Jednou z večných tém je problém dobra a zla a často sa kladie práve otázka, prečo je na zemi toľko zla. Ak ostaneme v oblasti ľudských vzťahov – usporiadania spoločnosti, väčšinou sa zhodneme v tom, že tu sú príčinou zla ľudia samotní. Na túto príčinu sa ponúkajú rôzne lieky, náboženstvá a bohovia sa však ani za tisícročia neosvedčili. Existuje vôbec nejaké riešenie?

Na internete, v slovníku FILIT si môžete prečítať: „Až vtedy, keď bude zlomená viera v nadprirodzenú moc, viera, ktorá dáva prísľub, že v posmrtnom živote budú zrušené všetky tie neprávosti, ktorým sú ľudia vystavení vo svojom pozemskom živote, až vtedy vlastne môžu byť ľudia motivovaní, aby sa sami začali starať o spravodlivé usporiadanie týchto pozemských pomerov.“ Je to však názor mysliteľa, ktorý nie je v môde.

Niet pochybnosti, že problém zla páchaného ľuďmi môžu vyriešiť iba ľudia. Tak, čo im v tom bráni? Už to bolo povedané – náboženstvá. Je ich veľa, oni samotné sú príčinou zla, ktoré sa pácha v boji o to, ktoré z nich má pravdu. Vznikne snáď pozemský raj ak globálne zvíťazí jedno náboženstvo, jedna ideológia? Nie! Každé JEDNO sa rozštiepi aspoň na dve a boj pokračuje.

Treba nám viacej náboženstiev! Až bude každý človek veriť svojho boha, až bude sám sebe kazateľom, sám sebe bohom, začne sa konečne zaoberať otázkou usporiadania vzťahov s ostatnými bohmi. Usporiada svoje pozemské božské pomery, odstráni jeden z najhorších druhov zla. Nastane doba, kedy budeme sláviť len jeden, jediný sviatok – Sviatok úcty k živým, a budeme ho sláviť každý deň v roku.