V spravodajstve zo sveta sme sa v týchto dňoch dozvedeli, že 32 ročná rumunská mníška zomrela na kríži. So zaviazanými ústami ju nechali v kláštore, v studenej miestnosti tri dni, ako súčasť procesu vyháňania diabla. Tri dni jej odopierali potraviny i tekutiny a reťazami bola priviazaná ku krížu.

Ak sa v diskusii s veriacimi zmienite o zločinoch cirkvi v jej histórii dostanete odpoveď, že to bolo v stredoveku a že dnes je cirkev iná a jediná dáva záruku morálky v dnešnom skazenom svete. Ale páni a dámy, kňaz Daniel, ktorý je obvinený z organizovania tohto zločinu hovorí: „Boh vykonal zázrak, Irina je konečne oslobodená od zla. Nechápem, prečo z toho robia novinári taký škandál. Vyháňanie diabla je v rumunskej ortodoxnej cirkvi bežnou praxou a moje metódy niesu neznáme iným kňazom.“

Je dvadsiate prvé storočie. V Nemecku si nemôže dovoliť cirkev to, čo si dovolí na Slovensku. Cirkev na Slovensku si nemôže dovoliť to čo si dovolí v Rumunsku. Rumunská cirkev si však už dovoľuje to, čo šaman kdesi na vzdialených ostrovoch, ale pritom sme v EURÓPE.

U nás vraj také niečo nehrozí. Pani a dámy, nenechajme sa klamať. V kruhoch KDH sa objavil názor, že homosexuáli sú odpadom spoločnosti. Cirkev túži po zašlej sláve, komunizmus je preč. Bum „viery“ vytvára podmienky aby sa moc prostredníctvom klerikálov dostala späť do rúk k starým pánom.

Rozdelenie Československa začalo bojom o čiarku uprostred tohto zloženého názvu. Rakovina začína jednou zvrhnutou bunkou, ktorá začne bujnieť. Zavedenie povinne voliteľného náboženstva považujeme za drobnosť. Otázka je kde to môže skončiť.