SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Prevzali sme od iných
Ako voľnomyšlienkar v kostole kázať nemôžem

Patrí medzi najznámejšie osobnosti vo Švédsku a je členom Švédskeho humanistického združenia. Björna Ulvaeusa svet pozná ako jedného zo štyroch členov legendárnej skupiny ABBA. Predseda Švédskeho humanistického združenia Christer Sturmark sa s ním pozhováral o náboženstve, politike a humanistickom svetonázore. Stretol sa s človekom, ktorý neverí ani v jedného z bohov opísaných vo svetových náboženstvách a angažuje sa v humanistických otázkach.

Björn, si členom Švédskej humanistickej asociácie. Prečo si sa rozhodol venovať sa týmto otázkam a prečo si myslíš, že je to dôležité?

Pretože som si začal uvedomovať, akou sa náboženstvo stáva silou v politike a ako konkuruje vedeckému spôsobu zmýšľania. A to ma znepokojuje. Vždy som bol veľkým priateľom „osvietenstva“ a vedy. Keď som videl iracionálne, konzervatívne náboženské hodnoty a nepriateľstvo voči vede, ktoré ovplyvňujú spoločnosť, hľadal som organizáciu, ktorá sa zaoberá týmito otázkami. Dozvedel som sa o činnosti a postojoch Švédskeho humanistického združenia a stal som sa jeho členom. Chýbajú mi časy, keď ľudia verili vo vedu a zdravý rozum, ako to bolo v 50. a 60. rokoch. Zdá sa mi, že v súčasnosti sa šíri fundamentalizmus a opovrhovanie vedou. Myslím si, že by mala nastať úplná odluka cirkvi od štátu. Dnes to tak nie je, ani vo Švédsku. Po stáročia sme bojovali za sekulárnu spoločnosť a dnes akoby sme začali cúvať. Prekvapuje ma, že za tieto otázky sa nestavia viac žien. Cirkevné školy vo mne vyvolávajú pochybnosti. Tiež si myslím, že je absurdné, keď organizácie so sekulárnymi cieľmi, napríklad Švédske humanistické združenie, nedostávajú rovnaké vládne granty ako iné podobné organizácie len preto, že neposkytujú služby. Možno by sme mali začať organizovať zhromaždenia, na ktorých zložíme poklonu Voltairovi!

Prečo je to tak?

Opovrhovanie vedou možno súvisí s faktom, že veda nedokázala vyriešiť ani jeden z našich základných problémov, napríklad znečisťovanie životného prostredia alebo problémy s HIV a AIDS. Je to tá najhoršia choroba našich čias, pri ktorej sú vedci stratení. Myslím si, že veda sklamala veľa ľudí, pretože nedostávajú odpovede na otázky, ktoré si nevyhnutne kladú. Aj atómová bomba a iné zbrane masového ničenia poukazujú na to, že vedu možno využiť aj na zlé ciele, čo tiež prispieva k jej znevažovaniu. Pokiaľ ide o náboženský fundamentalizmus, možno je to kvôli globalizácii a kvôli tomu, že mnohí ľudia sa cítia neistí v rýchlo sa meniacom svete. V kríze identity sa ľudia často obracajú k svojim náboženským koreňom.

Považuješ sa za ateistu?

Nuž, som agnostikom prikláňajúcim sa k ateizmu. Nemám a myslím si, že ani nemôžem mať jasnú predstavu o existencii Boha. Neverím v Boha, ktorého opisujú blízkovýchodné či akékoľvek iné náboženstvá. Nepopieram, že „tam“ čosi existuje, nemyslím si však, že by sme sa to mali snažiť vysvetliť a pochopiť, čo by to mohlo byť. Ak ateizmus znamená, že kategoricky odmietate existenciu Boha, ja by som nezašiel až tak ďaleko. Problém s fundamentalistami spočíva v tom, že oni vo všeobecnosti veria v existenciu Boha a v jeho želania. O sebe by som nepovedal, že som „voľnomyšlienkar“, lepšími slovami by boli slová agnostik a ateista. Možno by sa mali opätovne zaviesť do nášho moderného slovníka.

Ktoré otázky v dnešnej spoločnosti sú podľa teba najdôležitejšie z hľadiska náboženstva, svetonázoru a politiky a kde je deliaca čiara medzi slobodou náboženstva a princípmi spoločnosti v oblasti slobody vyjadrovania a ľudských práv?

Som naozaj unavený z toho, koľko úcty sa vzdáva toľkým klamným predstavám a šialeným myšlienkam len preto, že sa považujú za náboženstvá. Súkromnú vieru treba, samozrejme, rešpektovať, tá však nesmie ovplyvňovať spoločnosť a ďalších ľudí. Kde nakreslíte deliacu čiaru medzi poverami a náboženstvom? Ak si uvedomíte, že žijeme na malej planéte v slnečnej sústave na okraji malej galaxie na okraji vesmíru, bolo by asi prehnané vyhlásiť: My máme odpoveď! Zjavil sa nám Boh a potom sme postupne spísali príbeh o stvorení sveta. Pritom všetky náboženstvá o sebe tvrdia, že sú tie správne a jediné. Je toho pre mňa jednoducho priveľa. Myslím si, že je dôležité, keď dokážete kritizovať a analyzovať náboženstvá, rovnako ako keď dokážete kritizovať názory a hodnoty. Nábožensky založení ľudia sa s tým musia jednoducho vyrovnať! Deklarácia OSN o ľudských právach musí mať prednosť pred náboženstvom alebo inými kultúrnymi zvykmi, ak medzi nimi dôjde k sporom. Zdá sa mi, že naši politici to dnes nehovoria jednoznačne. Niektoré hodnoty musia byť univerzálne, napríklad ľudské práva a rovnaká hodnota každej ľudskej bytosti. Myslím si, že politici vo Švédsku sú príliš opatrní pri zdôrazňovaní tohto faktu, možno zo strachu, že budú obviňovaní z diskriminačného postoja k nedemokratickým kultúram. Vždy má cenu bojovať za kultúrnu rôznorodosť, tá však nikdy nesmie mať prednosť pred deklaráciou o ľudských právach. Všade vo svete máte odvážnych zástupcov iných kultúr a náboženstiev, ktorí sa aktívne zapájajú do boja za ľudské práva, napríklad Ayaan Hirsi Aliová zo Somálska, ktorá utiekla do Holandska. Napísala knihu Demand your Right! (Žiadaj svoje právo!) o útlaku moslimských žien. Na takýchto hovorcov a ženy z moslimského sveta by sme v dnešnej politickej diskusii mali dbať viac. Ona jasne hovorí, že väčšina politikov chodí okolo horúcej kaše, keď ide o takéto otázky, zo strachu, že budú vnímaní ako politicky nekorektní. Takýto postoj podľa mňa zaujímajú väčšinou západní a ľavicoví liberáli. Sám seba považujem za sociálneho liberála, ale pri tejto téme sú dokonca aj švédski liberáli príliš opatrní a vyľakaní. Hirsi Aliová jednoducho hovorí, že "vyhýbať sa povedať svoj názor" je tá najhoršia vec, akú môžete urobiť ženám v moslimskom svete. Na druhej strane je neúctivé k arabskej kultúre hovoriť, že „oni sú Arabi, s nimi sa nedá hovoriť o ľudských právach“. Je to akt diskriminácie voči Arabom. S moslimami by sme mali viesť rovnaký dialóg o ľudských právach, aký vedieme s inými. A zas mnohí moslimovia nie sú o nič viac nábožensky založení ako priemerní Švédi. Pre nich je prirodzené, že ľudské práva sú na prvom mieste.

Áno, nájdeme intelektuálne kruhy moderne a radikálne zmýšľajúcich moslimov. Nedávno som hovoril s Janom Henningsonom, šéfom Švédskeho inštitútu v egyptskej Alexandrii. Hovorí plynulo po arabsky a prednáša tam na univerzite. Povedal mi, že sú intelektuálni moslimovia, ktorí požadujú úplnú rovnosť pre ženy a rovnaké práva a príležitosti pre homosexuálov, teda veci, ktoré bežne nespájame s islamom. V moslimskej teológii zjavne prebiehajú vnútorné progresívne procesy.

Áno, presne to mám na mysli. Tento rozmer by sa mal oveľa viac zdôrazňovať v diskusii, ktorá sa vedie vo Švédsku. Namiesto toho sú však moslimovia vnímaní tak, že nie sú vôbec schopní zastávať moderné názory, čo je, samozrejme, nesprávne. Títo moslimskí intelektuáli však, pochopiteľne, nemôžu byť doslovnými vykladačmi Koránu.

Mohol by si mi povedať niečo o tvojom intelektuálnom vývoji, pokiaľ ide o tvoj svetonázor? Kedy si začal uvažovať o týchto veciach? Zhodujú sa tvoje súčasné názory s názormi zamlada?

Zamlada som chvíľu flirtoval s náboženstvom, keď som študoval Bibliu. Asi v pätnástich som čítal knihu Dana Anderssona David Ramm´s Heritage (Dedičstvo Davida Ramma) o mladom mužovi Davidovi, ktorý rozmýšľal nad existenciálnymi a náboženskými otázkami. Keď som si prečítal tento román, zmyslel som si, že aj ja chcem byť rojkom a byť prísnym. Bola to však len póza. Môj život ovládla škola a hudba a ja som už nemal čas na to, by som bol prísny a uvažoval! O náboženstve som v podstate začal rozmýšľať, keď som mal pätnásť rokov. Zaujímalo ma, prečo existuje náboženstvo a prečo ho ľudia tak veľmi potrebujú. Začal som sa čudovať náboženským otázkam, ktoré si ľudia kládli odveky. Kto boli tí rozprávači a prečo to povedali? Možno preto, aby dosiahli moc a vplyv, a toto bol veľmi dobrý spôsob, ak ste nemali k dispozícii vojakov a armádu.

Napísal si muzikál Kristina spolu s Bennym Anderssonom o Kristine a Karlovi Oskarovi - obaja boli silne veriaci. Ako sa ti pracovalo s takýmito náboženskými postavami?

Keď som písal text, snažil som sa vcítiť sa do postavenia Kristiny. Bola to úprimná veriaca a viera jej dala nádej na prežitie vo veľmi ťažkých časoch. Pochopil som, prečo sa Kristina a ďalší imigranti pridržiavali svojej viery za každú cenu. V tej divočine boli mimoriadne zraniteľní a neúnavne pracovali, aby prežili. No keď Kristina prišla o svoje dieťa, začala aj ona pochybovať. Tieto pocity som vyjadril slovami v piesni Du maste fi nnas! (Musíš existovať!), keď Kristina v priamom rozhovore s Bohom povie: „Musíš existovať, bez teba som len pozostatok v tmavom a búrlivom mori.“ Chápem, že vieru vtedy skutočne potrebovali, aspoň mali nejakú nádej v časoch zúfalstva. K takejto religiozite mám hlbokú úctu, hoci sám nie som veriaci.

Dlho si sa pohyboval v šoubiznise. Človek má niekedy dojem, že tento biznis je súčasťou hnutia NewAge. Niektoré hollywoodske hviezdy sú scientológovia, Madonna vyznáva kabalu atď. Je to tak? Ak áno, prečo?

Ľudia, ktorých stretávam vo švédskom šoubiznise, si nemyslia, že som väčší čudák ako ktokoľvek iný. Podľa mňa sú však mnohí umelci citliví na trendy a idú cestou, o ktorej si myslia, že by prospela ich kariére. Mnohí z tých, ktorí vyjadrujú politické názory alebo flirtujú s newageovskou kultúrou, v skutočnosti možno ani nevyznávajú tieto názory. Za tie roky som však nestretol veľa takých ľudí. Možno som nestretával tých pravých.

Vo švédskom preklade muzikálu Mamma Mia badať tvoj postoj k životu. Mám na mysli pieseň Thank You For The Music. V jej švédskej verzii sa dištancuješ od náboženstva: „…ďakujeme za všetky piesne, slová a melódie, kto potrebuje náboženstvo? Vieme žiť aj bez neho, ale predstavte si, keby vôbec neexistovala hudba. Každý potrebuje pieseň a tanec…“ Sledoval si týmito slovami nejaký zámer?

Švédsku verziu tejto piesne som písal s Niklasom Strömstedtom a obaja sme boli pripravení na to, že vyvolá reakcie. Nedostala sa však k nám ani jedna sťažnosť! V skutočnosti ma to veľmi prekvapilo, keďže toto predstavenie videlo viac než 500 000 ľudí. Keď som pracoval na Kristine, dostal som množstvo listov od ľudí, ktorí odo mňa chceli, aby som kázal v kostoloch, pretože si všetci mysleli, že som nábožensky založený. Ale ja som odmietol. Asi by nikto neprijal, keby „voľnomyšlienkar“ kázal v kostole! Ja však mám kostoly veľmi rád. Sú to neuveriteľne pekné budovy a mám rád ich atmosféru a pokoj v nich. To však nie je náboženský cit.

Veľa ľudí verí v rôzne pseudovedecké liečby a medikamenty. Niekedy sa dostávame do morálnej dilemy, keď je reč o tom, nakoľko silne by sme mali odmietať takéto veci. Ak je môj priateľ nevyliečiteľne chorý a myslí si, že by mu to pomohlo, máte naozaj právo vziať mu nádej a argumentovať proti metódam, ktoré nie sú konvenčné? Na druhej strane je hlboko nemorálne, keď niektorí šarlatáni využívajú vieru zúfalých ľudí.

Viem presne, čo máš na mysli. Mám dobrého priateľa, ktorého manželka zomiera na rakovinu pľúc. Skúšal všetky druhy alternatívnej liečby, aj keď v nich sám neveril. Myslel si však, že už nemá čo stratiť. Je to ťažká morálna otázka, ktorá nemá jasnú odpoveď. Nedávno som čítal knihu Science and Delusion (Veda a klam) o pseudovede a iných klamoch. Nie je to zvláštne, že ľudia veria v toľké čudné veci?

Presne tak. Aj z tohto dôvodu Švédske humanistické združenie ponúklo cenu 100 000 švédskych korún tým, ktorí predvedú nejakú paranormálnu schopnosť pod vedeckým dozorom. Nemyslím si, že by podstúpilo riziko, že bude musieť tieto peniaze vyplatiť.

To je výborné! Mali by k tomu vyrobiť televíznu šou čisto ako návod pre spotrebiteľov. Nechápem, ako môže spoločnosť a vedci akceptovať toľko šarlatánstva a podvodov v našej spoločnosti. V tejto oblasti by sme mali mať jasnejšie zákony. Naši vedci, ktorí sú si vedomí tohto problému, by mali častejšie diskutovať v médiách. Problémom je, že médiá z týchto vecí nejakým spôsobom profitujú. Horoskopy a televízne šou o duchovnom svete atď. Možno nechcú, aby sa to odhalilo.

Ako sa pozeráte na politický vývoj v USA z hľadiska jasného náboženského presvedčenia prezidenta Busha? Myslíte si, že by sa Švédsko malo stať religióznejším?

Áno, je to veľmi smutné. USA by mali byť našimi spojencami v boji za sekularizáciu! Boj proti terorizmu sa oslabuje, ak sa považuje za bitku medzi islamskými a kresťanskými fundamentalistami. Na druhej strane, nemyslím si, že Američania sú natoľko pobožní, ako vyzerajú. Keď v rôznych prieskumoch verejnej mienky odpovedajú kladne na otázku, či veria v Boha, zamýšľam sa nad tým, či to jednoducho nie je len rutinná odpoveď. Cirkev v Amerike je predovšetkým sociálnou ustanovizňou. Dúfajme, že najbližšie voľby vyhrá demokrat. Možno Hillary Clintonová?

Aký máš názor na Ježiša a mýty, ktoré ho obklopujú?

Ježišov príbeh je fascinujúci. Má toľkú silu, a to aj po 2000 rokoch. V skutočnosti neviem, či existoval ako historická osobnosť. Je ťažko pochopiteľné, že ľudia si dokážu predstavovať Ježiša ako osobného priateľa, na ktorého sa môžu obrátiť vo svojich starostiach. Je to neuveriteľne silný mýtus! Pochybujem o tom, že Ježiš existoval ako ľudská osoba, aj keď si nemyslím, že by dnešným veriacim na tom záležalo. Historici zdokumentovali mnoho ľudí, ktorí žili v rovnakom čase ako Ježiš, o Ježišovi však máme len jednu či dve zmienky.

Sám píšeš príbehy a pracuješ ako dramaturg. Vďaka čomu mal Ježišov príbeh taký obrovský dosah?

Celý príbeh o Panne Márii a troch mudrcoch, o Ježišovom narodení a neskôr návrate do Jeruzalema je charakteristický rozprávačskou technikou absolútneho génia. Nehovoriac o všetkých tých zázrakoch, krutom ukrižovaní - keď si sám Ježiš musí poniesť svoj kríž až po svoju popravu - a vzkriesení. Tieto príbehy má rád každý. Ježišov príchod do Jeruzalema musel byť ako príchod Beatles do New Yorku, túto skutočnosť však zatiaľ nezdokumentoval nijaký súčasný historik.

Prevzaté z internetovej stránky Medzinárodnej humanistickej a etickej únie www.iheu.org

Preložila: Judita Takáčová.
Krátené.


INFO

Uverejnené v 1. čísle časopisu PROMETHEUS za rok 2007


Copyright © 2000—2008 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk