SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z O   Ž I V O T O P I S U
Isaac ASIMOV
Náboženstvo

Môj otec, navzdory celej svojej ortodoxnej židovskej výchove v hĺbke duše ortodoxným nebol. Z nejakého dôvodu sme o tom spolu nikdy nehovorili - možno preto, že som to považoval za jeho hlboko osobnú vec, do ktorej som nechcel nijako zasahovať. Myslím, že pokiaľ bol v Rusku, choval sa navonok ortodoxne len preto, aby sa nedotkol otca. - Povedal by som, že to je veľmi bežný jav.

Možno preto, že otec vyrastal v podmienkach cárskej tyranie, v ktorej boli židia terčom častých brutálnych útokov, stal sa z neho v hĺbke duše revolucionár. Pokiaľ viem, nikdy sa nezapojil do skutočnej revolučnej činnosti, nato bol príliš opatrný.

Jedným zo spôsobov, akým mohol žid prejaviť svoju revolučnosť, akým mohol usilovať o nový svet sociálnej rovnosti, občianskych slobôd a demokracie, bolo, že zo svojich pliec striasol ruku ortodoxného náboženstva. Ortodoxný judaizmus diktuje človeku celé jeho počínanie v každej minúte počas celého dňa a vynucuje si medzi židmi a nežidmi také rozdiely, ktoré doslova nevyhnutne vedú k perzekúcii slabšej skupiny.

Bolo teda celkom logické, že keď sa otec presťahoval do Spojených štátov a vymanil sa z drvivého vplyvu svojho otca, priklonil sa k svetskému spôsobu života. Samozrejme nie celkom. Len ťažko sa zbavujete stravovacích návykov, keď vás celý život učili, že bravčové mäso je pekelným pokrmom. Nemôžete celkom ignorovať miestnu synagógu, lebo vás stále zaujíma učenie biblie.

Neodriekal však to nekonečné množstvo modlitieb, ktoré sú predpísané pre každý úkon a nikdy sa nepokúšal ma ich naučiť. Dokonca sa ani neobťažoval priviesť ma v trinástich rokoch na bar mecvah - čo je rituál, po absolvovaní ktorého sa mladý chlapec stáva židom a je povinný riadiť sa všetkými príkazmi židovských zákonov. Zostal som bez náboženského vyznania jednoducho preto, že sa ma nikto nesnažil naučiť náboženstvu - akémukoľvek náboženstvu.

Je pravda, že raz, v roku 1928 sa otec rozhodol viať na seba funkciu tajomníka miestnej synagógy, lebo cítil potrebu zarobiť trochu peňazí naviac. V tejto svojej funkcii musel chodiť do synagógy na bohoslužby a príležitostne ma bral so sebou. (Nepáčilo sa mi tam.) Urobil tiež gesto, že ma poslal do hebrejskej školy, kde som sa začal učiť základy hebrejčiny. Keďže to znamenalo učiť sa hebrejskú abecedu, zistil som, že viem čítať jidiš.

Pochválil som sa otcovi svojím dosť lámaným čítaním a bol som nesmierne prekvapený zistením, že ho to celkom ohromilo a že sa ma vypytoval ako som to dokázal. Myslel som si, že by ho už v tej dobe nemalo prekvapiť nič čo sa mi podarí dokázať.

Otec neostal dlho tajomníkom synagógy, nemohol zvládať povinnosti vyplývajúce z funkcie a naviac aj svoje cukrárstvo. Po niekoľkých mesiacoch ma teda na moju obrovskú úľavu odvolali z hebrejskej školy, lebo ani tam sa mi nepáčilo. Nepáčilo sa mi mechanické učenie naspamäť a nezdalo sa mi, že má význam učiť sa po hebrejsky.

V tomto ohľade som sa možno mýlil. Všetko čo sa naučíme je pre nás nejako užitočné, ale mal som iba osem rokov a ešte som si túto skutočnosť neuvedomoval. Jedná vec mi však z tohto raného obdobia života a otcových prednášok na rôzne témy, ktoré dopĺňal biblickými citátmi zostala. Začal som sa zaujímať o bibliu. V neskoršom veku som si bibliu niekoľkokrát prečítal, myslím tým Starý zákon. A nakoniec s istou dávkou opatrnosti a váhania, som si prečítal i Nový zákon.

V období kedy som sa dostal k čítaniu biblie ma však už science fiction a vedecké práce naučili vlastnému ponímaniu vesmíru, takže som nebol ochotný akceptovať vysvetlenie stvorenia sveta podľa knihy Genesis, ani najrôznejšie zázraky, ktorých je plná biblia. Zo skúsenosti, ktoré som mal s čítaním gréckej mytológie (a neskôr i pochmúrnejšej severskej mytológie) som dospel k jednoznačnému záveru, že čítam hebrejskú mytológiu.

