SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Seriál
Moc a náboženstvo XI.
(nedobrovoľní spojenci – veční súperi)
[28. 9. 08]

Miloslav Ambrus

Habsburgovci

V tom čase na európskej scéne už účinkoval rod Habsburgovcov (1282-1918), ktorý sa stal a doteraz zostáva „najmilším“ (rozumej „najposlušnejším“ dieťaťom Vatikánu. V predchádzajúcej časti sme si už o tomto rode, ktorý sa vehementne hlási za pokrvného pokračovateľa merovigiánskej dynastie s nárokom na trón „Svetového kráľovstva“, čosi povedali. Doplňme to ešte o málo známu kuriozitu, ako arcivojvoda Johann von Habsburg, bratanec rakúskeho cisára Františka Jozefa, koncom minulého storočia pod pseudonymom Jean Orth prispel značnou sumou a zúčastnil sa aj osobne na vykopávkach v už spomínanej dedine Rennes-le-Chateau, kde sa má nachádzať dodnes (nenájdený, či utajovaný?) relikvijný dôkaz o oprávnenom dedičstve Merovingiánovcov na trón kráľa Dávida, predovšetkým kalich z Kristovej poslednej večere s učeníkmi (Svätý Grál) - ako symbol pokrvnosti - a údajne aj Ježišovo mumifikované telo.

Johanna von Habsburga vyhlásil habsburský cisársky dom za mŕtveho v r. 1890, ale Dr. Dugast Rouillé v knihe: Les Maisons Souveraines de l‘Autriche, vydanej v r. 1967 v Paríži, tvrdí, že v skutočnosti zomrel až v r. 1910 alebo 1911 v Argentíne. Pripusťme, že Johann von Habsburg bol aspoň čudák, ak nie duševne postihnutý a že jeho vládnuci bratanec nemal nijakú radosť z jeho miešania sa do takej vážnej veci. Ale máme si to myslieť aj o Richardovi Wagnerovi, ktorého návšteva v Rennes-le-Chateau tak nadchla, že po návrate zložil operu Parsifal? Pripusťme! Čomu ale pripisovať vykopávky, ktoré tam v čase okupácie Francúzska v r. 1940-1944 vykonávali nemecké vojenské oddiely spolu s dovezenými špecialistami? Iba tomu, že Hitler obdivoval Wagnera? (The Holy Blood..., str. 29-34).

Kto všetko ešte dnes ťahá nitky boja o moc?

Už sme sa zmienili o tom, že tajomný Sionsky rytiersky rád, ktorý vznikol takmer pred tisícročím, aby „oslobodil Jeruzalem a Svätý hrob z rúk moslimských Saracénov a obnovil Dávidovo kráľovstvo“, existuje v prísné stráženom ústraní doteraz.

Kde? Ako?

Vo francúzskom Journal Officiel (úradný vestník), ktorý vychádza každý týždeň a publikuje v najväčšej stručnosti rôzne úradné informácie, medzi nimi o novovzniknutých organizáciách, spolkoch, spoločnostiach a pod. (vo Francúzsku nesmú existovať nelegalizované spolky a ohlasovacia povinnosť vyplýva zo zákona!) v čís. 167 z 20.7.1956 je tento záznam: „25. júna 1956. Prihlásený na podprefektúre Saint-Julien-En-Genevois. Sionsky rád. Cieľ: štúdie a vzájomná pomoc medzi členmi. Spoločenské sídlo: Sous-Cas- san, Annemasse (Haute Savoie).“ Sionsky rád sa teda oficiálne na polícií zaregistroval. Zo zákona sa však už nevyžaduje, aby uviedol presnejšiu adresu (ulica, číslo domu, telefón a pod.) Toto tajuplný rád perfektne dodržiava a nestojí o žiadne popularizovanie v masmédiách. Vie sa o jeho súčasnej činnosti veľmi málo. Má svoj štatút, ktorého čl. 7 charakterizuje členskú príslušnosť takto: „Kandidát sa musí vzdať svojej osobnosti, aby sa úplne mohol venovať službe vysokého morálneho apoštola.“

Rád vydáva časopis „len pre vnútornú potrebu členovo, ktorých môže byt na celom svete presne len 9841. K tomuto číslu dospeli strojnásobením počtu členov predchádzajúceho stupňa rádu, od jediného najvyššieho (stupeň 9) „Nautonničre - prievozník, či kormidelník“, až po najnižší (stupeň 1) „Novices - nováčikovia“, alebo ak chcete „novici“, čo používajú aj iné rády).

Členstvo je rozdelené do dvoch hlavných skupín: a) Légie, poverené apoštolizáciou, a b) Falangy, „ochrankyne“ tradície. (Akej „tradície“ a či aj so zbraňou, ostáva utajené!)

Sionskemu rytierskemu rádu venujeme trocha viac pozornosti pre ilustráciu, ako po celé tisícročie z pozadia vedel (a vie?) vplývať na politický vývoj vo Francúzsku, s celosvetovou ambíciou.

Veľmajstri Sionskeho rytierskeho rádu

Vyberieme zopár mien, z ktorých nás, už v stredoveku, môže zaujať René d‘Anjou, ktorý bol súčasne grófom Barským. Guiseským, Provencalským, Piemontským, ale aj vojvodcom Kalábrijským, Lotrinským, z Anjou, ďalej kráľom Neapolským, Aragónskym, Valencijským, Mallorky a Sardínie, samozrejme aj kráľom Jeruzalemským. Čo na tom, že ho za Veľmajstra „zvolili“ už ako 10-ročného (r. 1418), veď mal - ako vojvodca Lotrinský - v sebe „správnu krv“! Jeho nástupkyňou sa stala jeho dcéra Iolanda de Bar, vydatá za lorda zo Sion-Vaudémontu Ferriho, do sídla ktorého sa presťahovala a urobila z neho kuriózne hlavné lotrinské pútnické miesto, akých sa aj u nás nájde dosť. Kuriózne preto, že už predtým, v pohanských dobách, to bob pútnické miesto k soche gallsko teutónskej bohyne-matky Rosemerthy. Toto pútnické miesto pomenovali Semitským vrchom, čo veru viac pripomína poctu židovstvu než kresťanstvu.

V r. 1070 tam vládnuci Vaudémontský gróf postavil sochu Panny Márie Sionskej, ktorú vyhlásil za Vládkyňu Vaudémontu a ochrankyňu celého Lotrinska. Každoročne sa tam konajú Mariánske púte a pobožnosti. (The Holy Blood..., str. 446-448).

Nedá nám, aby sme preskočili aj jej nástupcu Sandra Filipepiho, svetoznámeho však ako maliara Botticelliho a po ňom ešte svetoznámejšieho Leonarda da Vinci. Títo síce neboli „urodzení“, ale zato „vyučení vo vedách ezoterických“ (zasvätenci mágie, okultizmu a pod.).

Presne z takého dôvodu zvolili za Veľmajstra aj v podstate nedávno zosnulého (v r. 1963) francúzskeho viacstranného umelca Jeana Cocteaua, ktorého dvaja bezprostrední predchodcovia boli tiež ezoterici - hudobný skladateľ Claude Debussy a spisovateľ Victor Hugo. Nemožno ešte nespomenúť Isaaca Newtona a konvertitu Johanna Valentina Andreu, syna evanjelického pastora z Würtenbergu (azda aby na ňom dokázali, že aj inoverci sa vracajú do lona pravej cirkvi).

Už viackrát sme povedali, že rozsah a zámer tohto rozprávania nespočíva v úplnosti popisu všetkých náboženských i neznabožských či ateistických hnutí, siekt a kultov, ktoré tiež hrali (a hrajú?) značné zákulisné úlohy v starej i novodobej histórii Európy (slobodomurári, rozenkruciáni, anarchisti atd.).

(Pokračovanie pripravujeme)


INFO

Nové slovo

Prepojenie na ostatné časti:

Prvá časť
Druhá časť
Tretia časť
Štvrtá časť
Piata časť
Šiesta časť
Siedma časť
Ôsma časť
Deviata časť
Desiata časť
Jedenásta časť
Dvanásta časť


Copyright © 2000—2008 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk