Za Poľskom sa Slovensko stalo klinom prenikania Vatikánu do Európy

(článok uverejnený vo Francúzskom časopise „la Raison“, júl 2003, autor: Claude Singer,)

 


DOMOV

Slovensko -ako BÁBKA a NÁSTROJ OFENZÍVY VATIKÁNU

Československá federálna republika nemala súdené prežiť dlho „Zamatovú revolúciu“ v r. 1989. Po šesť  mesačnom vyjednávaní medzi „dirigentmi“ ( inak povedané medzi českým a slovenským ministerským predsedom v. Klausom a V. Mečiarom) a bez konzultovania národa (ako sa zdá veľká časť ich občanov nebola priaznivo naklonená   tomuto „rozdeleniu“) bola Česká a Slovenská Federálna Republika nahradená dňom 1. januára 1993 dvoma nezávislými štátmi: Slovenskom a Českou republikou. Podmienky, za ktorých sa slovenská vláda domáha prijatia do Európskej Únie predstavujú novú 

ofenzívu Vatikánu  aká doteraz nikdy nebola zaznamenaná.

Naši priatelia zo Spoločnosti Prometheus (členskej organizácie IHEU) upozorňujú  všetky humanistické a laické združenia  na útoky proti základným ľudským právam uskutočňované v ich krajine.

Nástup klerikálnych síl

Už pred rozdelením Československej federálnej republiky jestvovali legálne opatrenia na uznanie  cirkví (predovšetkým Katolíckej cirkvi).. Zákon čís. 308 z júla 1991 pod názvom: „Zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností“ neberie do úvahy nikoho okrem tých , ktorí sa hlásia k náboženstvu. Skupina občanov, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu sa ignoruje a takto sa teda vytvára okolo nich akési totálne vaccum iuris. (vysvetlenie prekladateľa: úplná medzera v zákone)

Pozície katolíckych klerikálov boli ešte väčšmi posilnené v novej Slovenskej republike počas jej vytvárania zákonom z roku 1992 ( zákon č. 193) týkajúci sa registrácie náboženských cirkví a náboženských spoločností. Na to , aby sa cirkev uznala a mohla sa rozvíjať v štáte, je potrebná petícia s najmenej 20 000 podpismi občanov majúcich stále bydlisko na Slovensku..

Navyše zákonom zvaným „reštitučný“ (čís. 282/ 1993 Z.z.) katolícka cirkev – už aj tak veľmi bohatá- dostala späť všetky majetky , ktoré jej boli údajne konfiškované predchádzajúcim režimom. Preto je treba hovoriť „údajne“, lebo sa preukázalo, že dostala do vlastníctva  také majetky...ktoré jej v minulosti nikdy nepatrili.( poznámka prekladateľa: boli iba v ich užívaní). Nepochybne zázrak... 

Obrovská časť štátneho rozpočtu určená na rozvoj celonárodnej kultúry  putuje do pokladnice rímskokatolíckej cirkvi, a sú vyvíjané tlaky na občanov bez náboženstva , najme prostredníctvom médií (ktoré sú zamerané špeciálnymi náboženskými programami často nepriamo na konvertovanie „neveriacich“), ako aj v školskom systéme, obzvlášť vo vidieckych oblastiach, kde  niekedy rodičom neostáva iná voľba ako zapísať deti na hodiny náboženstva.

Podpísanie Konkordátu

Táto „Základná zmluva“(konkordát) podpísaná medzi Slovenskou republikou a Vatikánom je vzorovým modelom legalizácie obskurantizmu. Vláda ho pokladá za medzinárodnú zmluvu, ktorá je nadradená dokonca nad platnosť domácich zákonov. Niektoré články zmluvy dávajú právo katolíckej cirkvi uplatňovať zásady kanonického práva na všetkých slovenských občanov bez ohľadu na to či sú alebo nie sú príslušníkmi cirkvi. Dokonca článok 7 si vyhradzuje , že „Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných  a mravoučných zásad katolíckej cirkvi“. Z návrhu doplnkovej zmluvy k tomuto článku konkordátu, ktorý bol nedávno zverejnený vyplýva, že sa to týka: aktivít v ozbrojených silách, v zdravotníckych službách ( potraty, umelé asistované tehotenstvo, pokusy a manipulácie s orgánmi ľudských embryí, klonovanie, eutanázia, sterilizácia a antikoncepcia) Týka sa to aj výchovy mládeže,  ( podľa návrhu by bolo možné odmietnuť vyučovanie takých poznatkov, ktoré nie sú v súlade s katolicizmom, bez ohľadu na to, že sú tieto poznatky súčasťou oficiálnej učebnej náplne) Napokon návrh dovoľuje aj uplatnenie výhrad pri súdnych rozhodovaniach ( na príklad odmietnutie účasti v konaní rozvodového pokračovania )

Mráz prebieha po chrbte z tohto!. Avšak úskoky Vatikánu majú aj ďalšie pokračovanie

Zákon o výnimke.

Koncom januára 2002 parlament odsúhlasil „Deklaráciu  o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických otázkach“. Ako vidieť jedná sa tu o zablokovanie akýchkoľvek možností návratu naspäť v uplatňovaní článku 37 budúcej Európskej ústavy. Dozvedáme sa dokonca, že poľský parlament hodlá prerokovať podobnú deklaráciu, a že podpredseda českej kresťanskodemokratickej strany taktiežuvažuje o niečom takom. Táto ofenzíva riadená z Ríma je teda všeobecná zo strany nových kandidátov pre vstup do Európskej Únie.

Naliehavá mobilizácia všetkých humanistických a laických  síl celej Európy je nevyhnutná viac než kedykoľvek doteraz.. Toto by malo byť jednou z našich prioritných úloh v nasledujúcej epoche.

 

Claude  Singer 

DOMOV

O nás    Čo robíme
Klerikalizmus
 Aktuality Názory    Odkazy ENGLISH