Keď sa otec v starobe odsťahoval na odpočinok na Floridu a zistil, že nevie, čo si počať s voľným časom, mal pocit, že nemá na výber a musí sa pripojiť k ostatným postarším židom, ktorých život sa sústredil okolo synagógy a diskusii o malicherných podrobnostiach výkladu ortodoxnej viery. Bol tam vo svojom živle, lebo sa rád hádal o triviálnostiach a vždy bol presvedčený, že má pravdu. (I ja som čiastočne zdedil tento sklon.) Občas dokonca ironicky hovorím, že otec sa nikdy nevzdal žiadneho svojho názoru, okrem prípadov, kedy boli tieto názory čírou náhodou správne.

V každom prípade sa v posledných mesiacoch svojho života pokojne vrátil k ortodoxnému judaizmu. Myslím, že vo vnútri nie, ale svojím vonkajším počínaním áno.

Niekedy ma ľudia podozrievajú z toho, že môj ateizmus je výrazom vzbury proti ortodoxným rodičom. To možno platilo o mojom otcovi, v mojom prípade to ale tak nie je. Proti ničomu som sa nebúril. Rodičia mi v tomto smere ponechali voľnosť a ja som túto voľnosť miloval. To isté platí pre mojich súrodencov i pre naše deti.

Musím ešte dodať, že to nie je jednoducho pre to, že by som bol považoval judaizmus za jalový a že by som musel hľadať niečo iné, čo by vyplnilo duchovnú prázdnotu môjho života. Nikdy v celom živote ma ani na okamih nič nepriťahovalo k žiadnemu náboženstvu. Pravda je taká, že necítim žiadnu duchovnú prázdnotu. Mám svoju životnú filozofiu, v ktorej nie je miesto pre žiadny aspekt nadprirodzenosti a ktorá mi dokonale vyhovuje. Stručne povedané, som racionalista a verím iba v to, o čom sa môžem logicky presvedčiť.

Ale musím povedať, že to nie je ľahké. Sme natoľko obklopení rôznymi nadprirodzenými príbehmi, ľuďmi, ktorí existenciu nadprirodzeného považujú za samozrejmú, burácaním mocných tohto sveta, ktorí sa nás o existencii nadprirodzeného snažia zo všetkých síl presvedčiť, že i tí najsilnejší z nás môžu vo svojej viere zakolísať.

Niečo podobné sa mi stalo pomerne nedávno. V januári 1990 roku som raz popoludní ležal na nemocničnom lôžku a moja drahá manželka Janet nebola pri mne. Išla na niekoľko hodín domov, aby sa postarala o pár nevyhnutných vecí. Spal som a odrazu ma niekto štuchol prstom. Samozrejme, že som sa prebudil a rozospato som sa obzeral, kto a prečo ma budí.

Dvere mojej izby ale mali zámok a tento zámok bol zamknutý. A čo viac, dvere boli zaistené retiazkou. Miestnosť bola zaliata slnkom a evidentne v nej nebol nikto. Rovnako to bolo so šatňou a s kúpelňou. I keď som racionalista, nedokázal som sa nijako zbaviť pocitu, že to bol zásah nejakej nadprirodzenej sily, ktorá mi tým chce povedať, že sa stalo niečo Janet (čo je prirodzená vec, ktorej sa bojím najviac), Chvíľu som váhal a snažil som sa zbaviť tohto pocitu a keby bolo išlo o hocikoho iného ako Janet, bolo by sa mi to podarilo. Zatelefonoval som jej teda domov. Okamžite zdvihla slúchadlo a ubezpečila ma, že je úplne v poriadku .

S úľavou som zavesil a začal som premýšľať o probléme kto alebo čo to do mňa vlastne štuchlo. Bol to jednoducho sen, zmyslová halucinácia? Možno áno, ale mne to pripadalo absolútne skutočné. Premýšľal som.

Keď spím sám, mávam často ruky obtočené okolo seba. Viem tiež, že keď spím len ľahkým spánkom, šklbe mi svalmi. Ľahol som si teda do polohy, v ktorej spím a predstavoval som si svalové šklbnutie. Bolo zrejmé, že som sa štuchol do ramena vlastným prstom a nebolo to nič iné.

Predpokladajme však, že by nejakou úplne s tým nesúvisiacou zhodou okolnosti presne v tej chvíli keď som sa štuchol, Janet zakopla a odrela si koleno. A predpokladajme, že by som jej zavolal a ona by zastenala a oznámila mi: "Práve som sa poranila."

Dokázal by som sa v tom prípade ubrániť myšlienkam na zásah nadprirodzených síl? Dúfam, že dokázal, nemôžem si ale byť tým istý. Môže za to svet v ktorom žijeme. Tento svet by dokázal zdeformovať i toho najsilnejšieho jedinca a ja sa medzi najsilnejších nepočítam.


O Autorovi
Isaac Asimov

Isaac Asimov, americký autor ruského pôvodu (1920-1992)

Predstavovať tohoto svetoznámeho autora sci-fi by bolo zrejme neoriginálne. Je však už oveľa menej známe, že bol ateistom a významnou osobnosťou v svetovom humanistickom hnutí.

Tu vám ponúkame kúsok z jeho vlastného životopisu a pripravujeme ďalšie texty, ktorými vám ho viacej priblížime práve z tohto uhla pohľadu.

Môžete si tiež prečítať 2. časť s názvom Humanisti.
a 3. časť s názvom Posmrtný život.


Copyright © 2000—2008 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk