Sloboda slova má svoje obmedzenia pre radového občana rovnako ako pre prezidenta. To ako s ňou ľudia narábajú závisí od ich schopnosti pochopiť hranicu medzi dovoleným a nedovoleným, slušným a neslušným, taktným a netaktným. Jeden bývalý sudca najvyššieho súdu v USA raz bol povedal, že aj pri slobode slova nikto nemá právo len tak pre zábavu v nabitom kine počas predstavenia zakričať: „Horí!“, lebo to môže mať katastrofálne následky. Ale aj pri menej závažných vyjadreniach treba predsa len rozmýšľať a nie tárať do vetra, čo mi prinesie slina na jazyk.

Nedávno jeden bloger využil právo na slobodu slova a nepriamo naznačil, že by náš prezident mal niečo vedieť o smrti poľovníka na poľovačke na ktorej sa údajne aj on zúčastnil. Každý rozumný a slušný človek len pokrútil hlavou nad trápnou špekuláciou blogera. Bolo to trápne a neprimerané využitie slobody slova od občana, ktorý by toto právo mohol využiť určite oveľa rozumnejšie.

V týchto dňoch sa náš prezident ako jediná hlava štátu zúčastnil na poslednej generálnej audiencii pápeža. Keď si uvedomíme, že sa spolu s ním prišlo na Námestie sv. Petra rozlúčiť s pápežom viac ako 100 tisíc veriacich z celého sveta pochopíme že tam bol vlastne ako jeden z mnohých veriacich pútnikov, vrátane Slovenských, tak že žiadna veľká sláva. Hoci, predsa len, nakoniec ho prijal aj sám pápež.

O stretnutí sa pán prezident vyjadril: „Povedal som mu, že ho Slováci pozdravujú, že ho majú radi a že ho majú v úcte aj tí, ktorí neveria, pretože urobil veľmi veľa pre mier a pokoj vo svete.“ Nuž prezident rovnako ako bloger má právo hovoriť čo si myslí, ale od prezidenta občan predsa len očakáva štátnickejšie a menej servilné vyjadrenie, ktorého pravdivosť je mimochodom vo viacerých častiach dosť sporná.

Občanovi by sa predsa len chcelo cítiť rozdiel medzi blogerom a prezidentom, keď porovnáva ich vyjadrenia. Nad blogerom možno mávnuť rukou, ale prezident môže jedným vyjadrením uraziť zo svojej pozície aj státisíce ľudí. Vyjadrením pápežovi že ho Slováci pozdravujú, že ho majú radi a že ho majú v úcte aj tí, ktorí neveria, však minimálne prestrelil ak sa rozhodol hovoriť, za viac ako 13 % slovenských občanov bez náboženského vyznania.

Oveľa príjemnejšie sa počúvajú kultivované a zvážené slová nového českého prezidenta Miloša Zemana, ktorý o sebe v prejave po inaugurácii povedal že je tolerantný ateista. Následne navštívil svätováclavskú kaplnku kde bez servilnosti položil kvety k ostatkom sv. Václava a vonku pripomenul prvého prezidenta T. G. Masaryka ktorý, ako sa vyjadril, obmedzil výsady šľachty, ale aj cirkvi formou pozemkovej a ďalších reforiem.

Tak sa môže slobodne vyjadrovať prezident, ktorého volili občania bez toho aby bol servilný k cirkvi, ktorá má v sekulárnom štáte svoje miesto, v žiadnom prípade však nie privilegované, ako je to na Slovensku. Dá sa len súhlasiť aj z neúspešným kandidátom na prezidenta, K. Schwarzenbergom, ktorý v týchto dňoch povedal: „Varuji vás před tím, zachovejte si, prosím, velmi zdravou distanc od politiků a od státu. Nedělá nám dobře, nám katolíkům, když se příliš přibližujeme státu.“ Dobrá rada aj pre slovenských katolíkov, predovšetkým ta druhá časť: „Nedělá nám dobře, nám katolíkům, když se příliš přibližujeme státu.“ Cirkevná hierarchia si však zrejme myslí niečo celkom iné.

S úctou Váš Editor

Pozrite si tiež archív predchádzajúcich Slov Editora.

Všade U nás