SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z O   Ž I V O T O P I S U
Isaac ASIMOV
Humanisti.

Nikdy mi nijako mimoriadne nezáležalo na tom, akou nálepkou by som mal označovať svoje názory. Verím vo vedeckú metódu a na zásady logiky, ako na spôsob poznávania podstaty a prirodzenosti sveta. Neverím v existenciu veci, ktoré sa nedajú touto metódou a podľa týchto zásad odhaliť a ktoré teda majú "nadprirodzený" charakter. Rozhodne neverím v mytologické kategórie našej spoločnosti, v nebo a peklo, v boha a anjelov, v satana a démonov. Vždy som sa považoval za "ateistu", tento názov je však iba označením toho, v čo neverím ale nie toho v čo verím.

Postupne som si však začal uvedomovať, že existuje hnutie, ktoré sa volá "humanizmus", ktoré si dalo toto meno preto, že ak to mám vyjadriť čo najjednoduchšie, humanisti veria, že ľudia sú pôvodcami progresívneho postupu ľudskej spoločnosti vpred, ale tiež všetkých neduhov, ktorú ju sužujú. Veria, že ak majú byť tieto neduhy vyliečené, bude to musieť urobiť samotné ľudstvo. Neveria, že na dobro či zlo spoločnosti na prehlbovanie či zmierňovanie jej neduhov majú vplyv nejaké nadprirodzené sily.

Už pred niekoľkými desaťročiami, keď som bol ešte pomerne mladý, sa mi dostal do rúk "Humanistický manifest". Prečítal som si programové vyhlásenie humanistických zásad, zistil som, že sa s nimi stotožňujem a podpísal som ho. Keď som potom v sedemdesiatych rokoch dostal aktualizované programové vyhlásenie s názvom "Humanistický manifest II", súhlasil som aj s ním a tiež som ho podpísal. Tým sa zo mňa stal otvorený stúpenec humanizmu, čo je niečo, v čom sa so mnou Janet, úplne nezávisle na mne (a na základe zásad, ku ktorým sa dopracovala ešte predtým, ako sa so mnou zoznámila) celkom zhoduje..

Keď sme sa chystali uzavrieť manželstvo a rozhodovali sme sa o tom, pod čiou záštitou sa bude konať naša svadba, vybrali sme si Edwarda Ericsona z Etickej kultúrnej spoločnosti práve preto, že aj on podpísal v oboch prípadoch Humanistický manifest. A Ericson si napriek svojej zaneprázdnenosti našiel čas a zosobášil nás, pretože som ho podpísal ja.

Môj humanizmus sa samozrejme prejavuje nielen v tom, že podpisujem programové vyhlásenia. Napísal som celé tucty esejí, v ktorých vystupujem na podporu vedeckého, logického uvažovania a brojím proti všetkým možným pseudovedeckým nezmyslom. Vehementne som predovšetkým proti tým náboženským fundamentalistom, ktorí podporujú babylonsky svetový názor prvých kapitol knihy Genezis. Tieto eseje vychádzajú v najrôznejších publikáciách a štrnásteho júna 1981 bola jedna z nich uverejnená dokonca i v The New York Times Magazíne.

Napísal som tiež zvláštny článok pre Times, kde som zanietene (a domnievam sa, že správne) polemizoval s názormi istého známeho astronóma, ktorý vydal knihu v ktorej tvrdil, že biblický autori knihy Genezis do určitej miery predstihli teóriu Veľkého tresku a že astronómovia nie sú ochotní túto teóriu akceptovať, pretože nechcú podporiť tradičný náboženský svetový názor.

Tento článok som neskôr rozpracoval na knihu s názvom In the Beginning (Na počiatku), v ktorej som podľa možnosti najnestrannejším a najvecnejším spôsobom analyzoval všetky verše prvých jedenástich kapitol knihy Genezis a porovnal som doslovnú interpretáciu ich jazyka s modernými vedeckými poznatkami. Vyšla v roku 1981 vo vydavateľstve Crown Publishers.

A okrem toho tu bol samozrejme môj skorší dvojzväzkový Asimovov sprievodca bibliou - napísaný z čisto humanistického pohľadu.

To všetko viedlo k tomu, že si ma Americká humanistická asociácia v roku 1984 vybrala na udelenie titulu "Humanista roka" a ja som šiel do Washingtonu, kde som dvadsiateho apríla 1984 mal prevziať toto ocenenie a zároveň prehovoriť k zhromaždenému publiku. Bolo to samozrejme len malé zhromaždenie., pretože nás humanistov nie je veľa. Alebo aspoň medzi nami nie je mnoho tých, ktorí sú ochotní sa k humanizmu otvorene hlásiť. Domnievam sa totiž, že obrovské množstvo ľudí západnej tradície sa síce hlási k humanizmu tým, ako pristupujú k utváraniu vlastného života, že však títo ľudia sú svojou výchovou od detstva, i spoločenskými tlakmi nútení hlásiť sa aspoň formálne k náboženskému svetovému názoru, pričom by ich vďaka týmto faktorom ani vo sne nenapadlo priznať, že sa k nemu skutočne hlásia iba formálne.

Medzi predchádzajúcimi "Humanistami roka" boli Margaret Sangerová, Leo Szilard, Linus Pauling, Julian Huxley, Hermann J. Muller, Hudson Hoagland, Erich Fromm, Benjamin Spock, R. Buckminster Fuller, B. F. Skinner, Jonas E Salk, Andrej Sacharov, Carl Sagan a mnoho ďalších rovnako významných osobností, takže som sa ocitol vo vyberanej spoločnosti.

Predniesol som pri tej príležitosti humorne ladený prejav, v ktorom som sa zmienil o všetkých možných dopisoch, ktoré dostávam od nábožensky založených ľudí, o dopisoch, v ktorých mi títo ľudia v jednom extrémnom prípade oznamujú, že sa modlia za moju dušu a v druhom ma posielajú do pekla. Tento prejav mal veľký úspech, dokonca až príliš veľký, pretože ma pod jeho vplyvom neskôr požiadali, aby som sa stal prezidentom Americkej humanistickej asociácie.

Váhal som a zdôvodňoval som to tým, že zásadne nikam necestujem, takže by som vôbec nebol schopný zúčastňovať sa zjazdov, ktoré by sa konali kdekoľvek okrem New York City, a že okrem toho je môj pracovný kalendár taký nabitý, že by som si nenašiel čas na rozsiahlu korešpondenciu ani na politické diskusie, ktoré sú vo všetkých organizáciách nevyhnutné.

Uistili ma, že sa odo mňa nebude požadovať cestovanie ani žiadna činnosť, ktorú by som nechcel robiť. Chceli získať moje meno, moje písanie (v ktorom by som pokračoval i bez nich) a môj podpis na dopisoch so žiadosťami o finančné príspevky.

Aj keď sme sa dohodli takto, stále som musel uvažovať, čo sa stane, ak dám takto otvorene najavo svoju angažovanosť v humanistickom hnutí. Môj časopis IASFM, bol ešte pomerne v plienkach a jeden alebo dvaja ľudia už predtým zrušili predplatné s odôvodnením, že "Isaac Asimov je humanista". Zasadím časopisu smrteľnú ranu, ak sa stanem prezidentom AHA?

Potom som si ale pomyslel, že moje úvodníky v časopise sú písané celkom otvorene, takže čo ešte horšie mohlo moje prezidentovanie spôsobiť? Okrem toho som nechcel dovoliť, aby ma pri mojom rozhodovaní ovplyvňovala zbabelosť. Preto som súhlasil a od tej doby som prezidentom Americkej humanistickej asociácie.

Asociácia sľub, ktorý mi dala dodržala. Nikto odo mňa nechce, aby som cestoval, ani aby som sa zaoberal organizačnými procedúrami. Podpísal som však množstvo dopisov so žiadosťami o finančné príspevky a pokračujem tiež v písaní svojich humanistických esejí. Asociácia je spokojná, pretože od tej doby, čo som sa stal prezidentom, sa jej členská základňa zreteľne rozšírila a oni si nedajú vyhovoriť, že je to mojou zásluhou.


O Autorovi
Isaac Asimov

Isaac Asimov, americký autor ruského pôvodu (1920-1992)

Prinášame Vám v poradí 2. časť z vlastného životopisu autora v ktorom hovorí o svojom vzťahu k humanizmu.

Môžete si tiež prečítať 1. časť s názvom Náboženstvo.
a 3. časť s názvom Posmrtný život.


Copyright © 2000—2004 Spoločnosť PROMETHEUS, Grosslingova 8, 811 09 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk