SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Slovo Editora - výber
Multikulturalizmus, imigranti a náboženstvá
Cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami

[25. 01. 2016]

Humanisti sú za spolunažívanie ľudí rôznych náboženstiev, národností a kultúr. Vonkoncom to však neznamená, že táto predstava je podľa humanistov uskutočniteľná hneď, rýchlo a bezproblémovo. O príčinách bolo napísané množstvo kníh a organizovaný bezpočet konferencií, či seminárov.

Jedným z dôvodov prečo vznikajú pri spolužití rôznorodých komunít problémy sú náboženstva. Tento fakt je známy z histórie i zo súčasnosti. Napriek tomu politici milujú tento fakt ignorovať. Dokonca neváhajú z rôznych dôvodov vytiahnuť tzv. „náboženskú kartu”. Náboženstvo im poslúži ako ideologická barlička pri presadzovaní svojej agendy, ale predovšetkým vo volebnej propagande.

Náboženstvá sú napriek permanentnému hlásaniu lásky k blížnemu príčinou konfliktov medzi rôznymi komunitami, národmi i štátmi. Existuje len jedna cesta, ako tomu zabrániť. Dôsledným oddelením cirkví od štátu, pri zachovaní práva na ľubovoľné náboženské vyznanie v súkromnom živote občanov, ktoré nesmie zasahovať do verejného života, ani ohrozovať ich vlastných rodinných príslušníkov

Reštaurácia náboženstva v podmienkach Slovenska po roku 1989 ukázala, že ľudia nie sú k sebe milší, tolerantnejší, empatickejší, ako nám to chcú nahovoriť cirkevní apologéti. Zreteľne sa to ukázalo nedávno, keď v našich kresťanských dedinách odmietli prijať dokonca i kresťanský imigrantov.

Budúcnosť nepochybne bude poznamenaná miešaním kultúr, problémy však pri tom bude robiť miešanie náboženstiev a preto tento proces nebude rýchly, ani bezproblémový. Jednou z podmienok je dôsledne sekulárny štát. Čím skôr sa tak stane tým lepšie. Je to v záujme veriacich i neveriacich. Ale je to len jedna z podmienok a predpokladov na pokojné spolužitie ľudí, národností, národov a štátov.

S úctou Váš Editor


25 rokov Spoločnosti Prometheus

[23. 01. 2015]

spv.png, 113kBSpoločnosť Prometheus vznikla 9. marca 1990. Bolo to obdobie prudkých a zložitých premien vo vtedy ešte ČSSR. Klerikálne sily sa drali k moci súčasne s tými, ktorí chceli spoločenské zmeny a snažili sa o demokratizáciu spoločnosti. Zakladatelia Spoločnosti Prometheus cítili, že bude snaha o posilňovanie moci cirkví v sekulárnom štáte. Rozhodli sa týmto snahám brániť založením organizácie združujúcej ľudí bez náboženského vyznania, ktorí mali záujem udržať sekulárny charakter štátu.

Slovensko odvtedy prešlo viacerými búrlivými obdobiami, Rozpadla sa ČSSR, vznikla samostatná Slovenská republika, vstúpili sme do Európskej Únie, prijali sme spoločnú menu Euro. Žiaľ nepodarilo sa zabrániť tomu aby klerikálne sily napojené na politikov a niektoré politické strany nepresadili vyučovanie náboženstva na štátnych školách, aby nebol podpísaný konkordát s Vatikánom, aby sa cirkvi nevtlačili do armády i do polície.

Vďaka zapojeniu SR do európskych a medzinárodných štruktúr sa klerikálom nepodarilo presadiť klerikalizáciu celej spoločnosti a zlikvidovať sekulárny štát. Boj však ešte stále nie je vybojovaný. Dodnes sa cirkvi na čele s RKC kŕmia zo štátnej pokladnice, napriek tomu že im bol v reštitúciách vrátený majetok o ktorom dosiaľ nechcú štátu predložiť údaje, ktoré by mali pomôcť pri riešení finančnej odluky cirkví od štátu. Naďalej pokračujú pokusy o presadzovanie náboženskej ideológie do fungovania štátu a spoločnosti. Dôkazom je aj februárové referendum z tohto roka.

Spoločnosť Prometheus sa snaží prekaziť všetky pokusy o narušenie demokracie a porušenie svetonázorovej neutrality štátu. Propagujeme nenáboženský svetonázor v snahe pomôcť odstrániť prežité náboženské predsudky. Propagujeme svetonázor vyplývajúci z moderných vedeckých poznatkov, propagujeme humanizmus a zapájame sa do činnosti medzinárodných humanistických organizácií. Robíme to 25 rokov a chceme v tom pokračovať.

S úctou Váš Editor


Morálka a útecha z vedy,
bez potreby náboženstva

[16. 09. 2013]

Nedávno boli zverejnené výsledky dlhodobého prieskumu, ktorý hovorí o tom, že ateisti sú inteligentnejší než veriaci (článok na túto tému si môžete pozrieť tiež na našej stránke). Pre veriacich to môže znieť ako urážka, ponižovanie.

Pravda je však taká, že väčšina ľudí žije svoj každodenný život a nezaoberá sa vedeckými otázkami. Spoliehajú sa takpovediac na svoj zdravý rozum a ten im často, vďaka rodinnému prostrediu a tradíciám, neumožňuje pozrieť na svet z iného uhla pohľadu, ako z pohľadu veriaceho. Sú presvedčení, že morálku možno odvodiť iba od niečoho vyššieho, transcendentálneho, že útechu môže dať iba viera vo večný život po fyzickej smrti, viera boha, či bohov.

Tu vidia humanisti významnú úlohu vzdelávania a propagácie vedy i nenáboženského pohľadu na svet aktívnym vystupovania vedcov humanistov, ateistov, ktorí môžu ukázať realitu z nového pohľadu, oslobodzujúceho od predsudkov viery. Dlhodobo sú príkladom takéhoto pôsobenia vedci Richard Dawkins (biológ) a Lawrence Krauss (fyzik).

Dawkins zdôrazňuje že: „Ľudia hovoria, kde zobrať morálku bez náboženstva? Kde zobrať ethos? Veda má v skutočnosti ethos. Mravný profil vedcov sa zakladá na čestnosti, transparentnosti.“ Krauss k tomu dodáva: „všetky tieto kvality by bolí dobré i pre politikov vo Washingtone.“ My k tomu dodávame: aj na Slovensku.

V televíznom rozhovore Dawkins pripúšťa že: „Veda nie je svätá, vedci sú tiež ľudia,“ ale „Veda by nemohla existovať, ak by vedci podvádzali. Čas od času takých odhalia. Veda však má k dispozícii náležité prostriedky na overovanie, vlastný imunitný systém proti takým veciam.“

Na tému útechy hovorí: „Všetci potrebujeme nejakú emocionálnu spätná väzba vo vzájomnom vzťahu s vesmírom a môžete to označiť za niečo duchovné, ale to je realita a veda je spôsobom spoznávania tejto reality, zaoberá sa realitou. Netreba to spájať s niečím nadprirodzeným, mysterióznym.“ Krauss ho dopĺňa: „Vesmír je oveľa zaujímavejší ako povery, mýty vymyslené kresťanmi z doby ‚kamennej‘, ktorí nevedeli ani to, že sa zem otáča okolo slnka.“

Podľa Dawkinsa: „Niektorí ľudia úprimne veria, že ak ich niečo uspokojuje a utešuje, tak z toho vyplýva že je to pravda, ale to je nelogické.“ Cituje Stephena Pinkera, ktorý hovorí: „Keď ťa naháňa tiger, môže ťa utešiť myšlienka, že je to králik, ale stále je to tiger, ktorý sa ťa chystá zožrať.“

S oboma vedcami môžeme len súhlasiť. S Dawkinsom keď hovorí: „Všetci hľadáme útechu, tak, či onak, rôznymi spôsobmi, ale to o čo sa pokúšame my je nadchnúť ľudí na získanie útechy z reálneho sveta, nechceme im nič zobrať. Pokúšame sa pridať, pridať zázraky reality, poéziu skutočného vesmíru. Každý môže získať útechu od skutočného sveta. Neustále sa mu diviť.“ Rovnako i s Krausom, ktorý dodáva: „Je pravda, že v náboženstve je možné nájsť útechu ale to neznamená, že bez náboženstva ju nenájdete.“

S úctou Váš Editor


Sloboda slova, občan, politici, prezidenti, cirkev a štát na Slovensku a v Čechách

[10. 03. 2013]

Sloboda slova má svoje obmedzenia pre radového občana rovnako ako pre prezidenta. To ako s ňou ľudia narábajú závisí od ich schopnosti pochopiť hranicu medzi dovoleným a nedovoleným, slušným a neslušným, taktným a netaktným. Jeden bývalý sudca najvyššieho súdu v USA raz bol povedal, že aj pri slobode slova nikto nemá právo len tak pre zábavu v nabitom kine počas predstavenia zakričať: „Horí!“, lebo to môže mať katastrofálne následky. Ale aj pri menej závažných vyjadreniach treba predsa len rozmýšľať a nie tárať do vetra, čo mi prinesie slina na jazyk.

Nedávno jeden bloger využil právo na slobodu slova a nepriamo naznačil, že by náš prezident mal niečo vedieť o smrti poľovníka na poľovačke na ktorej sa údajne aj on zúčastnil. Každý rozumný a slušný človek len pokrútil hlavou nad trápnou špekuláciou blogera. Bolo to trápne a neprimerané využitie slobody slova od občana, ktorý by toto právo mohol využiť určite oveľa rozumnejšie.

V týchto dňoch sa náš prezident ako jediná hlava štátu zúčastnil na poslednej generálnej audiencii pápeža. Keď si uvedomíme, že sa spolu s ním prišlo na Námestie sv. Petra rozlúčiť s pápežom viac ako 100 tisíc veriacich z celého sveta pochopíme že tam bol vlastne ako jeden z mnohých veriacich pútnikov, vrátane Slovenských, tak že žiadna veľká sláva. Hoci, predsa len, nakoniec ho prijal aj sám pápež.

O stretnutí sa pán prezident vyjadril: „Povedal som mu, že ho Slováci pozdravujú, že ho majú radi a že ho majú v úcte aj tí, ktorí neveria, pretože urobil veľmi veľa pre mier a pokoj vo svete.“ Nuž prezident rovnako ako bloger má právo hovoriť čo si myslí, ale od prezidenta občan predsa len očakáva štátnickejšie a menej servilné vyjadrenie, ktorého pravdivosť je mimochodom vo viacerých častiach dosť sporná.

Občanovi by sa predsa len chcelo cítiť rozdiel medzi blogerom a prezidentom, keď porovnáva ich vyjadrenia. Nad blogerom možno mávnuť rukou, ale prezident môže jedným vyjadrením uraziť zo svojej pozície aj státisíce ľudí. Vyjadrením pápežovi že ho Slováci pozdravujú, že ho majú radi a že ho majú v úcte aj tí, ktorí neveria, však minimálne prestrelil ak sa rozhodol hovoriť, za viac ako 13 % slovenských občanov bez náboženského vyznania.

Oveľa príjemnejšie sa počúvajú kultivované a zvážené slová nového českého prezidenta Miloša Zemana, ktorý o sebe v prejave po inaugurácii povedal že je tolerantný ateista. Následne navštívil svätováclavskú kaplnku kde bez servilnosti položil kvety k ostatkom sv. Václava a vonku pripomenul prvého prezidenta T. G. Masaryka ktorý, ako sa vyjadril, obmedzil výsady šľachty, ale aj cirkvi formou pozemkovej a ďalších reforiem.

Tak sa môže slobodne vyjadrovať prezident, ktorého volili občania bez toho aby bol servilný k cirkvi, ktorá má v sekulárnom štáte svoje miesto, v žiadnom prípade však nie privilegované, ako je to na Slovensku. Dá sa len súhlasiť aj z neúspešným kandidátom na prezidenta, K. Schwarzenbergom, ktorý v týchto dňoch povedal: „Varuji vás před tím, zachovejte si, prosím, velmi zdravou distanc od politiků a od státu. Nedělá nám dobře, nám katolíkům, když se příliš přibližujeme státu.“ Dobrá rada aj pre slovenských katolíkov, predovšetkým ta druhá časť: „Nedělá nám dobře, nám katolíkům, když se příliš přibližujeme státu.“ Cirkevná hierarchia si však zrejme myslí niečo celkom iné.

S úctou Váš Editor


Netolerantná cirkev nemá právo byť tolerovaná

[20. 01. 2013]

Giovanni Sartori vo svojej eseji Pluralizmus, multikulturalizmus a prisťahovalci v súvislosti s hranicami tolerancie píše:"Stupeň pružnosti tolerancie môžeme stanoviť pomocou troch kritérií.

1. spočíva v tom, že musíme vždy uvádzať dôvody, prečo niečo považujeme za netolerovateľné (tolerancia teda neumožňuje dogmatizmus).

2. kritérium sa týka princípu neubližovania. — nepoškodzovania — (harm principle). Nie sme totiž povinní tolerovať chovanie, ktoré nám spôsobuje ujmu, alebo príkoria.

3. kritériom je nepochybne vzájomnosť: ak sme tolerantní voči ostatným, očakávame, že i my budeme tolerovaní." V poznámke Sartori uvádza, že tento princíp formulovali Milton a Locke: tolerancia nesmie byť rozšírená na netolerantných jedincov (pozn. autora: prirodzene to teda znamená, že ani na skupiny, komunity a rôzne organizácie).

Pozrime sa na realitu súčasnosti. Najnovším hitom RKC je boj proti pilulke na predčasné ukončenie tehotenstva. Ústami arcibiskupa Zvolenského sa dožaduje aby u nás nebola registrovaná (neskoro, registrácia už prebehla). Proti registrácii potratovej tabletky na Slovensku vystúpila, europoslankyňa Anna Záborská (KDH) a ďalší aktivisti z cirkevných a politických kruhov napojených ideovo na RKC. Pripomenieme tu aj boj RKC za legislatívny zákaz interrupcii.

Takýto postup je netolerovateľný a rešpektujúc vyššie uvedený bod 1 uvádzame dôvody: Žijeme v demokratickej, sekulárnej spoločnosti, kde náboženstvo je v princípe súkromná záležitosť. Cirkev má právo propagovať svoje náboženské pohľady na rôzne veci, môže konať svoju evanjelizačnú činnosť a pastoračnú činnosť, ale nemá právo nanucovať svoje predstavy ostatným občanom. Slovenské ženy majú právo, tak ako ženy v mnohých demokratických krajinách sveta, rozhodovať o svojom živote i o tom, či a kedy privedú na svet dieťa. Cirkev nemá právo do tejto oblasti zasahovať. Je to netolerovateľné.

Zoberme si iný príklad, ktorý má vzťah k vyššie uvedenému bodu 3. Cirkev neustále vystupuje proti ateizmu a najnovšie aj proti agnosticizmu, ktorý sa jej donedávna zdanlivo páčil, lebo agnostici nespochybňujú existenciu boha. Pápež Benedikt XVI. 6. januára 2013 počas omše vo sviatok Troch kráľov povedal že katolícki vodcovia musia mať odvahu postaviť sa útokom „netolerantného agnosticizmu” prevládajúcemu v mnohých krajinách. Je to opäť výkrik z kategórie zlodej kričí chyťte zlodeja. Dôvod je prostý, kritika cirkvi kvôli sexuálnym deliktom duchovných a ďalším pestvám cirkvi, prichádza veľmi často práve od ateistov, agnostikov a ich organizácii. Táto kritika je však oprávnená a potvrdzovaná aj rozhodnutiami súdov. Cirkev však nemôže trpieť žiadnu kritiku a útočí na kritikov aj keď je to neoprávnené. Je to netolerovateľné.

Z uvedenej, hoc aj veľmi krátkej ilustrácie (príkladov by sa dalo uvádzať bezpočet) vyplýva, že cirkev netoleruje inak mysliacich, predovšetkým ľudí bez náboženského vyznania, bez toho aby k tomu boli skutočné oprávnené dôvody, nie len kvôli odmietaniu vierouky. Vo svojich vyhláseniach a konaní vystupuje nie len voči občanom bez náboženského vyznania v rozpore zo všetkými troma kritériami uvedenými v úvode tohto textu a teda v súlade s nimi nemá ani právo, aby bola podľa nich tolerovaná.

Cirkev, ktorá sa dlhodobo vyfarbuje v nepriaznivých farbách nemá právo stavať sa do pozície moralistu a kritika. Nevidí brvno vo svojom „božom oku” a pritom poukazuje neoprávnene na ňou vymyslené smietky v očiach iných. Netolerantná cirkev nemá právo byť tolerovaná.

S úctou Váš Editor


Nekonečné požiadavky cirkvi voči štátu

[23. 10. 12]

Dňa 4. 9. 2012 o 22,00 hod. bola na programe STV 2 naživo odvysielaná diskusná relácia DOSLOVA na tému odluka cirkví od štátu. Relácia však bola zameraná iba na majetkové vysporiadanie cirkví. Odluka cirkví od štátu však má ďaleko širší záber. Nejedná sa iba o majetkové vysporiadanie, ale odluka zahŕňa aj odlúčenie cirkví od školy, verejnej a štátnej správy v čom by malo byť zahrnuté aj vysielanie relácií vo verejnoprávnom rozhlase a verejnoprávnej televízii. Odluka znamená aj zásadnú zmenu vo financovaní cirkví a náboženských spoločností. Samozrejme pre vyčlenený časový priestor na reláciu nebolo možné venovať sa všetkým okruhom problémov.

Za hodinu, ktorú diskusná relácia trvala, sme sa však to podstatné dozvedeli. Najstručnejší bol zástupca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Anton Ziolkovský, podľa ktorého je treba urobiť kompenzácie za nevrátený majetok a zachovať súčasný stav v poskytovaní finančných prostriedkov pre potreby cirkví a náboženských spoločností. Zástupca Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV), jej generálny dozorca Pavel Delinga, ktorý zastupoval aj cirkvi združené v ekumenickej rade cirkví v relácii „zahviezdil“, ako hovoria a píšu dnešní moderní redaktori ak chcú poukázať na to že niekto mimoriadne vynikol. Delingovi sa to podarilo keď prezentoval názory na to, že štát napriek trom kolám reštitúcii v prospech cirkví im aj tak nevrátil majetok a malo by byť reštitúciách pokračované (vo vzťahu k občanom bolo iba jedno kolo reštitúcií). Naviac by ešte požadoval navýšenie príspevkov od štátu na fungovanie cirkví. Okrem toho Pavel Delinga predviedol aj to ako sa funkcionár a vôbec človek v diskusii s partnermi nemá správať. Zrejme je na takéto správanie zvyknutý, lebo zastáva funkciu generálneho dozorcu ECAV a vyjadriť iný názor si v ECAV asi nikto nedovolí a tobôž odporovať jeho názorom už určite nie. Zástupca štátneho orgánu Ján Juráň, ktorý už dlhé roky riadi cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR, sa vyjadril, že nevie koľko majetku a ani čo bolo cirkvám a náboženským spoločnostiam vrátené. MK SR o tom nemá prehľad a údajne ani žiadnu evidenciu, napriek tomu, že štát prostredníctvom tohto odboru cirkvám preplácal zamerania konkrétnych nehnuteľností. Táto skutočnosť je naozaj na zamyslenie a asi by bolo namieste sa opýtať na čo vlastne cirkevný odbor na MK SR existuje a čie záujmy zastáva.

Dňa 17. 3. 2005 bol NR SR prijatý zákon č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Platný je od 26. 4. a účinný od 1. 5. 2005. Na rokovaní NR SR František Mikloško predložil návrh uznesenia, ktorý bol schválený v tomto znení: „NR SR vyhlasuje, že nadobudnutím účinnosti zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (tlač 1011) považuje proces reštitúcie majetku cirkví a náboženských spoločností za uzavretý.“ K tomuto uzneseniu ešte František Mikloško povedal: „Toto uznesenie som konzultoval s jednou s najväčších autorít katolíckej cirkvi, ktorá povedala, že áno nemôžeme vytvoriť ani dojem o tom, že ak už niečo dostaneme, znovu chceme ďalej ... oznámil som, že dám také uznesenie aj smerom k evanjelickej cirkvi a nebolo spochybnené.“

Tým sú nároky cirkví a náboženských spoločností naplnené a ďalšie požiadavky by nemali byť akceptované. O čom to vlastne Delinga hovoril a čo ešte chce? Lenže cirkvi, zvlášť tie najväčšie, nemajú v požiadavkách a nárokoch žiadne hranice.

Diskusná relácia aj len trochu vnímavému divákovi ukázala to o čo zástupcom cirkví v skutočnosti ide a nie sú ochotní diskutovať o tom o čo by malo ísť celej spoločnosti. Je to odluka cirkví od štátu, školy a verejného života. Verejného v tom zmysle, že viera je súkromná záležitosť každého človeka a preto by si ani tí, ktorí si z toho urobili biznis, nemali nárokovať možnosť pôsobiť v štátnych (obecných) školách vo verejnoprávnych inštitúciách (Rozhlas a televízia) a štát by ich nemal platiť a ani im na ich činnosť prispievať.

S úctou Váš Editor


Môže existovať cirkev s ľudskou tvárou?

[14. 07. 12]

Vatikán odvolal biskupa Bezáka a na Slovensku sa strhla vlna nespokojnosti. Nespokojní sú veriaci rímskokatolíckej cirkvi, ktorí už pričuchli k demokracii a nepáčia sa im maniere monarchistického štátu. Jedným dychom sa dožadujú informácie prečo bol odvolaný obľúbený biskup a súčasne sa dušujú, že veria cirkvi, že veria pápežovi.

Ak by sa tejto udalosti čudoval človek, ktorý nie je veriacim, nepozná pozadie fungovania cirkvi a Vatikánu, bolo by to pochopiteľné. Čudujú sa však ovečky z veriaceho stáda, ktoré by mali byť dostatočne oboznámené. Ukazuje sa že nie sú, alebo že očakávajú od centra — Vatikánskej monarchie to, čo ona nemôže a nemieni urobiť.

Nie je preto prekvapením, že mlčia biskupi ale ani to, že mlčí štát. Štát tu len tak bokom stojí, mlčí a možno ani nepozoruje. Veď zmluva s Vatikánom z neho urobila outsidera na vlastnom území. Štát má právo dozvedieť sa že bude vymenovaný, alebo odvolaný biskup, ale nemá právo sa k tomu vyjadrovať.

Bez toho aby to nahlas vykrikovali, volajú vlastne veriaci po cirkvi z ľudskou tvárou, po cirkvi, ktorá ich nebude ignorovať, nebude im brať pastiera, ktorého si obľúbili a ktorému dôverujú. Ich očakávania sú márne. Hlas ľudu nielen že nepočujú v nebi, ktoré neexistuje, ale „nedochádza“ ani do uši Vatikánu.

Existuje však spôsob ako donútiť cirkevných potentátov, aby sa započúvali do hlasu svojho stáda. Stačí málo a je to realizovateľné veľmi jednoducho. Je potrebná odluka cirkvi od štátu, jej odpojenie od štátnej pokladnice. Ak by cirkevná hierarchia žila iba z toho, čo by dostala od svojich ovečiek, naučila by sa ich počúvať veľmi rýchlo.

Závisí teda od veriacich, či chcú mať cirkev s ľudskou tvárou. Stačí aby sa začali dožadovať že si ju chcú financovať sami. Štát, ktorý teraz stoji bokom by im v tom mohol pomôcť. Politici by našli odvahu zahovoriť o tejto téme otvorene a humanisti so širokou slovenskou verejnosťou by ich v tom podporili. Nuž nech je aktuálnym heslom slovenských veriacich: Chceme odluku, treba odluku, je najvyšší čas!

S úctou Váš Editor


Cirkev, voľby a politika, nie len v roku 2012

[12. 02. 12]

S blížiacimi sa voľbami pozorujeme opäť aktivizáciu rímskokatolíckej cirkvi a jej hierarchie, ktorá si nenechá ujsť žiadnu príležitosť, aby zarezonovala ako vplyvná spoločenská inštitúcia. Pri rôznych príležitostiach opakovane počúvame, akým je cirkev dôležitým aktérom v spoločnosti. Zvyknú to zdôrazňovať veriaci, politici, ale aj sociológovia a politológovia.

Najnovšia aktivita — pozývanie politických strán a naplánované stretnutia arcibiskupa Stanislava Zvolenského s ich predstaviteľmi možno vykladať rôzne, kladne i záporne, záleží to od osoby, pozície a záujmov vykladača. Podľa sociológa je to demonštrovanie moci nad politickými stranami a pozícií katolíckej cirkvi v spoločnosti. Podľa hovorcu KBS, chce cirkev tak ako patrí do spoločnosti, prevziať zodpovednosť i za otázku politickej kultúry.

Nuž mnohé bremena si v posledných rokoch berie na svoje plecia naša obetavá RKC. Po páde komunizmu sa do našej spoločnosti vrátili také nešváry, ktoré riešila ešte za bývalého Uhorska — chudoba a bezdomovectvo. Rieši ich „úspešne“ aj dnes. Nie že by ich mala odstrániť, ona robí len charitu, takú potrebnú v pluralitnej a demokratickej spoločnosti, kde ma štát iné starosti.

Nuž a zodpovednosť za otázku politickej kultúry to je skutočne náročná úloha. Výsledok však môžeme predpovedať už teraz, bez obáv že by sme sa mohli pomýliť — zlepšenie politickej kultúry nenastane. O to ani v skutočnosti nejde. Obe strany — cirkev i politici si to veľmi dobre uvedomujú, hrajú však spolu známu hru Já na bráchu, brácha na mne.

Cirkev aj teraz vycítila, že politici nerisknú odmietnuť jej pozvanie, veď medzi voličmi je veriacich, ako maku. Nechystajú sa teda zlepšovať politickú kultúru, či zobať z kalicha RKC. Cirkev a jej hierarchovia to vedia, ale nevynechajú príležitosť demonštrovať svoju zdanlivú moc, ktorú im dočasne vytvorili náhodné okolnosti, neľútostného politického boja.

A tak budeme naďalej svedkami toho, že politici klamú len sa tak práši, sľubujú viac než by mohol splniť všemohúci pánboh (ak by existoval) a cirkev bude demonštrovať svoj spoločenský „vplyv“, hovoriť o morálke, ktorá je možná len tam kde žije bohabojný ľud. Napriek tomu, že skutočnosť nás presviedča o opaku. Dôkazom toho je, že súdy nestíhajú rozhodovať neustávajúci prúd prejavov vzájomnej „lásky“ medzi bratmi v Kristu, ktorý im prichádza denne na stôl v podobe občianskych sporov či trestných činov najrôznejších druhov.

Najväčším nešťastím pre spoločnosť je spájanie cirkvi, náboženstva s politikou. Od pádu feudalizmu sa v našich končinách tento fenomén postupne vytráca. Na Slovensku však nemôžeme byť hrdí na to, že sme snáď o krok vpredu oproti iným krajinám postkomunistickej Európy.

Tisícročné historické stopy povinného priradenia občana k cirkvi, nakrátko prerušené československým štátom, obnovil klérofašistický Slovenský štát. Povojnové ľudovodemokratické a neskoršie socialistické pomery opäť vrátili veci do normálnych koľají, ale príchod divokého kapitalizmu po roku 1989 prebudil túžby a nádeje slovenských predstaviteľov cirkvi, Vatikánu i klerikálov po návrate starých zlatých časov. Našťastie vývoj vo svete a konkrétne v Európe tieto nádeje opäť rýchlo pochoval.

Občan buď však na pozore! Klerikalizmus je fenomén, ktorý bude živý dovtedy, kým budú mať cirkev i politici pocit, že je užitočné spájať sa pre ich lepšiu budúcnosť, čo však vonkoncom neveští lepšiu budúcnosť pre občana. Snáď už čoskoro výsledky sčítania uštedria ďalšiu ranu nádejam kléru i klerikálov v podobe poklesu počtu občanov hlásiacich sa k cirkvám, tak ako sa to stalo v Českej republike.

S úctou Váš Editor


Po sčítaní, pred odlukou

[05. 07. 11]

Christopher Hitchens vo svojej knihe Boh nie je láska: Ako náboženstvo všetko otrávi píše — „Nepotrebujeme sa stretávať každý deň, alebo každý siedmy deň, alebo nech by to bol akýkoľvek významný deň, aby sme hlásali svoju spravodlivosť, alebo prisahali, nadchýnajúc sa vlastnou bezvýznamnosťou. Ateisti nepotrebujú kňazov, ani cirkevnú hierarchiu striehnucu čistotu dogiem...“

To je ten rozdiel medzi ľuďmi, ktorí žijú bez potreby náboženskej viery a veriacimi, ktorí to musia denne deklarovať a dokazovať. Nikto z humanistov však nepopiera potrebu propagovať výdobytky vedy, výsledky skúmania okolitého sveta, propagovať racionálny prístup k životu bez predsudkov, náboženských mýtov a dogiem.

Táto potreba si vyžaduje budovanie organizácií, ktoré budú obhajovať záujmy humanistov a v tejto súvislosti je dôležité a potrebné rozvíjať spoluprácu medzi rôznymi humanistickými organizáciami, neformálnymi skupinami i jednotlivcami. Je to úloha súčasnosti, ak chceme v budúcnosti dosiahnuť výraznejší vplyv na dianie v spoločnosti.

Počas kampane k sčítaniu 2011 sme si odskúšali niektoré možnosti a bez toho, aby sme preháňali môžeme konštatovať, že sme boli úspešní. Naše poukazovanie na nepripravenosť sčítania v otázke náboženského vyznania fakticky potvrdili i veriaci spoluobčania, ktorí sa cítia byť diskriminovaní tým, ako táto otázka bola formulovaná. Nakoniec spochybnili kvalitu sčítania i samotní politici, hoci to je iná kapitola spomínaného problému.

Postupujúc vpred zameriavame sa na problematiku odluky cirkví od štátu a odstavenie cirkví od štátnej pokladnice do ktorej neodôvodnene a hlboko načierajú bez ohľadu na to, aké úsporné opatrenia musí prijímať celá spoločnosť, štátne organizácie i jednotlivci. Aj v tejto snahe potrebujeme a budeme hľadať ďalších spojencov a partnerov. Prizývame k spolupráci všetkých, ktorí majú záujem budovať na Slovensku demokratický štát bez vplyvu cirkevnej verchušky a klerikálov.

S úctou Váš Editor


Prečo je potrebná kampaň k sčítaniu 2011

[27. 03. 11]

Humanisti (skeptici, agnostici, ateisti ...), ľudia bez náboženského vyznania z akéhosi nedostatku pudu sebazáchovy majú poväčšine pocit, že nie je potrebné ich postoj, právo žiť bez náboženstva brániť, alebo snáď presadzovať nejaké ďalšie práva, ktoré s tým súvisia. Preto sa aj od nich občas zaznie otázka: Prečo máme robiť kampaň k sčítaniu?

prihlas.jpg

Nebolo by s tým potrebné polemizovať, ak by sme sa nepozreli na druhú stranu barikády, do náboženského tábora. Cirkvi, dokonca i tá najväčšia, spúšťajú kampaň k sčítaniu 2011, aby veriacim (a nie len veriacim) pripomenuli, že v sčítaní treba pri otázke náboženské vyznanie označiť práve tú ich, pravú cirkev.

Humanista si musí položiť otázku: Prečo majú cirkvi potrebu robiť takúto kampaň? Ak si ju položí, popremýšľa o nej a pochopí, nebude viac pochybovať o potrebe robenia takejto kampane medzi humanistami, ľuďmi bez náboženského vyznania.

rozhodni.jpg

Našťastie sa ukázalo, že pud sebazáchovy neodumrel a tak vznikla akási neformálna koalícia rôznych komunít, internetových skupín i jednotlivcov, blogerov, či ďalších vlastníkov internetových stránok, ktorí sa rozhodli burcovať tých, ktorí sa ešte nezobudili, aby pri sčítaní zreteľne vyjadrili svoj postoj — bez vyznania.

Môžeme už pozorovať prvé prejavy aktivizácie. Na internete i v tlačených médiách sa objavujú viaceré texty, ktoré upozorňujú na blížiaci sa termín sčítania a nabádajú na aktivitu, ktorej výsledok sa prejaví v štatistike a bude využívaný a často aj zneužívaný práve cirkvami v budúcom období ak budú občania bez náboženského vyznania ľahostajní a pasívni práve v otázke náboženského vyznania.

sprom.jpg

Spoločnosť Prometheus v tejto súvislosti prizýva všetkých, ktorí nepotrebujú pre svoj plnohodnotný život náboženstvo, aby v tejto dobe aktívnejšie deklarovali svoj svetonázor a pomohli vytvoriť atmosféru odvahy, aktivity a sebadôvery v komunite občanov bez náboženského vyznania.

bezv.jpg, 34kB

Občania bez náboženstva nie sú na Slovensku vymierajúci druh, ako by to chcela nahovoriť spoločnosti cirkev. V tom jej napomáha mlčanie, nedostatok aktivity a neochota propagovať svoj pohľad na svet. Prestaňme sedieť v kúte, nepýtajme sa kto nám pomôže, pomáhajme si sami, príkladom nám môžu byť humanisti po celej Európe.

sece.jpg

S úctou Váš Editor


O novej internetovej doméne a budúcich plánoch Spoločnosti Prometheus

[05. 12. 10]

Priatelia humanisti,

snaha Spoločnosti Prometheus (SP) šíriť myšlienky humanizmu, ako nenáboženského svetonázoru, má svoje hranice a možnosti. Snaha ľudí vo vedení SP bez pomoci členov a sympatizantov nemôže nikdy dosiahnuť výrazný efekt, preto opäť apelujeme aj na čitateľov tejto internetovej stránky.

Jednou z takých hraníc je „množstvo disponibilného ľudského kapitálu“. Tu formuláciu sme zvolili úmyselne, lebo dnes sme svedkami neuveriteľného deformovania jazyka, kvôli politickej korektnosti a maskovaniu problémov pod nové bombastické výrazy (napríklad slovo výzva má nahradiť odjakživa známe a zrozumiteľné slovo problém a podobne ).

Mysleli sme v skutočnosti, že jednou z tých hraníc je počet humanistov ochotných a schopných zapojiť sa do šírenia a obrany humanizmu v našom bigotnom slovenskom svete. Čím viac tých, ktorí sa radia medzi humanistov bude ochotných niečo urobiť — napísať na blog Prometheus (ako na blogu vidieť sú to jednoduché a krátke texty), prípadne napísať článok na stránku, či do časopisu Prometheus, alebo preložiť niečo zo zahraničných humanistických zdrojov, ktorých je obrovské množstvo a majú vynikajúcu kvalitu — tým výraznejšie bude prenikať humanizmus do povedomia našej spoločnosti.

Druhou hranicou sú finančné prostriedky, ktoré má SP k dispozícií. Sú to spravidla členské príspevky a príjem z dvoch percent o ktorý sa každoročne uchádzame. Občas sa šťastena usmeje a nájde sa ochotný sponzor, ktorý prilepši a môžeme urobiť niečo viac, ako bežnú informačnú a propagačnú aktivitu.

Jedným z úsmevov šťasteny je aj doména www.prometheus.sk, ktorú nám poskytol jej majiteľ na používanie. Neuvádzame jeho meno, lebo sme sa v doterajšej komunikácii neuistili, či si želá, aby bolo jeho meno zverejnené. V každom prípade aj pri tejto príležitosti srdečne ďakujeme pánovi T. F. v mene slovenských humanistov za tento jeho ústretový krok.

V tomto roku SP oslávila 20. Výročie svojej existencie. Neurobili sme zázraky v ktoré nikto z nás i tak neverí, ale sme tu a pracujeme. Humanisti — ľudia bez náboženského vyznania na Slovensku — majú svoju celoslovenskú organizáciu a tá sa snaží o ochranu ich práv a zároveň burcuje vedomie „kresťanského“ národa. Už tri roky napríklad organizujeme Dni humanistov a oceňujeme tých ktorí prispeli k šíreniu myšlienok humanizmu.

Do konca roka 2010 ostáva už len niekoľko dní. V tom budúcom 2011-om chceme urobiť osvedčené i nové aktivity. K sčítaniu v roku 2011 chceme rozbehnúť kampaň „Prihlás sa k svojmu humanizmu“. Jej cieľom je dosiahnuť aby sa ľudia, ktorí nepotrebujú k svojmu životu náboženstvo prihlásili v sčítaní ku kategórií občanov bez vyznania. Chceme dosiahnuť, aby sa nezvyšoval štatisticky skresľujúci stav počtu veriacich len preto, že človeka voľakedy, niekde, niekto dal pokrstiť a zaviedol ho tak do evidencie ovečiek tej — ktorej cirkvi.

Napriek okolnostiam, ktoré u nás vládnu premýšľame o možnosti spustenia kampane s požiadavkou odluky cirkví od štátu. Bolo by to odpojenie cirkevnej hierarchie od pokladnice štátu, z ktorej tieto inštitúcie čerpajú bohato a celými priehršťami finančné prostriedky, ktoré by sa v našej spoločnosti zišli ne iné, dôležitejšie veci. Známym faktom, že požiadavka odluky nie je len požiadavkou nejakých „amorálnych ateistov“ je skutočnosť, že túto požiadavku čoraz častejšie vyjadrujú aj verejne i ľudia veriaci.

Toľko zatiaľ o tom, čo by sme radi urobili spoločne a pre ľudí bez náboženského vyznania v najbližšej budúcnosti. V závere však musíme použiť aj výkričníky a vyzvať Vás, čitateľov, členov i sympatizantov na aktívnu pomoc a zapojenie sa do propagácie a podpory činnosti v prospech Vašich i našich spoločných cieľov.

Prihláste sa k svojmu humanizmu! Podporte činnosť SP svojou aktivitou, prípadne i finančne! Buďme aktívnymi činiteľmi obratu od náboženského tmárstva k racionálnemu, vedeckými výsledkami osvietenému humanistickému, nenáboženskému pohľadu na svet!

Vopred ďakujeme všetkým, ktorí vystúpia z tieňa pasivity, aby k lepšiemu aktívne menili náš svet.

S úctou Váš Editor


Protiľudská, antihumanistická politika Vatikánu

[19. 09. 10]

Tabu, ktoré predstavuje na Slovensku Vatikán, nedostatok odvahy, nechuť, či politická neochota spôsobujú, že toto katolícke, ideologicko-politické a mocenské centrum sa u nás zdanlivo teší vysokej popularite. Zďaleka tomu tak nie je vo svete, v krajinách, ktoré nemožno označiť nálepkou postkomunistické, alebo ateistické, v krajinách, akou je napríklad aj Veľká Británia.

Najnovšie čelí kritike pápež, ktorý navštívil práve Veľkú Britániu. Jedným z dôvodov kritiky je jeho očierňovanie ľudí bez náboženského vyznania — očierňovanie humanistického, či veľmi zjednodušene povedané ateistického presvedčenia.

Benedikt XVI. sa vyjadril, že ateizmus „môže viesť k nacizmu“. Britská humanistická asociácia (BHA) k tomu dala vyjadrenie: „Predstava, že k nacistickému extrémizmu viedol ateizmus a že práve ateizmus nejakým spôsobom dnes živí neznášanlivosť v Británii, je hroznou klebetou na tých, ktorí neveria v Boha.“


Vystúpenie Richarda Dawknisa, v Londýne 18. 9. 2010, na manifestácii proti pápežovej oficiálnej návšteve vo Veľkej Británii. (Prečítajte si slovenský preklad vystúpenia.)

Humanistické organizácie vo svete vo svojej pestrosti — od humanistov cez skeptikov a agnostikov až po ateistov — kritizujú cirkvi a náboženské organizácie za ich konkrétne postoje, činy a správanie, poukazujúc pri tom na fakty, ktoré sú dôvodom kritiky, nakoľko majú negatívny dopad na jednotlivca, komunitu, či ľudské spoločenstvo.

Tieto organizácie nekritizujú veriaceho jednotlivca za jeho vieru a uznávajú jeho právo veriť potiaľ, pokiaľ jeho viera, presnejšie činy vyplývajúce z jeho presvedčenia nezasahujú do práv iných ľudí s rozdielnymi presvedčeniami, alebo vierou, ako je ta jeho. Presne to vyjadrila Wafa Sultan, kritička Islamu: „Brat môj, môžeš veriť aj v kamene dovtedy, kým ich nezačneš hádzať do mňa.“

Najrozšírenejšia cirkev so svojím monarchistickým ústredím vo Vatikáne však postupuje premyslene, ideologicky a politicky práve naopak. Nemá fakty proti organizáciám ku ktorým sa ľudia bez náboženského vyznania hlásia a nakoľko neexistuje žiadne politicko-iddeologické, či mocenské centrum, ktoré by globálne presadzovalo takéto presvedčenie, očierňuje cirkev presvedčenie a jednotlivcov, ktorí sa ho pridržiavajú, očierňuje ľudí, ktorí nevyznávajú náboženstvo.

Toto očierňovanie sa deje ústami najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi, ústami súčasného pápeža, ktoré v modifikovanej podobe šíria jeho poddaní kardináli, biskupi, kňazi i náboženskí fundamentalisti na najnižšej úrovni cirkevného stáda.

Preto humanisti na celom svete so sympatiami prijímajú a podporujú aktivity anglických humanistov a ďalšie organizácie, ktoré kriticky poukazujú na protiľudskú, antihumanistickú politiku Vatikánu práve v súvislosti s návštevou Jozefa Ratzingera v Anglicku.

Na niekoľkotisícovej manifestácii v Londýne vyjadrili svoj negatívny postoj proti politike Vatikánu, ktorú zosobňuje súčasný pápež, viaceré známe osobnosti, medzi ktorými boli Andrew Copson výkonný riaditeľ BHA, vedec Richard Dawkins a ďalší. Viac si môžete pozrieť na internetových stránkach: BHA, National secular society, The Scotsman a BBC - nižšie na stránke je tiež krátke video z manifestácie proti pápežovi.

S úctou Váš Editor


lohu.jpg, 1,5kBBoj za kríže
nie je
bojom o kríže
losp.gif, 7,6kB

[8. 11. 09]

Mýtus o kresťanskej tradícii v Európe a na Slovensku konkrétne je jedným z najrozšírenejších cirkevných mýtov, ktorý ma slúžiť ako argument na to, že cirkev musí byť akceptovaná štátom, s právom zasahovať do záležitosti štátu a tým aj do života každého občana.

Pravda o kultúrnych tradíciách v Európe a na Slovensku je konkrétne taká, že súčasťou týchto tradícií sú: antická kultúra, slovanské korene a kresťanské tradície, osvietenstvo a tradície občianskej odvahy a boja proti cirkevnému tmárstvu, ktoré podporovalo existenciu všetkých režimov zneužívajúcich obyčajného človeka a teda aj kresťana a tradície boja proti týmto režimom.

To čo sa dnes podsúva ako kresťanská tradícia je v skutočnosti prekrútená tisícročná tradícia stredovekého cirkevného tmárstva a cirkevnej totality, spojená s prenasledovaním inakšie mysliacich žien a mužov v samotnej cirkvi a samozrejme i mimo nej.

Ak hovoríme o totalite, obľúbenom termíne súčasnosti, musíme zdôrazniť predovšetkým skutočnosť, že vzorom totality, zatiaľ neprekonanej žiadnym spoločenským usporiadaním na európskom kontinente, ale možno smelo povedať že ani inde vo svete, bola cirkevná totalita po ktorej túži centralizovaná cirkevná hierarchia v kútiku svojej čiernej duše aj v súčasnosti.

Súčasný, falošný boj cirkvi za kríže, nie len v Taliansku, je bojom za udržanie otrasených pozícií, upadajúcej cirkvi. Rozhodujúca väčšina ľudí bez náboženského vyznania, rovnako ako Spoločnosť Prometheus, nemá nič proti veriacim. Rešpektujeme veriacich občanov a nie sme proti symbolom, ktoré používajú ako súkromné osoby, či už nosením retiazok s krížikom na krku alebo pri výzdobe v domácnosti, ani proti krížom na kostoloch a iných cirkevných objektoch.

Máme však výhrady proti tomu, aby kríž, tento ideologický symbol, bol umiestňovaný na miestach, ktoré s cirkvou nemajú nič spoločné a majú slúžiť všetkým občanom bez ohľadu na ich svetonázor. Sú to predovšetkým: úrady – štátne i samosprávne inštitúcie, štátne školy, kultúrne a iné zariadenia, ktorých zriaďovateľom nie je cirkev.

Cirkev je nebezpečná práve tým, že chce pod zámienkou boja za kríže, alebo iné náboženské symboly, či vieru, postaviť proti sebe občanov s rôznym pohľadom na svet. V našich podmienkach konkrétne veriacu väčšinu proti občanom bez náboženského vyznania a tým upevňovať svoje slabnúce pozície.

Spoločnosť Prometheus je proti akémukoľvek zneužívaniu tradícií, vrátane cirkevných, ktoré narúšajú pokoj v spoločnosti a medzi občanmi. Preto presadzujeme odluku cirkví od štátu, ako osvedčenú formu koexistencie moderného občianskeho, sekulárneho štátu so všetkými cirkvami.

Spoločnosť Prometheus je za odstránenie privilégií cirkví. Podporujeme sekulárny štát, ktorý sa riadi morálkou nezávislou na žiadnom náboženstve. Ten je zárukou pokojného života občanov, ktorí môžu slobodne veriť bez toho aby tým podporovali expanzívne chúťky cirkevnej hierarchie, ktorá zneužíva ich vieru a presvedčenie.

Pridržiavame sa názoru, že všetci ľudia, bez ohľadu na ich náboženskú vieru, alebo na ich presvedčenie, že bohovia neexistujú, sú bratia. Táto rozdielnosť v ich ľudskej jednote nesmie byť zneužívaná cirkvami ani politikmi.

Spoločnosť Prometheus
združenie svetských humanistov
na Slovensku

V prípade želania sa TU môžete vyjadriť k zverejnenému materiálu


lohu.jpg, 1,5kBK Valnému zhromaždeniu
Spoločnosti Prometheus
losp.gif, 7,6kB

[25. 10. 09]

Zástupcovia členskej základne Spoločnosti Prometheus (SP) sa 24. októbra 2009 stretli v Banskej Bystrici na Valnom zhromaždení, ktoré hodnotilo úspechy i problémy s ktorými sme sa borili v uplynulom období, aby po tejto analýze rozhodlo racionálne o tom, čo bude dôležité a na čo predovšetkým sa bude SP zameriavať v budúcnosti.

K úspechom uplynulého obdobia patrí vydávanie časopisu Prometheus – štyri ročníky: 2005 - 2008, (ktorý žiaľ v roku 2009 zamrzol kvôli financiám na harddiskoch redakcie) a vytvorenie tradície odovzdávania Cien humanistov od roku 2008. Dokázali sme na seba upútať pozornosť médií a reagovali sme na aktuálne otázky spoločenského života, ktoré sa dotýkali činnosti SP i života ľudí bez náboženského vyznania.

Budúcnosť si však žiada dôslednejšie venovať pozornosť organizačnej a propagačnej činnosti. Člen SP, individuálny i ten v ktorý je organizovaný vo svojom klube, v okruhu svojho bydliska, musí mať pocit, že je dôležitý, že ústredie pracuje v jeho prospech. Na druhej strane, treba dosiahnuť, aby člen mal pocit zodpovednosti voči SP, podporoval ju a kultivovane, pritom však dôrazne propagoval jej program a činnosť tam kde žije a pôsobí.

V programe SP ostáva presadzovanie odluky cirkvi od štátu a odstránenie privilegovanosti cirkvi v spoločnosti. Programom SP však nie je boj proti náboženstvám, ale šírenie, propagácia vedeckých poznatkov, ktoré vyrážajú cirkevnej hierarchii z rúk nástroje apologetiky. Tak, ako je to v prípade evolučnej teórie, ktorú nakoniec uznal aj Vatikán a ktorá zlikvidovala rozprávku o stvorení človeka.

SP obhajuje záujmy druhej početne najväčšej skupiny obyvateľstva po RKC na Slovensku. Podľa sčítania z roku 2001 je na Slovensku bez náboženského vyznania 697 308 občanov, čo je takmer dvojnásobok počtu tých, ktorí sa prihlásili v tom istom sčítaní k druhej najväčšej cirkvi na Slovensku, k Evanjelickej cirkvi a. v. Táto skupina však nedostáva na rozdiel od cirkví žiadnu podporu na realizáciu svojich potrieb a propagáciu svojho presvedčenia vo verejnosti. (Pozri vyhlásenie VZ.)

SP ako občianske združenie nezávislé na politických stranách ma ambíciu a potenciál združovať všetkých ľudí bez náboženského vyznania, bez ohľadu na ich politické názory. Chce združovať všetkých občanov, ktorí sa hlásia k svetskému humanizmu a majú záujem vylúčiť vplyv a zasahovanie cirkví do verejného života. Tento potenciál však musí premeniť na realitu SP vedená novozvolenými orgánmi za aktívnej účasti všetkých členov, s podporou sympatizantov a v spolupráci s medzinárodnými organizáciami IHEU a EHF, ktorých je SP členom.

Spoločnosť Prometheus


Spoločne za víťazstvo rozumu nad iracionalizmom
[7. 6. 09]

Vo všeobecnosti každý človek chápe potrebu združovania, spájania síl na spoločné presadenie záujmov i realizáciu významných zámerov. V realite posledných desaťročí sme však svedkami opačného fenoménu – drobenia síl, individualizácie od osobného života až po verejné i občianske organizácie.

V ekonomike však nikto vážne nenavrhuje zrušiť existenciu akciových spoločností, ktoré združujú prostriedky aby mohli realizovať veľké projekty. Rímskokatolícka cirkev nehodlá dať autonómiu diecézam aby sa premenili na akési samostatné divízie, ako to bolo v móde nedávno u nás, kým sa nerozpadli a nezanikli významne podniky.

Ľudské mravenisko sa stále viac mení na mravenisko indivíduí, Každý má ťahať svoje bremenom sám, kam sa mu zachce, má byť v zmysle módneho sloganu sám sebou. Niekto neznámy, akýsi nový Boh tu šíri evanjelium individualizmu, akoby história nedokazovala, že spájanie síl bolo vždy ľudstvu na prospech.

Je potešujúce, že bez ohľadu na tento vývoj, začína práve medzi humanistami, agnostikmi, a ateistami silnieť idea potreby spájania síl, spoločného postupu a združovania v obrane proti spiatočníckym silám, ktoré chcú aj v 21. storočí strašiť svet záhrobným svetom a kázať morálku budovanú na mýtoch dávnych nevedomých predkov.

Šťastím pre nás na Slovensku je, že toto hnutie mohutnie práve v krajinách, ktoré nemožno označiť nálepkami postkomunistické. Na jeho čele stoja osobnosti ako sú Dawkins, Dennett, Kurtz a ďalší v Európe a v Amerike. Je však potrebná občianska odvaha, ochota a uvedomenie, aby sa k tomuto trendu pridali otvorene a nahlas aj ľudia u nás na Slovensku.

Pozývame všetkých, ktorí nemajú srdce v gatiach, aby sa pripojili k progresívnemu svetovému trendu na obranu rozumu a vedy proti poverám, pavedám a iracionalizmu. Pridajte sa k svetským humanistom na Slovensku. Užitočný môže byť každý, kto nemá strach a chce prispieť svojimi schopnosťami.

S úctou Váš Editor


Veda - kladivo na viery a povery,
alebo Dávid - Darwin proti Goliášovi
[19. 1. 09]

darev.jpg, 29 kB

Veda je nástroj, ktorý dokáže poraziť oponenta bez použitia násilia a tak Dávid môže poraziť Goliáša aj bez praku. Toto sa stalo Kresťanstvu a jeho viere v stvorenie človeka. Dávidom tu bol Darwin so svojou teóriou evolúcie.

Ako mnohé nové vedecké poznatky aj Darwinová evolučná teória bola najskôr vysmievaná, potom sa proti nej neľútostne bojovalo (a dosiaľ neprestalo), až ju nakoniec akceptoval sám pápež: „Nové výsledky vedú k poznaniu, že evolučná teória je niečo viac ako hypotéza.“.

Po ňom sa rozhodli situáciu zachraňovať viacerí povolaní. Ktovie či aj vyvolení? Nakoniec je z toho opäť teologická motanica, ktorej už ani sama teológia nerozumie. Ak už aj človek nebol stvorený, tak aspoň „Boh do neho vdýchol nesmrteľnú dušu“. Napriek celému tomuto šumu však biblická bájka o zlepení človeka z hliny padla z piedestálu.

Veda opäť, tak ako mnohokrát v minulosti triumfovala a preto je tŕňom v oku všetkým, ktorí žijú z báchoriek vymyslených pre pospolitý ľud. To je dôvod prečo je potrebné vedu nie len rozvíjať a podporovať ale tiež popularizovať a doviesť k sluchu a zraku aj toho pospolitého ľudu, ktorý už dnes nie je ochotný veriť všetkému, čo mu duchovní pastieri predkladajú.

Priatelia v roku 2009 si pripomíname 200 rokov od narodenia Dávida – Ch. Darwina a 150 rokov od zverejnenia jeho diela O pôvode druhov. Je to jedno z najvýznamnejších vedeckých výročí v tomto roku ale sú aj ďalšie, ktoré si budeme pripomínať.

S úctou Váš Editor


Myslieť a občiansky aktívne konať!
[26. 8. 07]

Zdá sa, že vôkol nás je stále viac tých, ktorí dúfajú, že človek už stratil schopnosť myslieť. Dokazujú to primitívne reklamy firiem, ktoré nám chcú nanútiť svoje výrobky, s kvalitou o to mizernejšou o čo bombastickejšia je ich reklama.

Dokazujú to politici ktorí dúfajú, že občan už stratil nie len schopnosť myslieť ale aj odvahu postaviť sa na svoju obranu. Bushov blízky poradca, Karl Rove, ktorý nedávno odišiel z funkcie, sa pred časom vyjadril: „My sme teraz impérium. Vytvárame si vlastnú realitu.“ Vlastnú realitu proti vlastným občanom, či iba pre občanov prvej kategórie?

Cirkvi nám však tvrdia, že realitu stvorili bohovia a v svojej snahe presadiť teologickú pravdu pokúšajú sa všetkými formami premeniť človeka na tupé hoviadko, ktoré nakoniec bude pokorne pracovať pre nenásytné firmy, rešpektovať realitu vytváranú bezcharakternými politikmi, ktorých podporujú nenásytné firmy a modliť sa k bohu aby sa dostal do večného, záhrobného sveta bez kapitalistickej ekonomiky, primitívnej politiky a šamanských cirkví.

Dnes, kedy už každý môže vedieť čítať, Spoločnosť PROMETHEUS sa snaží o hlbšiu gramotnosť - o schopnosť myslieť. Myslieť v súvislostiach a následne občiansky konať. Konať v záujme obrany demokracie a slobody politickej i ekonomickej. Ľudia nakoniec prestanú veriť reklamným, politickým, či náboženským bludom. Budú dôverovať vlastnému rozumu a začnú sa dožadovať svojich skutočných práv!

S úctou Váš Editor


Za ďalší rozvoj Spoločnosti Prometheus
[15. 7. 07]

Na ostatnom Valnom zhromaždení Spoločnosti Prometheus boli schválené hlavné úlohy medzi ktoré patrí rozširovanie členskej základne a dôraznejšie obhajovania záujmov a potrieb ľudí bez náboženského vyznania.

Valné zhromaždenie konštatovalo, že v rozpore s čl. 1 Ústavy SR, v ktorom sa hovorí, že SR sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, majú cirkvi, náboženské organizácie a spoločnosti privilegované postavenie. Naopak, ľudia bez náboženského vyznania na Slovensku sú stále najväčšou diskriminovanou menšinou spoločnosti, čo sa prejavuje v rôznych formách, napr. v obmedzenom prístupe do médií alebo v odmietaní finančnej pomoci organizáciám, ktoré obhajujú záujmy ľudí bez náboženského vyznania.

Spoločnosť Prometheus rešpektuje právo občana na slobodu vyznania a svetonázoru a bude do budúcnosti podporovať demokratické princípy a práva občanov, zároveň chce brániť práva svojich členov i ostatných občanov SR bez náboženského vyznania.

Do budúceho obdobia bude viesť Spoločnosť Prometheus Dr. Roman Hradecký, ktorému želáme v tejto súvislosti veľa úspechov a prizývame členov, sympatizantov a všetkých, ktorí chcú podporiť sekulárny humanizmus na Slovensku k spolupráci.

S úctou Váš Editor


Buďte aktívni!
[07.11.04]

Na diskusnom fóre u Adama ROMANA jeden z diskutujúcich napísal:

„... Myslím si, že je chybou, keď ľudia bez náboženského vyznania ... pasívne, neorganizovane trpia vyčíňanie bigotov..., ktorí hrdo nesú štít príslušnej cirkvi, ... Argument, že sa nechcú organizovať, že chcú mať voľnosť postojov ... je len výhovorka z lenivosti, neochoty konať, chrániť svoje záujmy a záujmy iných rovnako mysliacich pred agresívnymi fundamentalistami, ktorí sa ničoho nerozpakujú. Je to určite výhovorka, lebo tí istí ľudia sú pokojne v zväze poľovníkov, záhradkárov, rybárov, spisovateľov...“

Musím v plnom rozsahu súhlasiť. Pritom by som rád zdôraznil, že nejde o boj proti náboženstvám ale o schopnosť organizovanej obrany proti ideovému násiliu presadzovanému predovšetkým vo forme klerikalizmu, teda násilnému vtláčaniu náboženstva a náboženských princípov do rôznych oblastí spoločenského živote, vrátane výchovy, vzdelávania, pôsobenia prostredníctvom verejnoprávnych masmédií...

Teisti, presnejšie cirkvi, majú za dlhé historické obdobie skúsenosť budovania a udržiavania organizačných štruktúr, ktoré im napriek krízam pomáhajú prežiť za každých okolností. A tieto organizácie i keď sú v rozpore - napríklad katolíci proti protestantom - zjednotia sa vždy v otázke presadzovania náboženstva do spoločnosti a vedia postupovať jednotne, spoločne aby dosiahli želaný efekt.

Ateisti - a používam tento pojem v jeho širšom význame, ako protipól k pojmu teisti - sú osamelí vojaci v poli nepriateľa, ľahko viditeľní, ľahko pacifikovatelní, prehliadaní, ignorovaní, skrátka bezmocní proti dobre organizovanej mašinérii.

Spoločnosť PROMETHEUS v rámci svojich cieľov sleduje i vyplnenia tejto medzery. Naších členov nemožno charakterizovať nejakým jednotným svetonázorom. Predsa však majú spoločné jedno - sú to ľudia, ktorí sa zaobídu bez náboženstva. Aj Vy môžete opustiť pohodlný kútik pasivity a pomôcť sebe i ostatným! A nemusíte pri tom ani opustiť svoj byt. Aké sú možnosti? Môžete finančne podporiť našu činnosť i keď nie ste členom, môžete napísať príspevok na túto stránku, či do Spravodaja PROMETHEUS. Môžete sa stať individuálnym členom, alebo pracovať v niektorom klube. Len urobte niečo! Vystúpte z ulity pasivity skôr, než vás z nej vylúpnu proti vašej vôli!

S úctou Váš Editor


Archív
[14.12.14]
Čo nám referendom vnucujú kresťanskí moralisti? Netoleranciu, tmárstvo a sexuálnú negramotnosť
[05.08.14]
70 výročie SNP pripomína dôležitosť mieru
[08.02.14]
Vatikánsky dotazník a realita na Slovensku
[17.12.11]
Jóbove zvesti pre katolícku cirkev v predvianočnom čase a humanisti
[30.01.11]
Metastázy klerikalizmu, alebo kam až siahajú chápadla cirkvi
[19.07.10]
Kríza náboženstva, kríza v cirkvi, zmätok a faloš v myslení, argumentovaní a konaní.
[02.05.10]
O práci, politických stranách a možnosti výberu.
[03.01.10]
Rozpínavosť cirkví ohrozuje demokraciu
[13.08.09]
Svet informácií (i jazykov) a my humanisti
[19.07.09]
Kto platí reklamu Boha?
[03.05.09]
Máj - lásky čas
[12.4.09]
Dobrý deň, Človek-Boh
[31.12.08]
Naše PF 2009
[30.11.08]
Opäť sa blížia Vianoce...
[8.10.08]
Neprípustná propagácia náboženstva.
[20.7.08]
Ateizmus straší cirkev, cirkev straší ateizmom.
[18.6.08]
Amerika a my
[4.5.08]
O „užitočnosti“ viery v Boha
[10.2.08]
Šamani boli vždy proti ...
[23.12.07]
Vedia to cirkvi a tabakové firmy
[15.4.07]
Zomreli dvaja humanisti
[25.3.07]
Našiel odvahu
[4.2.07]
Problémy so slovami
[17.12.06]
Tradície
[1.10.06]
Príroda = Boh = Príroda
[3.9.06]
Na začiatok školského roka
[2.7.06]
15 rokov EHF
[21.5.06]
Humanistický prístup
[9.4.06]
Slušný list od veriaceho
[19.3.06]
Ste Chytrák, Hlupák, alebo Múdry?
[29.1.06]
Pozeráme sa vpred. Čakáme vašu podporu
[1.1.06]
Do nového roka 2006
[17.11.05]
Myslím, dôverujem, som si istý, … verím
[27.10.05]
Máte už vlastné náboženstvo? [20.09.05]
Možno veriť cirkvám?
[28.08.05]
Čo je to náboženstvo?
[07.07.05]
Naším milým čitateľom
[23.06.05]
Naozaj nám nehrozí stredovek?
[02.06.05]
Sme za toleranciu…
[15.5.05]
Presadiť rozum je ťažké!
[27.4.05]
Bojový teizmus - reklama cirkví
[30.3.05]
List dopisovateľom, všetkých vierovyznaní
[20.2.05]
Pracujeme pre Vás!
[6.2.05]
Humanisti – osvietenci 21. storočia
[6.1.05]
Pozor nielen na peňaženky
[21.12.04]
PF 2005 od PROMETHEA
[05.12.04]
Hovorme deťom pravdu
[14.11.04]
Slobodne myslieť
[07.11.04]
Buďte aktívni!
[01.11.04]
Majme úctu k živým!

Copyright © 2000—2016 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:office@prometheus.sk