SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Seriál
Moc a náboženstvo XII.
(nedobrovoľní spojenci – veční súperi)
[26. 10. 08]

Miloslav Ambrus

Lotrinský kríž

Zmieňane sa ešte pár slovami o kulte lotrinského rovnoramenného kríža (označenie križiakov), ktorý sa za druhej svetovej vojny stal symbolom odbojových síl Slobodného Francúzska pod vedením generála Charlesa de Gaulla (ktorý možno bol tiež členom Sionskeho rytierskeho rádu, bol veľkým priateľom neskoršieho Veľmajstra Pierra Plantarda, ale s určitosťou to historické pramene neuvádzajú.)

Znak lotrinského kríža používa aj súčasná francúzska armáda a často ho vidno aj v iných sférach francúzskeho verejného života.

Konkurencia Habsburgovcom

Francúzsky časopis Midi Libre pred 20 rokmi (13. 2. 1973) uverejnil rozsiahly článok o Sionskom rytierskom ráde a tajomstve, obklopujúcom hrad Rennes-le-Chateau. Osobitne sa venoval dynastii Merovingiánovcov a - nepochybne na sklamanie Otta von Habsburga - uviedol mená jej žijúcich príslušníkov. Bol medzi nimi na samom začiatku nášho rozprávania už spomínaný Alain Poher. Sám Poher sa k tejto skutočnosti nikdy predtým, ani potom, nevyslovil. Genealógovia však potvrdili, že istý gróf Arnaud Poher sa niekedy medzi rokmi 894 - 896 priženil do rodiny Plantardovcov, údajných priamych potomkov kráľa Dagoberta II.

(V Dossiers Secrets sa dokonca píše, že v hre intríg mala svoju úlohu aj Jeanne d‘Arc, slávna Panna Orleánska, ktorá doručila osobne isté posolstvo kráľovi Karolovi VII. na hrad Chinon. Tiež, že kardinál Mazarin v r. 1659 nechal zbúral starobylé sídlo Merovingiánovcov za trest, že „podporovali ariánov, katarov, templárov i slobodomurárov“ (The Holy Blood..., str. 215 a 217).

Nástupcom Jeana Cocteaua, ktorý zomrel v r. 1963, sa stal abbé Ducaud-Bourget. Ten je pre nás zaujímavý najmä rovnakým bojovým postojom voči Vatikánu, ako v motte nášho rozprávania citovaný militantný arcibiskup Marcel Lefebvre, ktorého „slávny“ výrok „Urobte ma pápežom a ja vás urobím kráľom“ cituje vo svojej knihe Cercle d‘ Ulysse, str. 6, francúzsky autor Jean Delaude.

Abbé Ducaud-Bourget (nar. 1897) sa stal, rovnako ako Lefebvre, stúpencom takzvanej Tridentskej omše a takisto rovnako sa vzoprel pápežovi Pavlovi Vl., až mu 22. mája 1976 Vatikán zakázal prijímal spoveď a dávať veriacim rozhrešenie.

Voľby nového Veľmajstra

22. januára 1981 sa vo francúzskych novinách objavila krátka správa: „Skutočne tajná spoločnosť 121 vysokých predstaviteľov Sionskeho rytierskeho rádu, založeného Godfroiom de Bouillonom v Jeruzaleme v r. 1099, sa zišla na Konvente Rádu v Blois 17. januára 1981. Predchádzajúci Konvent bol v Paríži 5. júna 1956. Na Konvente v Blois bol zvolený za Veľmajstra rádu (Nautonnier) Pierre Plantard de Saint-Clair, v treťom kole 83 hlasmi z 92. (O tom, kam sa podeli zvyšné hlasy do plného počtu účastníkov 121, sa správa nezmieňuje!). Tento výber Veľmajstra znamená rozhodujúci krok vo vývoji koncepcie Rádu v duchu jeho vzťahu k svetu, pretože 121 predstaviteľov Rádu, to sú všetko sivé eminencie (émmineces grises) vysokých finančných a medzinárodnopolitických alebo filozofických spoločností; a Pierre Plantard je priamym potomkom, cez Dagoberta II., merovingiánskych kráľov. Jeho pôvod bol právne preukázaný pergamenmi kráľovnej Blanky Kastílskej, objavenými Abbém Saunierom v jeho kostole v Rennes-le Chateau (Aude) v r. 1981.

Tieto dokumenty predala kňazova vnučka v r. 1965 kapitánovi Rolandovi Stanmoreovi a sirovi Thomasovi Frazerovi a boli uložené v trezore Lloyds Bank Europe Limited of London.

Dokumenty sú však vraj už opál vo Francúzsku - na neznámom mieste - ale v rukách Sionskeho rytierskeho rádu. (The Holy Blood,.., str. 224).

Francúzsky magazín Le Charivari, č. 18/1973, str. 56 a ďalšie, uverejnil 22-článkové stanovy Rádu, datované 5. 6. 1956 a podpísané: Jean Cocteau.

Podľa čl. 18 hierarchia Rádu sa člení na 5 stupňov: 1. Prievozník, 2. Križiak, 3. Komandér, 4. Rytier, 5. Jazdec (alebo Štítnik). Teda presne, ako pred tisícročím!

Kto je Pierre Plantard de Saint-Clair?

V policajnej registrácii Rádu je zapísaný ako „Generálny sekretár Sionskeho rytierskeho rádu a vlastník pôdy v okolí Rennes-le-Chateau, Rennes-les-Bains, vrátane hory Blanchefort. V Lotrinsku ako vlastník pozemku, na ktorom kedysi stál chrám sv. Dagoberta. Vzdelaním je „doktor ezoterických vied“ (sic!).

V rozhovore pre už citovaný magazín Le Charivari č. 18/1973, str. 55 vyhlásil: „Musíte preskúmal pôvod istých veľkých francúzskych rodín a pochopíte, že osobnosť, akou je Henri de Montpézat, by sa jedného dňa mohla stať kráľom. Ja som iba jeden potomok rodu. My sme strážcovia istých vecí. A bez publicity.“

Henri de Montpézat je manželom terajšej dánskej kráľovnej a, samozrejme, otcom budúceho dánskeho kráľa! Za merovingiánskych dedičov sa hlásia aj v Anglicku rody Sinclairovcov, Stuartovcov a Devonovcov.( The Holy Blood..., str. 434).

Slovo na záver

V tejto komparatívnej práci sme na viacerých miestach opakovane zdôrazňovali, že sa v žiadnom prípade nechceme dotknúť viery ľudí a veríme, že sme to aj dodržali. Naším cieľom však bolo otvorene poukázať na jej zneužívanie cirkevnými a svetskými organizáciami vo vyše dvojtisícročnej histórii ich vzájomného boja o moc. Odhalenie nejednej súvislosti mohlo azda pôsobiť šokujúco, ale len pre toho, kto nemal doteraz príležitosť dostať sa v širšom a hlbšom zábere k rôznym historickým prameňom, rovnako ako v minulosti utajovaným cirkevnou hierarchiou, tak aj v nedávnej minulosti propagátormi ateizmu.

Na samý záver dovoľte odcitovať ešte, bez ďalšieho komentára, zaujímavú myšlienku o nesmrteľnosti Od svetoznámeho vedca - psychoanalytika Karla Junga;

„Ale ak napríklad vyhlásenie, že Kristus vstal z mŕtvych, sa má pochopiť nie doslova, ale symbolicky, potom je schopné rôznych výkladov, ktoré nie sú v rozpore s poznaním a neoslabujú význam tohto vyhlásenia. Námietka, že chápať ho symbolický znamená koniec kresťanskej nádeje na nesmrteľnosť, je neplatná, pretože dlho pred príchodom kresťanstva ľudstvo verilo v život po smrti, a preto nemalo žiadnu potrebu veľkonočnej udalosti ako záruky na nesmrteľnosť. Nie je na čase, aby sa kresťanská mytológia, namiesto toho, aby bola odstránená, raz navždy chápala symbolický? (C. Jung: The Undiscovered Self, Collected Works, Vol. 10/1956 p. 266) (Neobjavené Ja, str. 266).

(Koniec)


INFO

Nové slovo

Prepojenie na ostatné časti:

Prvá časť
Druhá časť
Tretia časť
Štvrtá časť
Piata časť
Šiesta časť
Siedma časť
Ôsma časť
Deviata časť
Desiata časť
Jedenásta časť
Dvanásta časť - dokončenie


Copyright © 2000—2008 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk