Antológia moderného ateizmu
Adam Roman a Rastislav Škoda
Z úvodu zostavovateľov:
Ateizmus ako svetonázor vychádza z veľmi jednoduchej myšlienky: človek nepotrebuje boha vôbec na nič. Nepotrebuje ho na vysvetlenie žiadneho prírodného javu, na dosahovanie žiadnych cieľov, ani na podporu morálky. Boh je podľa ateistu jednoducho zbytočná hypotéza, ktorá popis sveta iba komplikuje.
…
Keďže táto kniha je určená slovenským čitateľom, nebudeme sa v nej sústreďovať na argumentáciu proti budhizmu či lamaizmu, islamu ani hinduizmu, ale primárnu pozornosť budeme venovať kresťanstvu, ktoré každý dôverne pozná. Svätou knihou kresťanstva je Biblia. V podstate by sme mohli kresťanstvo posudzovať len podľa nej, lebo je spoločným východiskom pre všetky veľké kresťanské denominácie aj drobné sekty. Preto náš výber pokračuje jej kritikou…
Zadná stranu obalu knihy:
Viera a rozum, náboženstvo a veda, sú nezlučiteľné —
dokazuje to 15 statí od 10 vedcov svetového mena.
Ateistov je medzi špičkovými osobnosťami svetovej kultúry neúrekom. Ich názory na vzťah vedy a náboženstva nemožno, samozrejme, použiť na dôkaz nesprávnosti náboženskej ideológie. Keďže však veriaci často argumentujú tým, že kladný postoj vedcov k náboženskej viere je argumentom v prospech jej pravdivosti, možno proti takému argumentu úspešne uvádzať opačné príklady: vedcov, ktorí tento svetonázor nepotvrdzujú, alebo ho jednoznačne odmietajú. Antológia uvádza názory niekoľkých ľudí, najmä osobností ovenčených Nobelovou cenou, v nádeji, že ich argumenty proti náboženskej viere pomôžu čitateľom vytvoriť si vlastný názor na túto kontroverziu.
Z obsahu:
Ginzburg — Náboženstvo a veda
Nevidím žiadnu pozitívnu hodnotu "zjavenia" pri poznávaní pravdy
Russell — Prečo nie som kresťanom
Koncepcia boha je predstava odvodená zo starovekého orientálneho despotizmu,
nedôstojná slobodného človeka
Einstein — Veda a náboženstvo
Doktrína osobného boha je nielen nedôstojná, ale aj škodlivá
Weinberg — Vesmír podľa dizajnéra?
Vo vesmíre niet znakov dobromyseľnosti, ktoré
by poukazovali na dizajnéra; aby dobrí ľudia robili zle, na to treba náboženstvo
Dawkins — Hadia masť a svätená voda
Všetci sme ateistami, pokiaľ ide o väčšinu bohov, v ktorých sa kedysi verilo.
Niektorí z nás jednoducho idú o jedného boha ďalej
Monod — Etika poznania a socialistický ideál
Život a evolúcia, najukrutnejší spôsob vývoja nových druhov, nemajú konečný cieľ
Watson — Etika genómu
Sme svedkami šíriaceho sa názoru, že ľudia majú právo
ukončiť životy geneticky nezdravých plodov
Freud — Filozofia života
Marxizmus si vytvoril ilúzie, ktoré nie sú o nič menej
pochybné a neoveriteľné, než ilúzie zakladateľov iných náboženstiev
Kurtz — Nové očarenie: novým osvietenstvom
Žiadne božstvo nás nespasí, to musíme urobiť sami
Z úvodu zostavovateľov:
…Nie je naším cieľom nikoho nasilu presvedčiť o pravdivosti ateizmu. Snažíme sa iba zbaviť čitateľa jednostranného pôsobenia klerikálnej argumentácie, ktorá sa neopiera o dokázané pravdy, ale o „zjavené“ dogmy. V prostredí, v ktorom sa u nás od rána do večera valí na poslucháča rozhlasu a diváka televízie jediná „pravda“ o podstate sveta, považujeme za potrebné predstaviť aj odlišné názory, názory intelektuálneho výkvetu tejto civilizácie. Nech sa čitateľ stane arbitrom medzi týmito dvomi skupinami názorov…
Celý Úvod knihy v rozsahu 4. strán, (viac ako 2000 slov) si prečítajte na našej internetovej stránke.
| 
