ABBÉ
F. M. A. VOLTAIRE

Kdeže, kde, pán abbé? Viete, že abbé znamená otče? Ak sa ním stanete, poslúžite štátu; urobíte bezpochyby to najlepšie, čoho je človek schopný. Zrodí sa z vás mysliaca bytosť. A na tomto akte je čosi božské.

Ak ste, pravda, pánom abbém len preto, že máte vyholené temeno, nosíte malý golierik, krátky kabát a čakáte na príslušnú hodnosť aj s majetkom, nezaslúžite si meno abbé.

Bývalí mnísi nazývali týmto menom svojho predstaveného, ktorého si zvolili. Abbé bol ich duchovným otcom. Ach, ako len pomenovania časom menia svoj význam! Duchovný otec bol človek chudobný na čele mnohých ďalších chudobných, lenže od tých čias títo chudobní duchovní otcovia získali dvesto, štyristotisíc libier renty. V Nemecku sú dnes dokonca chudobné duchovní otcovia, ktorí majú celý pluk strážcov.

Chudobný, ktorý prisahal na chudobu a v dôsledku toho sa stal pánom! Už sme to raz povedali, ale treba to zopakovať tisíckrát: je to neznesiteľné. Zákony protestujú proti takému nešváru, náboženstvo sa nad ním rozhorčuje a tí ozajstní chudobní, čo nemajú čo jesť ani si čo obliecť, tí ozajstní bedári vyzývajú nebesá pred dverami pána abbého.

No počujem pánov abbéov v Taliansku, v Nemecku, vo Flámsku, v Burgundsku, ako si hovoria: "Prečo by sme si nenahonobili majetky a tituly? Prečo by sme neboli kniežatá? Biskupi nimi sú. Pôvodne aj oni boli chudobní ako my, a zbohatli, postúpili na vyššie miesta; jeden z ních dokonca prevýšil kráľov. Nechajte nás konať ako ich, pokiaľ len budeme vládať."

Páni, máte pravdu, zaplavte zemeguľu, tá patrí silným alebo šikovným, ktorí sa jej zmocnia. Využili ste časy, keď vládla nevedomosť, poverčivosť, šialenstvo a obrali ste nás o dedičstvo, pošliapali ste nás, vykŕmili ste sa telami nešťastníkov: ale traste sa, keď nadíde deň rozumu!