O nás    Čo robíme
Klerikalizmus
 Aktuality Názory    Odkazy ENGLISH 
Nemci proti klerikalizmu
Z našej korešpondencie s nemeckými priateľmi

Preložil
M. Šťastný


Vybrali sme pre informáciu slovenských čitateľov Stanoviská Internacionálneho zväzu bezkonfesijných a ateistov (Internationaler Bund der Konfessionslosen und Atheisten – IBKA)so sídlom v Nemecku k niektorým otázkam cirkví a náboženskej politiky:

 (IBKA je jeden zo zahraničných partnerov Spoločnosti Prometheus a považuje sa za zástupcu záujmov bezkonfesionálnej časti obyvateľstva, ktorá v Nemecku predstavuje dnes viac ako 30%. Zväz sa zasadzuje za realizáciu ústavnej požiadavky na svetonázorovú neutralitu v Nemecku i v Európe. IBKA sa zastáva všeobecných ľudských práv ako neodcudziteľných individuálnych práv človeka.

 K70. výročiu ríšskeho konkordátu.

 Spolková vláda by mala energicky pracovať na riešení systému vzťahov medzi Štátom a cirkvami,

 Informácia IBKA pre tlač 14.7.20037          

 20. júla 1933 uzavreli Nemecká ríša a Svätá stolica ako zástupca medzinárodného katolicizmu tzv. Ríšsky konkordát, „Medzinárodnú" zmluvu. Nacistickému režimu poskytla táto zmluva v svojej dobe významné uznanie a prispela k tomu, že sa otupila skepsa katolíckeho obyvateľstva v Nemecku voči Hitlerovmu režimu. Katolíckej cirkvi urobil Hitler veľké ústupky, ktoré jej nepriznali demokratické vlády „Výmarskej republiky“ v predchádzajúcich 14 rokoch.

Táto zmluva je dodnes ako jediná "medzinárodná" zmluva nacistického režimu platná. I dnes ešte slúži ríšsky konkordát ako ospravedlnenie najrozličnejších cirkevných privilégií. Napr. "štátne výkony" stanovené konkordátom, ročné platby spolkových krajín (ako aj platby rozličných komunít) nepredstavujú v skutočnosti dnes už nič iné ako subvencie cirkvám v štáte, ktorý by vlastne  mal byť svetonázorovo neutrálny. Len toto opatrenie by mohlo priniesť spolkovým krajinám ročnú úsporu okolo 420 mil. Euro ako aj vysokú, ťažko však vyčísliteľnú úsporu na komunálnej úrovni.

IBKA žiada urýchlené vypovedanie ríšskeho konkordátu spolkovou vládou. Tento krok by bol vítaným nástupom k ukončeniu vzťahu medzi štátom a cirkvami, daného tzv. "štátno-cirkevnými zmluvami". Všetko, čo sa dá usporiadal vo vzťahu medzi určitými náboženskými spoločnosťami a článkami štátnej moci, môže sa uspokojivo usporiadať prostredníctvom všeobecného zákonodarstva. Zmluvy cirkví so štátom sú výrazom starodávneho spojenia štátu s cirkvou, spojenia trónu a oltára. V modernej demokratickej spoločnosti by si nemali náboženské spoločnosti žiadať pre seba mimoriadne postavenie, ale ako samostatné spoločenské skupiny zaoberať sa svojimi vlastnými záležitosťami - popri politických stranách, odboroch a iných záujmových zväzoch, s ktorými sú z hľadiska neutrálneho štátu porovnateľné.

Štatút cirkví nesmie prekážal obhajobe ľudských práv. Stanovisko  IBKA k článku Ústavy EU čl. I-51.

Citujeme z listu adresovaného Konventu EU 

podpredsedu IBKA Rudolfa Ladwiga z 4.6.2003:

................................................. varuje pred pokračovaním diskriminácie a pred porušovaním ľudských práv cirkvami a inštitúciami blízkymi cirkvám................................................

 IBKA je nanajvýš znepokojená, že prijatie navrhnutého článku ústavy EU č. I-51 by mohlo viesť k pretrvávaniu a rozšíreniu existujúcich nedostatkov v krajinách EU - nielen k porušovaniu individuálnych ľudských práv, ale aj k porušovaniu zásad, ktoré z ľudských práv vyplývajú: zásady zákazu diskriminácie a zásady svetonázorovej náboženskej neutrality štátnych orgánov.

Článok I-51 vzbudzuje dojem, že porušovanie svetonázorovej náboženskej neutrality má byť zavedené aj na úrovni EU. Vzniká dokonca dojem, ako by cirkvi a náboženské i svetonázorové spoločenstvá mali byť privilegované oproti iným nevládnym organizáciám mimoriadnymi možnosťami vplyvu - privilégiami, pre ktoré neexistuje nijaké oprávnenie.

Keď ide o odbornosť, tam nie je dôvod, aby sa cirkvám a náboženským spoločenstvám automaticky priznávala väčšia vecnosť či odbornosť ako iným združeniam, ktoré sa sústreďujú na špecifické odborné oblasti. Neexistuje ani nijaký dôvod pre často priznávanú odbornosť cirkevných a náboženských inštitúcií v otázkach etiky. Veď väčšina týchto otázok neraz pochádza z etických zásad proklamovaných Všeobecnou deklaráciou ľudských práv z. r. 1948. Dokonca cirkvi v Nemecku sa vzopreli zavedeniu antidiskriminačného zákona, ktorého cieľom bolo zamedziť diskrimináciu akýchkoľvek náboženských dôvodov.

Príležitosť k dialógu môže v rovnakej miere platiť pre náboženské a svetonázorové združenia ako pre každú inú nevládnu organizáciu /NGO/. Má sa azda návrhom ústavy EU (čl. I-46) posilniť klesajúci celospoločenský význam cirkví -posilniť podporou ich privilegovaného vplyvu? Takéto privilégium by odporovalo žiaducej svetonázorovej náboženskej neutralite. Možnosť svetonázorových spoločenstiev podieľať sa na tomto privilégiu nepostačuje k vytvoreniu takejto neutrality. Nesmú byť znevýhodnení aj ľudia, ktorí nepatria k žiadnemu náboženskému či svetonázorovému spoločenstvu, príp. nevidia ťažisko svojich aktivít v združeniach čo spájajú ľudí s rozličnými svetonázormi, ale spoločnými cieľmi. Títo ľudia musia mať rovnaké možnosti k spoluúčasti na rozhodovacích procesoch - teda rovnaké možnosti tohto pôsobenia musia mať aj svetonázorovo neutrálne združenia.

 Svetonázorová náboženská neutralita, ľudské práva a nediskriminácia musia platiť aj na úrovni EU, musia sa presadil aj v jednotlivých členských štátoch. K tomu nemusia existoval bezpodmienečne spoločné pravidlá pre styk s cirkvami a náboženskými a svetonázorovými spoločenstvami. EU však musí mať možnosti preskúmať aj pravidlá jednotlivých štátov a pokiaľ je to nutné, aj ukladať členským Štátom, aby svoje pravidlá menili podlá potreby rešpektovania ľudských práv, podlá zásady nediskriminácia a svetonázorovej neutrality.

IBKA sa obáva, že presadzovanie týchto cieľov by bolo podstatne sťažené ak by sa článkom I-51, ods. l výslovne stanovilo priznanie práva cirkvám podlá osobitných a odchylných predpisov členských štátov. V niektorých Štátoch EU sú zmeny jednoznačne potrebné, nie na poslednom mieste aj v Nemecku. Na dôkaz tu možno uviesť právne výsady cirkví v Nemecku, (náboženstiev a svetonázorových spoločenstiev,) o.i. aj Priznanie možnosti dosiahnuť za určitých predpokladov štatút "Združenia pre verejné práva" a nechať si štátnymi úradmi sťahovať členské príspevky určené "cirkevnými daňami"

Zvlášť problematický aspekt cirkevného statusu v Nemecku je tzv, "sebaurčovacie právo", často sa vykladá tak, že cirkvi a cirkvám blízke sociálne zariadenia - hoci väčšinou financované z verejných prostriedkov - by mali mať neobmedzené právo (prekračujúce platnosť všetkých existujúcich zákonov) nedodržiavať dôležité individuálne ľudské práva i právo na prácu a slobodnú voľbu povolania, náboženskú slobodu a právo na manželstvo a rodinu. Napr. jeden nemecký súd vyhlásil za "oprávnené" že vedúca staničná sestra dostala výpoveď v 100 percentne verejne financovanej nemocnici len preto, že vystúpila z katolíckej cirkvi - hoci pracovala vždy k spokojnosti svojho šéfa a sama je ťažko zdravotne postihnutá. S podobnými opatreniami musia zamestnanci zariadení blízkych cirkvám rátať, ak neusporiadajú svoj súkromný život podľa predstáv akejkoľvek cirkvi: ak napr. niekto vstupuje do manželstva s rozvedeným, ak po rozvode uzavrú nové manželstvo, alebo ak vstupujú do partnerského vzťahu s príslušníkom rovnakého pohlavia. Veľa lúdi má za to, že sú nútení tajiť svoje presvedčenie alebo partnerstvo. To je nedôstojné.

 

 Revízie sviatočných dní sú želateľné.

(Individuálne kontingenty sviatkov namiesto všeobecných zákonom  predpísaných sviatkov. /Tlačová informácia IBKA o dňa 20. 6. 2003. )

Pri príležitosti debaty okolo rušenia sviatočných dní, chcela by spoločnosť IBKA poukázať na tendenčné kresťanský charakter nemeckých sviatkov. Aj keď aktívni príslušníci obidvoch veľkých kresťanských cirkví predstavujú ubúdajúcu menšinu obyvateľstva, sú zákonom určené sviatky pristrihnuté prevažne na túto menšinu. A to aj v spolkových krajinách, kde celkové počty  príslušníkov veľkých cirkví sú len menšinou , ako napr. v piatich nových spolkových krajinách.(bývalé Východné Nemecko- poznámka prekladateľa)

Z tohto dôvodu dáva IBKA podnet, aby nabudúce sa sviatky s náboženským pozadím nepredpisovali všeobecne zákonom, ale každému občanovi ktoréhokoľvek svetonázoru sa pridelil zákonný "kontingent" sviatkov (kultových dní),  ako jeho individuálny nárok voči zamestnávateľovi. Takéto upravenie kontingentov by na jednej strane zákonne zaručilo dostatočné právo na slobodné vykonávanie náboženských úkonov podľa VLASTNÉHO presvedčenia, na druhej strane však nepredpisovalo prevažujúcej väčšine obyvateľstva - kresťansky neangažovanej - všeobecne záväzné a povinné "Božie telo" alebo "Deň pokánia a modlitieb". Takéto individuálne riešenie by uľahčilo hospodárstvu problémy s tzv. "premosťujúcimi dňami". Všetci zamestnanci by si nemuseli, ako doposiaľ, nerokovať svoje "sviatky" v rovnakej dobe.

 

DOMOV

Zrušiť Hitlerov konkordát

 

 

Ľudské práva majú prednosť pred privilégiami cirkví

 

 

 

Revízie sviatočných dní sú želateľné.