Povedzme, že Ježiš a Ja sme si to tak už dohovorili a že zlo bude potrestané a dobro odmenené. Ako spoznám rozdiel medzi tým? Vy trváte na tom, aby som sa neopieral o žiadne pravidlá. Žiadate odo mňa , aby som bol tou poslednou autoritou. Proste Ja musím rozhodnúť a vy musíte dôverovať môjmu rozhodnutiu. Či môžem rozhodnúť akokoľvek sa mi zachce?
Povedzme, že sa rozhodnem, že ma budete svätiť jeden deň v týždni. Mne sa páči sedmička,- neviem prečo, snáď preto, že je to prvé neosožné číslo( Nikdy nespievate hymny na moju počesť v 7/4 rytme.) Rozdeľme kalendár na skupiny po siedmych dňoch a nazvime ich týždne. V záujme súladu Ja rozdelím každý mesačný cyklus približne po siedmych dňoch. Posledný deň týždňa, alebo možno prvý deň, veď na tom nezáleží - si ponechám pre seba , povedzme, že ho nazvem Sobota. A keď to budete plniť prehlásim vás za dobrých ľudí. Dokonca to zakotvím ako jedno z mojich Veľkých Prikázaní a rozkážem, aby vás popravili ak to nebudete plniť. Toto dáva perfektný zmysel, neviem prečo. Teraz mi však pomôžte: Aký je predpoklad, že ja správne rozhodnem čo je morálne? Nakoľko sa nemôžem radiť so žiadnou autoritou,vyzerá to tak, že sa rozhodnem náhodným výberom. Skutky budú dobré, alebo zlé, proste podľa toho za aké ich Ja vyhlásim. Ak Ja napríklad vyhlásim, že „nemáte robiť žiadne modly toho , čo sa tu nachádza hore v nebi, alebo ani toho, čo je dolu na zemi" tak to je ono. Ak rozhodnem, že vražda je na mieste a zľutovať sa je zlé, budete to musieť prijať. Je to tak v poriadku, že či sa vám to páči, alebo nepáči Ja o tom rozhodujem? Dočítal som sa v akejsi vašej literatúre, že vy odsudzujete takéto postoje upriamené iba na seba.
Niektorí z vás povedia, že nakoľko som dokonalý, nemôžem sa zmýliť. Iste moje rozhodnutia by mali byť lepšie než vaše, ale čo to znamená dokonalý? Ak dokonalosť je totožná s „Bohom", tak je to iba synonymum pre mňa. a to slovo môžeme vyškrtnúť zo slovníka .Môžeme teda vyškrtnúť buď jedno, alebo druhé slovo- vyberte si ako chcete.
Ak som dokonalý, sú isté veci, čo nemôžem urobiť. Ak nesmiem pociťovať závisť, žiadostivosť, zlomyseľnosť napríklad, potom nie som všemohúci Nemôžem teda byť mocnejší než vy ak vám sú dovolené veci, čo Ja nemôžem.. Navyše ak vy si myslíte, že Boh je dokonalý od prírody, čo to znamená „od prírody"? To slovo sa používa na popísanie vecí čo sú, alebo pôsobia v prírode, a pretože si myslíte, že ja stojím nad prírodou iste myslíte na niečo iného ako „ povaha" , alebo „prívlastok". Mať istú povahu znamená byť takýto, avšak nie iný. To znamená, že sú tam isté obmedzenia. Prečo som Ja taký a nie iný? Ako sa to rozhodlo, že moja povaha má byť taká a nie iná? Ak je moja povaha jasne vymedzená, potom som tiež limitovaný teda nie som neobmedzený Boh .Ak moja povaha nie je ničím obmedzovaná - tak ako niektorí z vás predpokladáte- potom nemám vôbec žiadnu povahu. a hovoriť o tom, že Boh má takú, alebo onakú povahu nemá vôbec žiaden zmysel. V skutočnosti ak nemám žiadne obmedzenia, potom nemám ani žiadnu identitu, a keď nemám žiadnu identitu, potom vôbec neexistujem.
Kto som vlastne teda?
Toto ma opäť privádza späť do chaosu. Ak neviem kto som, potom ako môžem rozhodovať čo je správne? Mám sa iba v sebe samom prehrabávať, kým na niečo neprídem?
Existuje jeden smer, čo by som mohol uplatniť a niektorí z vás to už aj navrhovali pre vás - ľudí.. Mohol by som svoje výroky zakladať na tom, čo je najlepšie pre vás- pre ľudí. Vy ľudia mate fyzické telo, ktoré sa pohybuje vo fyzickom svete. Mohol by som sa rozhodnúť pre tie činy čo sú zdravé a dobré pre materiálne bytosti žijúce v materiálnom prostredí .Mohol by som urobiť morálku niečím materiálnym, teda niečím čo má vzťah k ľudskému životu, nie k mojím vrtochom. Mohol by som vyhlásiť ( nie výnosom, ale ako logický záver), že poškodiť ľudský život je zlé a že pomôcť , alebo zvýšiť kvalitu ľudského života je dobré. Toto by bolo ako zaobstarať operačnú príručku na niečo čo som naplánoval a vyrobil. Vyžadovalo by to odo mňa vedieť všetko o ľudskej povahe a prostrediu, v ktorom vy- ľudia žijete a oznámiť vám všetky tieto myšlienky.
Toto už má určitý zmysel. Ak morálnosť možno odhaliť v samotnej prírode,potom ma na to nepotrebujete. Postaral som sa o to, že máte schopnú myseľ,spôsobilú rozmýšľať a rozvíjať vedu. Nie je n tom nič záhadného skúmať ako ľudia a príroda pôsobia vzájomne na seba.- teda máte možnosť vytvoriť si váš vlastný systém pravidiel.
Niektorí z vás sa o to pokúšali už tisíce rokov pred Mojžišom. Keby vaše pravidla aj protirečili mojím, nemohol by som si robiť nároky na vyššiu autoritu ako vy . Vy by ste prinajmenšom mohli zdôvodniť vaše pravidlá, čo Ja nemôžem ak by som ich nepodrobil vedeckej analýze. Ak sa morálka definuje tým ako existuje ľudská bytosť v prírode, potom ma k tomu vôbec nepotrebujete .A Ja takto stojím mimo.. Ako som sa dočítal, väčšina z vás stojí pevne nohami na zemi, aj bez pomoci odo mňa Mohol by som vám odovzdať nejaké kamenné tabuľky o tom, čo si myslím že je dobré alebo zlé, ale ostalo by to naďalej iba na vás presvedčiť sa či to v skutočnom svete naozaj funguje. Myslím, že sa na tom možno zhodnúť, že opodstatnené dôvody sú vždy lepšie ako nejaké vrtochy neopodstatneného božstva. Toto je skvelé stanovisko, ale čo ma znepokojuje je, že vám to síce pomôže spoznať čo je morálne vo vašom prostredí, ale mne to veľmi nepomôže. .Ja tu žiadne prostredie nemám. Ja sa tu iba vznášam vo vánku. Závidím vám. Ani humanistický prístup nepomôže tým, čo chcú aby morálka bola zakotvená ako niečo absolútneho, niečo čo stojí mimo vás. To musí byť strašné pre vás čo potrebujete na to kotvu, aby ste zistili, že oceán nemá dno. Pre mňa je to tiež strašné. Nemám svoju vlastnú kotvu . Preto si pýtam vašu pomoc.
Ďakujem za prečítanie môjho listu a za to, že ste dovolili, aby som vám zveril náročnú úlohu. Prosím odpovedzte ako sa vám hodí. Ja mám toľko času že si to nemožno ani predstaviť.
S pozdravom Váš
Tento list Pána Boha teológovi môže vzbudiť síce aj úsmev, ale to čo je hlavné:-- môže byť aj podnetom na hlbšie zamyslenie .


ZAČIATOK

DOMOV