O nás    Čo robíme
Klerikalizmus
 Aktuality Názory    Odkazy ENGLISH 

 

DOMOV

prvá časť

POKRAČOVANIE

Neúprosný boj „kto z koho“- Kresťanstvo a európska civilizácia.(ČASŤ 2)

 
Historický prehľad

Zásadný obrat

križiacke výpravy a výprava proti Albigencom

 INKVIZÍCIE a nemravný život pápežov

Reformácia a protireformácia


HISTORICKÝ PREHĽAD

 V súvislosti s prebiehajúcim bojom o ústavu Európskej Únie treba zrekapitulovať stručne ÚLOHU, ktorú zohralo kresťanstvo v dejinách Európy a aké obete prinieslo ľudstvo, aby aspoň čiastočne striaslo hrôzovládu vyvierajúcu z „kresťanskej civilizácie“

Kresťanský monoteizmus, ktorý vystriedal „pohanské náboženstvá“ bol importovaný zo stredného východu, teda z Izraela. Európskej civilizácii bol cudzí. Cisár Konštantín Veľký však poznal v ňom nástroj na ovládnutie poddaných a preto si z kresťanstva urobil SPOJENCA .Koncentrácia moci v rukách neobmedzeného vládnuceho jedinca  bola iba odrazom JEDINÉHO boha vládnuceho celému vesmíru . Tento boh bol MUŽSKÉHO pohlavia a prenášanie tohto princípu na ľudskú spoločnosť znamenalo poslušnosť vladárovi spätú s neobmedzenou poslušnosťou podriadených, rovnako ako podriadenosť celého ženského pokolenia mužom.

Tento princíp, ktorý si osvojilo judaisticko- kresťanské náboženstvo a tiež jeho pokračovateľ mohamedánske náboženstvo , vyradilo asi polovicu ľudstva ženského pohlavia od rovnakých možnosti TVORIVEJ PRÁCE akú mali muži po jeden a pol tisícročie. Príkladom nepriateľstva voči ženám môže poslúžiť história veľkej ženskej osobnosti -učenca HYPATIE , riaditeľky knižnice v Alexandrii- ktorú kresťanskí mnísi v 4. storočí zabili tým, že ju rozrezali za živa - iba preto, že táto nespratná ženská si zaumienila učiť mužov v rozpore s božskými prikázaniami . Trvalo to takmer do dnešných čias, než sa žena postupne vymanila a začala ženská emancipácia, ktorá však neplatí všade na svete dodnes.

Aj po etablovaní jediného VLÁDNUCEHO biskupa v Ríme (pápeža) išlo o neľútostný boj o moc.a  niekedy vznikali veľmi konfliktné až krvavé situácie medzi priaznivcami hlavy cirkvi.. Príkladom môže byť voľba biskupa Damasa , ktorému konkuroval Ursinus .Výsledok bol , že príslušníkov Ursina pozabíjali v kostole a Ursina vyhnali z Ríma..

 Zásadný obrat

vo vzájomnom pomere svetskej a náboženskej moci nastáva až v11.- 13. storočí procesom, ktorý odštartoval pápež Gregor VII.(1073-1085 ). Tento po nástupe na pápežskú stolicu vypracoval diktát (Dictatus papae), v ktorom vyjadril bezprecedentné nároky moci nie len náboženskej , ale aj svetskej vrátane práva pomazávať cisárov, povinnosti princov bozkávať mu nohy, právo pápeža na cisárske insígnie, nemožnosť pápeža mýliť sa a  svätosť každého právoplatného pápeža. Svoje nároky dosahoval medzi iným aj tým, že na jeho dvore sa fabrikovali sfalšované listiny vo veľkom a tieto mali ospravedlňovať jeho nároky. ( robilo sa to pod vedením Anselma, synovca predchádzajúceho pápeža a kardinála Gregora z Pávie)  

križiacke výpravy a výprava proti Albigencom

Ďalším medzníkom vo vývoji pápežstva boli križiacke výpravy vyhlásené pápežom Urbanom II. (1095) proti. „pohanom- Seljukom“ , ktorí v r.1071.  obsadili Jeruzalem. Politicky sledovali však križiacke výpravy nádej pápeža zjednotiť opäť západ s východom. No účastníci boli zlákaní aj prísľubmi nevídaného bohatstva, nehovoriac o lákavých sľuboch udeľovaných samotným pápežom. Križiacke výpravy trvali približne 200 rokov a vyvražďovali sa pri nich celé etniká, nehovoriac o tom, že aj deti ovládnuté fanatizmom sa ich zúčastnili  a zahynuli, alebo boli predané do otroctva.

 Innocent organizoval štvrtú križiacku výpravu. Katolícki križiacki rytieri v r.1203. vydrancovali Konštantinopol  (Carihrad). Znesvätili hrobky cisárov  v chráme Sofie, ženy vrátane mníšky boli znásilnené  a povraždené. Mesto bolo prakticky rozborené

 Avšak najväčšou škvrnou jeho panovania bola križiacka výprava proti Albigencom na juhu Francúzska, ktorá sa dá opísať ako nemilosrdné vyvražďovanie kresťanov  ktorí si prisvojili svoju vlastnú životnú filozofiu. Prekvitajúca krajina na juhu Francie bola prakticky úplne spustošená  aj ej obyvatelia z väčšej časti vyvraždení

. Šimon de Monfort. ktorého poveril pápežský legát vedením výpravy dobyl v meste Bramu hrad.. Vojnovým zajatcom dal urezať nosy a vypichnúť oči, okrem jedného, ktorý mal viesť celý zástup zmrzačených. Títo boli potom zahnaní smerom  do Caberetu ako výstraha .Grófa Rogera zamurovali za živa. Upaľovali sa stovky zajatcov bez akéhokoľvek vyšetrovania.

 INKVIZÍCIE

INKVIZÍCIE (1232) zanechali ďalšiu trvalú škvrnu na „kresťansky chápanej civilizácii“ Inkvizítori vymysleli vtedy najsadistickejší spôsob vynucovania nepravdivých priznaní mučením aké kedy svet uvidel a terorizovali ním ľudského ducha, slobodu myslenia po mnohé storočia. Mučenie bolo právoplatné od r.1252- keď ho schválil pápež Innocent IV. až do nového kódexu kanonického práva v r.1917 ( teda približne šesť a pol storočí)

Mnohí z pápežov vynikali svojím nemravným sexuálnym životom, úplatkárstvom, intrigami až vraždami. Sixtus IV. (1471-1484) mal šesť nemanželských synov, trom z nich a šiestim ďalším príbuzným rozdal kardinálske klobúky . Pietro Riario bol jeho obľúbencom. Historik Theodor Griesinger uvádza, že to bol jeho vlastný syn, ktorého mal z krvismilného pomeru so svojou vlastnou sestrou  Sixtus mu daroval množstvo cirkevných funkcií ( biskup, kardinál arcibiskup, patriarcha, a dve ďalšie arcibiskupstvá.) Tieto mu vynášali dosť na to, aby svoje milenky obdarovával nočníkmi zo zlata.

Všetky tieto nevinné historky však zanedbateľné v porovnaní  s bohatou činnosťou Rodriga Borgiu, neskoršieho pápeža Alexandra VI.(1492-1503) Tento spáchal vraj svoju prvú vraždu keď mal 12 rokov. Už ako arcibiskup Valence bol známy  milostnými vzťahmi s matkou a jej dvoma dcérami Splodil spolu desať nemanželských detí. (štyri s Vanozziou Cataneiovou, ktorú potom zanechal a zamenil za Giuliu Farneseovú, vydatú za Orsina Orsiniho . ) Opilecké a sexuálne orgie patrili medzi bežné radovánky pápeža. Hovorí sa o pápežovi, že mal krvismilný pomer s vlastnou dcérou Lukréciou.

 Jeho syn Cesare potvrdil pravidlo, že jablko nepadne ďaleko od stromu. Bol smilník, ktorému nerobilo výčitky svedomia uniesť niekomu ženu, znásilniť ju a potom hodiť do rieky Tiber. Vraždy boli v Ríme bežné, avšak vrahovia sa mohli vykúpiť a ostali beztrestní,. Cesare vyčíňal a medzi inými zavraždil aj vlastného brata grófa Gandii. Tiež obľúbenca pápežovho - Perrota ubodal Cesare k smrti priamo v náručí svojho otca pápeža Alexandra. Cesare otrávil arzénom omylom seba i svojho otca pápeža Alexandra. On sa z otravy zotavil, avšak pápež podľahol.

 Reformácia a protireformácia

Reformácia a protireformácia mala na svedomí stovky tisícov nevinných ľudských životov

Nepriateľstvá provokované rozdielnosťou náboženského presvedčenia ( tak ako vždy v histórii) viedli k občianskym vojnám vo Francúzsku, a Anglicku, k Tridsaťročnej vojne v ktorej sa zúčastnili Nemecko, Švédsko, Francúzsko, Dánsko, Anglicko, Holandsko ( Svätá Rímska Ríša reprezentovaná Habsburgami). Typickým barbarským krviprelievaním bola Bartolomejská noc 24. augusta 1572. kedy vo Francúzsku za jednu noc vyvraždili desaťtisíc protestantov.

 Dejiny Európy  zaznamenali obrat k lepšiemu až vplyvom osvietenstva, francúzskej revolúcie a Napoleonského obdobia. Zjednocovací proces Talianska viedol napokon nie len k pádu „pápežského štátu“ ale aj k obsadeniu Ríma.(1870) Od toho času si pápež prisvojil ku svojím početným titulom jeden ďalší: „väzeň Vatikánu.“, kým konkordát s Mussollinim neotvoril cestu k obnoveniu snáh získať celý svet na stranu kresťanstva

 Tento presun pomeru síl však nebránil tomu , aby niektorí pápeži nezotrvali tvrdošijne aj ďalej na intolerancii , v nenávisti voči slobode, odsudzovaní pokroku, liberalizmu a modernej civilizácie Medzi takýchto sa radí predovšetkým Pius IX. (1846-1878), ktorý prudko útočil na pokroky spoločnosti vo svojom „Syllabe omylov“(1864)

 

DOMOV

prvá časť

POKRAČOVANIE