SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Seriál
Moc a náboženstvo III.
(nedobrovoľní spojenci – veční súperi)
[4. 5. 08]

Miloslav Ambrus

V čase Kristovho pôsobenia prominentnú úlohu hrala už spomínaná sekta Horlivcov, organizovaná pre ozbrojený odpor proti rímskej okupácii. V roku 66 Horlivci aj vyvolali v celej Judei beznádejné povstanie, výsledkom ktorého bolo, že Rimania len v samotnej Cézarei zmasakrovali 20 000 Židov. (K pádu pevnosti Masady však došlo až po troch rokoch.)

V tom čase došlo k masovému odchodu Židov, menovite do Európy, čo sa však nezdalo dostatočné rímskemu cisárovi Hadriánovi a v r. 135 vydal dekrét, ktorým „zo zákona“ vyhnal všetkých Židov z Judey a Jeruzalem premenil na rímske mesto a dokonca ho premenoval na Aelia Capitolina.

V spomínanom poldruhastoročnom najťažšom období Izraela Ježíš Kristus mal - podľa Biblie - prežiť 30 - 35 rokov, hoci iné historické pramene túto dĺžku spochybňujú a uvádzajú viacero dát skutočnej Ježišovej smrti a miesta jeho posledného spočinutia. My si o nich povieme neskôr, až keď si prejdeme krok za krokom jeho život a pôsobenie. Zatiaľ len toľko, že samotná Biblia (Evanjelium podľa Matúša, 28:9-10) hovorí o tom, ako Mária Magdaléna a „iná Mária“ sa stretli s Ježišom po jeho „zmŕtvychvstaní“ na jeho odchode z hrobu do Galiley, kam sa išiel znova stretnúť so svojimi učeníkmi. Tým vraj potom doslova povedal: „Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte učeníkmi všetky národy, krstite ich v mene Otca, Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ (Amen). (Evanjelium podľa Matúša, 28:18-20).

Nie je v tom veru žiadna skromnosť, pripisovaná Ježišovi v iných evanjeliách, najmä vtom najprotirečivejšom Evanjeliu podľa Lukáša (2:7-20), ktoré hovorí nie o kráľovskom, ale chudobnom pôvode Ježiša, narodeného v betlehemskej maštali, kam sa „nazaretský“ tesársky majster Jozef uchýlil so svojou tehotnou manželkou Máriou, vraj kvôli sčítaniu ľudu, nariadeného rímskym cisárom Augustom. (Rímske historické pramene o takom sčítaní ľudu nič neuvádzajú!). Takýchto historických nezrovnalostí pri porovnávaní údajov z Biblie a iných súdobých historických prameňov je veľa. Či už Ježišovo narodenie prišli privítať „traja králi“ alebo „chudobní pastieri“, nemusíme sa takejto zidealizovanej historke čudovať. Lebo je doloženou historickou skutočnosťou, že všetky evanjeliá a listy apoštolov bolí „zapísané“ oveľa neskôr z ústneho podania, a čo je hlavné, boli „účelovo“ zredigované a poprepisované. Napr. v roku 367 biskup Athanazius z Alexandrie (najkultúrnejšieho strediska vtedajšieho sveta) vybral, ktoré práce majú a môžu byť zaradené do Biblie. Jeho zoznam potom schválil koncil v Hippe r. 393 a o štyri roky neskôr ešte v Kartágu.

(V r. 1958 profesor Morton Smith z Columbijskej univerzity v New Yorku objavil v jednom kláštore pri Jeruzaleme list, obsahujúci chýbajúci fragment z Evanjelia podľa Marka. Nebol stratený, ale zámerne vynechaný na žiadosť biskupa Klementa z Alexandrie, jedného z najctenejších cirkevných starešinov. Podľa Klementa túto inkriminovanú časť Markovho evanjelia „treba čo najstarostlivejšie uschovať, aby ju mohli čítať iba „zasvätenci do najväčších tajomstiev“. V nájdenom liste biskup Klement svojmu žiakovi Theodorovi nariaďuje poprieť túto časť Evanjelia podľa Marka, lebo „nie všetky pravdivé veci sa majú povedať všetkým ľudom“. (M. Smith: Secret Gospel, str. 14 a ďalšie). Pozorný čitateľ Biblie - Evanjelia podľa Marka v 14. kapitole v časti o zajatí Ježiša narazí na vety 51 a 52 o mládencovi len s plachtou na holom tele, ktorý bol spolu s učeníkmi v záhrade Getsemanskej pri Ježišovi, keď ho po Judášovej zrade zatýkali. Mládenec spustil plachtu a nahý ušiel, uvádza sa tam doslova. Kto bol ten z čista-jasna spomínaný mládenec? Práve to rozhodol biskup Klement z Markovho evanjelia vypustiť, lebo sa tam hovorilo, že to bol ten mládenec, ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych. Z evanjelií iných apoštolov (menovite Jána) vieme, že to bol Lazar. Lenže Marek nehovorí o jeho vzkriesení z mŕtvych, ale popisuje udalosť doslova takto: „A nahnevaný Ježiš vyšiel spolu so ženou, ktorú k nemu učeníci nechceli pustiť, do záhrady, kde bol hrob, z ktorého bolo počuť kričanie. Ježiš odvalil kameň od vchodu hrobu a idúc k mládencovi, vystrel k nemu ruky a chytil ho za ruku. Ale mládenec, pozerajúc naňho, ho miloval a začal ho úpenlivo prosiť, že by s ním chcel byť. A vyjdúc z hrobu, išli do domu mládenca, ktorý bol bohatý. A po šiestich dňoch Ježiš mu povedal, čo má robiť a večer mládenec prišiel k nemu, majúc na nahom tele ovinutú plachtu. A v tú noc zostal s ním, lebo Ježiš ho učil tajomstvu kráľovstva božieho. A potom vstanúc, vrátil sa na druhú stranu Jordánu.“ (The Holy Blood..., str. 336).

Po prečítaní tejto vynechanej časti Evanjelia podľa Marka čitateľa sotva prekvapí, prečo biskup Klement tak konal. Či bolo možné pripustiť, že Ježiš mládenca nielenže nevzkriesil z mŕtvych (kričanie z hrobu), ale že s ním strávil noc veľmi silne naznačujúcu homosexuálny styk. (The Holy Blood. str. 337). Avšak profesor Smith argumentuje, že mohlo ísť len o vtedy rozšírenú formu „zasväcovania do tajomstiev viery“, akýsi rituál, symbolicky znázorňujúci smrť a znovuzrodenie, ktorý vyznávali prakticky všetky náboženské sekty na Strednom Východe. Tento rituál obsahoval symbolický návrat do matkinej maternice, ktorou bol vytesaný hrob. Z neho „zasvätenec“ vystúpil, na čo ho ponorili do vody, čo zostalo dodnes ako krst. Potom mu podali chlieb namočený do vína, ktoré označili za telo a krv proroka, mága či inak nazývaného uskutočňovateľa ceremónie. Zjedením chleba a vypitím vína žiak (zasvätenec) symbolicky vytvoril zjednotenie so svojím učiteľom. Tento pohanský zvyk prevzalo kresťanstvo na návrh sv. Pavla, ktorý vychádzal zo skutočnosti absolvovania tohto rituálu samým Ježišom Kristom pri „Poslednej večeri“ So svojimi učeníkmi. Pohanský rituál prijímania krvi (vína) a tela (oblátky) i vody (krstu) sa, ako vieme, bezo zmeny používa v kresťanstve dodnes. (The Holy Blood..., str. 337).

Okrem toho sa Marek vo svojom evanjeliu vôbec nezmieňoval o Ježišovom zmŕtvychvstaní a následnom stretnutí s učeníkmi.

Všetci moderní znalci Biblie sa zhodujú, že Markovo evanjelium bolo doplnené až na konci druhého storočia. Najstaršie rukopisy Písma, vrátane Codex-a a Vaticanus-a a Codex-a Sinaiticus-a, neobsahujú terajšie zakončenie (16:18), teda Ježišovu výzvu, ktorú - vyslovenú v podobnom znení o šírení jeho učenia po celom svete - už poznáme z vyššie citovaného Evanjelia podľa Matúša, 28-18-20.

Keďže však ani toto evanjelium nič nehovorí, čo sa stalo po Ježišovom rozlúčení sa s učeníkmi, rozhodli sa upravovatelia Biblie doplniť Markovo evanjelium o tieto posledné dve vety: „Keď im to Pán Ježíš povedal, bol „vzatý“ do neba a posadil sa na pravici Božej. Oni však vyšli a kázali všade, a Pán im pomáhal a potvrdzoval slová znameniami, ktoré ich sprevádzali. Amen. (Evanjelium podľa Marka, 16:19-20).

Táto výzva sa vôbec nespomína v prvom „kompletnom“ vydaní Biblie v jedinom zväzku, pochádzajúcom zo 4. stor. nášho letopočtu! Pre úplnosť informácie uveďme, že vôbec to, čo dnes veriaci uctievajú vo forme Biblie ako „Slovo Božie“, je vlastne úplne neautentická kolekcia záznamov ústnych podaní až zo 4. storočia nášho letopočtu, keď na objednávku cisára Konštantína z r. 331 mala byť zostavená Biblia z útržkov a spomienok pamätníkov, lebo jeho pohanský predchodca cisár Dioklecián v r. 303 nariadil zničiť všetky kresťanské spisy, ktoré sa len dali nájsť. Toto ničenie bob veľmi úspešné, osobitne v Ríme. Konštantínova objednávka umožnila „novým autorom“ zostaviť účelovú Bibliu podľa vtedajších vieroučných i politicko-mocenských potrieb. (The Holy Blood..., str. 384, 388-389).


INFO

Nové slovo

Prepojenie na ostatné časti:

Prvá časť
Druhá časť
Tretia časť
Štvrtá časť
Piata časť
Šiesta časť
Siedma časť
Ôsma časť
Deviata časť
Desiata časť
Jedenásta časť
Dvanásta časť


Copyright © 2000—2008 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk